Chov ošípaných

Chov ošípaných je dôležitým odvetvím živočíšnej výroby. Ošípaná poskytuje človeku základné potraviny – mäso a tuk. Bravčový tuk je z hľadiska ľudskej výživy najlepším živočíšnym tukom. Ošípaná je hlavným dodávateľom mäsa na trh, lebo z celkovej spotreby pripadá na bravčové mäso viac než 50%. Okrem mäsa poskytuje ošípaná kožu, črevá, krv, kosti a štetiny, takže prakticky možno upotrebiť celé telo ošípanej. Prednosťou ošípanej je jej veľká rozmnožovacia schopnosť a rýchly rast. Prasnica je schopná vrhnúť prasiatka dva razy do roka pri priemernom počte 9 – 12 prasiatok vo vrhu; pri rýchlovýkrme vo veku 5 – 6 mesiacov môže dosiahnuť 80 – 100 kg živej váhy. Ošípaná veľmi dobre zužitkuje krmivo, ktoré premieňa na mäso a tuky. Ošípané potrebujú pri výkrme väčšinou iné krmivá ako hovädzí dobytok a hydina.

Pri kŕmení plemenných ošípaných rozlišujeme kŕmenie plemenných prasníc, prasiatok, chovných kančekov prasničiek.

Plemená ošípaných
Na území nášho štátu je najrozšírenejším plemenom biela ušľachtilá ošípaná, na južnom Slovensku plemeno mangalica. Pre potrebu úžitkového kríženia sa k nám z Anglicka doviezli čierne plemená ošípaných, a to berkshire a cornwall. Dnešné plemená ošípaných vznikli z pôvodných divých európskych, pásikavých a stredozemských ošípaných. Chovu ošípaných je nevyhnutne venovať stále pozornosť k zlepšovaniu dedičného založenia nášho hlavného plemena – bielej ušľachtilej ošípanej.

Biela ušľachtilá ošípaná – vznikla len pred 30-timi rokmi na podklade anglickej veľkej bielej ošípanej a pod bezprostredným vplyvom nemeckej bielej ušľachtilej ošípanej. Svojou úžitkovosťou vyhovuje požiadavkám spotrebiteľa, ktorý žiada chudé bravčové mäso a bravčovú masť dobrej akosti. V mladom veku je schopná rýchlo vytvoriť svalstvo a v dospelosti ukladá dostatočné množstvo tuku. Okrem kvality jatočných výrobkov biela ušľachtilá ošípaná vyniká plodnosťou, mliekovosťou a výborným rastom pri nízkej spotrebe krmiva. Dospelý kanec váži 300 – 350 kg, prasnica 250 – 300 kg. Biela ušľachtilá ošípaná je náročná, pretože svoje vynikajúce úžitkové vlastnosti dosahuje len za priaznivých podmienok (ustajnenie, kŕmenie, ošetrovanie). Na Slovensku sa chová ošípaná stredného až menšieho rámca s mäsovo-masťovou úžitkovosťou. V súčasnosti sa u nás mení úžitkový typ za účelom vyšľachtenia ranej ošípanej s veľmi dobrým vývojom mäsových častí, najmä šunky.

V Čechách a na Morave sa chovala biela ušľachtilá ošípaná väčšieho až stredného rámca s prevažne mäsovou úžitkovosťou.

Mangalica – je masťová ošípaná, ktorá sa chová na južnom Slovensku. Má sivú kožu a plavé štetiny, je nenáročná a odolná, ale málo plodná a pomaly rastie. Je vhodná na dlhodobý pastevný výkrm.

Berkshire – pochádza z Anglicka. Je celá čierna, len časť hlavy, nôh a chvostíka má biele. Vyznačuje sa jatočnou výťažnosťou a schopnosťou rýchle ukladať tuk. U nás sa chová na úžitkové kríženie s prasnicami bieleho ušľachtilého plemena.

Cornwall – je pôvodom z Anglicka. Rýchle rastie, je odolná, nenáročná, veľmi dobre zužitkuje hospodárske krmivá a je schopná ukladať veľké množstvo tuku. Používa sa na úžitkové kríženie.

Pripúšťanie, rast a vývin ošípaných
Schopnosť zvierat na pripúšťanie

Kance sa na pripúšťanie využívajú vo veku 11 – 14 mesiacov, keď dosahujú 120 – 175 kg živej váhy. Mladšie kančeky nepripúšťame tak často. Kanec vo veku 2 -4 rokov je najvýkonnejší a najplodnejší, a preto treba dobré kance ponechať v chove do veku 4 – 5 rokov.

U prasničiek sa ruja objavuje vo veku 5 – 6 mesiacov. Zapúšťať sa však môžu prasničky až vo veku 10 – 11 mesiacov, keď dosahujú 120 – 160 kg živej váhy. Mladšie prasničky zapúšťať sa neodporúča, lebo tým sa zastaví telesný vývin a poruší celkový telesný súlad.

Prasnice používame v chove čo najdlhšie. Dobrá prasnica máva za života 8 – 10 i viac vrhov. Prasnicu treba pritom udržovať správnym kŕmením a ošetrovaním v dobrej chovnej kondícii. Dobrú prasnicu, ktorá máva v roku dva vrhy, chováme do veku 5 – 6 rokov. Ruja (húkanie) trvá u prasnice 3 – 4 dni. Pri neoplodnení sa ruja predlžuje. Po 21 dňoch sa cyklus opakuje. Ruja sa u prasníc prejavuje v správaní sa. Prasnica je nepokojná, zle žerie, skáče po iných prasniciach, krochká a prejavuje ochotu na párenie.

Spôsoby pripúšťania
Prasnice zapúšťame len prirodzene, lebo inseminácia má význam len z výskumného hľadiska.

Prirodzené pripúšťanie: dospelého kanca môžeme pripúšťať raz za deň, výnimočne dva razy, a to až po šesť hodinovom odpočinku. Kance pripúšťame z ruky, nie voľne. Prasnicu pripustíme ku kancovi v najvhodnejšom čase ruje, nikdy ju však nezatvárame na dlhší čas spoločne s kancom. Taký spôsob pripúšťania vedie k vyčerpaniu kanca. V úžitkových chovoch môžu na každé pripúšťanie použiť iného kanca toho istého alebo iného plemena.

Technické osemeňovanie (inseminácia) sa u ošípaných robí len v malom rozsahu. Semeno kanca je totiž riedke, veľmi zle znáša zriedenie a živé ho možno pomerne ťažko uchovať dlhšie ako 6 hodín. Maternicový typ oplodnenia prasnice vyžaduje tiež veľkú dávku semena. Okrem toho z ošípaných nie je inseminácia natoľko potrebná, lebo ošípané sú viacrodové a kanec môže za rok splodiť prirodzenou plemenitbou 400 – 700 potomkov.

Prasnosť
U nás trvá prasnosť prasníc priemerne 116 dní, zhruba 4 mesiace. Za tento čas sa plody vyvíjajú v maternici a prasnica sa pripravuje na prasenie.

Prasenie
Na prasenie treba prasnice pripraviť. Asi dva týždne pred oprasením prevedieme prasnicu do individuálneho koterca v prasníku. Prasnica sa prasí zvyčajne v noci. Uliahnuté prasiatka do sucha vyutierame.

Odchov prasiatok
Pri odchove prasiatok sa uplatňuje najmä kŕmenie, ošetrovanie a pohyb.

Kŕmením – sa vytvára požadovaný typ ošípanej. V odchove prasiatok je veľmi kritické obdobie cicania, odstav a kŕmenie do váhy 30 až 40 kg. V čase cicania sa prasiatka živia materským mliekom a zvykajú si na náhradné krmivá, čo trvá 8-10 týždňov. Najväčšie straty na prasiatkach vznikajú v prvom období po uliahnutí zaľahnutím. Prasiatka menej opatrných a rozrušených prasníc sa dávajú do príkrmiska alebo do koša a v prvom týždni sa púšťajú alebo pridávajú k prasnici každú hodinu. Prasiatka odstavujeme postupne.

Ošetrovanie – prasiatka potrebujú za odchovu sucho a teplo. Po odstave sú prasiatka do váhy 30 – 40 kg, t.j. do veku asi 4 mesiacov, dosť chúlostivé. Odstavčatá je najlepšie umiestniť v odchovniach a výdatne kŕmiť. Potom ich roztriedené na chovné a výkrmové behúny.

Chovné behúny zostávajú v odchovniach, výkrmové behúny prechádzajú do výkrmní. Chovné behúny sa v odchovniach rozdelia podľa pohlavia a veľkosti do dvojčlenných až trojčlenných skupín.

Pri odchove prasiatok treba prísne dodržiavať hygienické opatrenia, ako je dezinfekcia kotercov a chodieb, odstraňovanie a liečenie chorých zvierat, očkovanie zdravých zvierat.

Pohyb – na vzduchu od prvého týždňa prasiatkam osoží. Prasiatka púšťame na 10 – 15 minút do výbehu na vzduch a pohyb na vzduchu postupne predlžujeme.

Kŕmenie
Pri kŕmení ošípaných treba zásadne rozlišovať kŕmenie chovných ošípaných a kŕmenie ošípaných výkrmového typu. Chovným ošípaným sa má primerane vyvíjať svalstvo a kostra bez prílišnej tvorby tuku a požadujeme od nich dostatočné množstvo zdravých, dobre rastúcich prasiatok. Výkrmové ošípané chováme na produkciu mäsa a masti.

Štruktúra kŕmnej dávky
Hlavnou súčasťou kŕmnej dávky je základná kŕmna dávka doplnená prídavkami jadrových krmív. Základná kŕmna dávka sa skladá zo šťavnatých objemových krmív, zo suchých objemových krmív, z jadrových rastlinných a z minerálnych prísad. Podávame len akostné krmivá: zdravé, nenahnité a nesplesnivené krmivá.

Šťavnaté objemové krmivá – sú pri kŕmení prasníc základom. Skrmujú sa v množstve 10 – 15 kg denne. Skrmujeme okopaniny, zelený krm a siláž.

Z okopanín je vhodná kŕmna repa a mrkva. Repa obsahuje veľa vody a cukru, ale malé

množstvo minerálnych látok a vitamínov. Na vitamíny je bohatá mrkva.

Kŕmne okopaniny pred kŕmením umývame, strúhame alebo podávame celé. Podávame ich čerstvé, nikdy nie varené.

Zelený krm je základom letného kŕmenia. Zelený krm treba prasniciam podávať mladý, kým je ľahko stráviteľný. Mladý zelený krm obsahuje nielen živiny, ale aj vitamíny a minerálne látky. Veľmi vhodná je ďatelina.

Suché objemové krmivo – zaraďujeme v zime ako zdroj vitamínov a minerálnych látok. Veľmi vhodné sú ďatelinové otrusky aj mladé seno, ktoré na krátko porežeme.

Z jadrových krmív – sa najlepšie osvedčuje ovos, jačmeň, pšeničné otruby, strukovinové šroty. Z výliskov možno použiť sójové, podzemnicové, ľanové a kokosové výlisky. Jadrové prípravky podávame v zmesi, v ktorej sú zastúpené stráviteľné bielkoviny a škrobové hodnoty.

Kŕmenie prasníc
Prasnicu treba kŕmiť tak, aby sa udržala v dobrej chovnej kondícii. To sa dosiahne voľbou vhodných krmív a správnym zostavovaním kŕmnych dávok. Chovnú kondíciu prasnice udržujeme objemnejšími krmivami z vlastnej produkcie.

Kŕmenie cicajúcich prasiatok
Prvou potravou prasiatok je mledzivo, ktoré v porovnaní s normálnym mliekom obsahuje viac bielkovín a vitamínov a pomerne menej tuku, mliečneho cukru a popolovín. V zime od štvrtého týždňa podávame prasiatkam očistenú postrúhanú čerstvú mrkvu alebo kŕmnu repu. V lete vyháňame prasiatka na pašu s prasnicami.

Kŕmenie prasiatok v čase odstavu
Prasiatka odstavujeme vo veku 8 týždňov, keď sa naučili prijímať husté kašovité krmivá bez materského mlieka. Odstavujeme tak, že postupne znižujeme denný počet cicania, prasnici súčasne uberáme produkčný prídavok jadrových krmív a necháme jej iba základnú kŕmnu dávku. Odstavčatám dávame rovnakú kŕmnu dávku ako pri odstave a ponechávame ich približne 14 dní vo vlastnom koterci, aby zmenou prostredia nestrácali chuť do žrania.

Kŕmenie chovných kančekov a prasničiek
Na kŕmenie vyberáme také druhy krmív, ktoré podporujú rast, a vyraďujeme krmivá, ktoré spôsobujú tučnenie ošípaných. V letnom období je to predovšetkým paša, ktorú len čiastočne môžeme nahradiť zelenými krmivami. Dávky čerstvých zelených krmív zvyšujeme s rastom živej váhy a dávky kŕmnej repy a mrkvy na kus a deň. Pri zostave kŕmnych dávok pre chovné ošípané sa riadime kŕmnymi normami. Chovné kančeky kŕmime intenzívnejšie ako prasničky, najmä pokiaľ ide o dávky jadrových krmív.

Výkrm ošípaných
Výkrm ošípaných je intenzívne kŕmenie počas určitého vývojového štádia zvierat za účelom získania čo najväčšieho množstva jatočných produktov náležitej akosti. Množstvo a akosť jatočných produktov závisí od veku a úžitkového typu ošípaných.

Vzhľadom na rýchlosť výkrmu, akosť krmív a množstvo i akosť získaných jatočných produktov rozoznávame tri spôsoby výkrmu:

1. mäsový

2. mäsovo-masťový

3. masťový

Výkrm na mäso
Najtypickejší a najvhodnejší spôsob výkrmu ošípaných na mäso je rýchlovýkrm. Spočíva na intenzívnom kŕmení ošípaných od odstavu až po zabitie. Cieľom rýchlovýkrmu je vyprodukovať za 5,5 – 7 mesiacov jatočnú ošípanú so živou váhou 80 – 110 kg.

Výkrm na mäso a masť
Ide o rýchlovýkrm ťažších, tzv. výsekových ošípaných do živej váhy 110 – 130 kg a do veku približne 8 mesiacov. Tuk prevyšuje podiel mäsa. Tuk sa silne ukladá medzi svalstvom i vo svalstve, následkom čoho je mäso prerastené a dobre mramorované. Súčasne sa pod kožou tvorí slanina a vnútorné sadlo.

Výkrm na masť
Cieľom výkrmu ošípaných na masť je čo najlacnejšie vyprodukovať veľké množstvo slaniny a sadla, pričom mäso je tuhšie, lebo je hrubo-vláknité, tmavočerveno sfarbené. Hodí sa na výrobu údenín než na priamy konzum. Výkrm ošípaných na masť je nákladnejší, lebo ošípaná produkuje prevažne tuk, ktorý je kaloricky približne 7krát hodnotnejší než mäso.

Ustajnenie ošípaných, evidencia a označovanie
Základnou požiadavkou dobrého ustajnenia je zabezpečiť v ošipárni sucho, teplo, svetlo, čistý vzduch a čistotu. O suchu a teplote v maštali rozhoduje voľba stavebného materiálu a spôsob stavby. Priaznivé prostredie v maštali sa zabezpečí správnym vetraním, usporiadaním kotercov, osvetlením a kanalizáciou. Koterce sa umiestňujú spravidla v dvoch radoch s jednou strednou chodbou pre prísun krmiva a odvoz hnoja. Koterec sa skladá z ležoviska, kŕmiska a kaliska. Lôžko umiestňujeme v najteplejšom mieste koterca, nerobíme ho teda pri obvodových múroch, ktoré sú chladné. Výkalisko je v najchladnejšom mieste v koterci, ktorý musí mať dobrý spád. V krmisku je válov.

Stavby pre ošípané sa rozdeľujú na: prasníky, odchovne, výkrmne a búdy.
Prasníky – slúžia na ustajnenie prasníc v období pred oprasením až do odstavu prasiatok. Každá prasnica je umiestnená v osobitnom koterci s príkrmiskom pre prasiatka a ku každému kotercu patrí výbeh. S prasníkom môže susediť odchovňa.

V odchovni – kde sa chovajú odstavené prasiatka musí byť dostatok tepla. V kotercoch sa má ustajniť najviac 10 kusov.

Výkrmne – sa svojím usporiadaním podobajú odchovni. Koterce sú najčastejšie v dvoch radoch. Chodby sa zriaďujú buď pri obvodových stenách, alebo uprostred.

Ustajnenie ošípaných vo výkrme podľa novej technológie:
1. Výkrm ošípaných bez podstielky
2. Výkrm v halách
3. Výkrm v kotercoch
4. Výkrm ošípaných na podstielke
5. Výkrm na hlbokej podstielke
6. Výkrm na trvalej podstielke

Búdy – sa zriaďujú pre prasnice a chovné ošípané. Sú to jednoduché drevené stavby, ktoré poskytujú priaznivé zdravotné podmienky ustajnenia. Pri každej búde musí byť výbeh. Búda je suchá, pretože ošípané sa vykaľujú a močia vo výbehu.

Výbehy – Sú nevyhnutnou súčasťou všetkých stavieb pre chovné ošípané. Výbehy sú tvrdé a mäkké.

Tvrdý výbeh slúži ako krmovisko a na ustavičné obrusovanie paprčiek ošípaných.

Mäkký výbeh umožňuje ošípaným pohyb, rytie a vyhľadávanie minerálnych látok.

Na evidenciu chovu ošípaných používame maštaľné tabuľky pre prasnicu, záznam o stáde, váhovú knihu pre chovné a výkrmové ošípané a určený spôsob označovania ošípaných.

V kontrolovaných chovoch sa na rýchlu orientáciu používajú tabuľky pre prasnice a kance. Čierna tabuľka s bielou predtlačou sa umiestni na vhodné miesto nad kotercom alebo v chlieve.

Záznam o stáde je kniha, do ktorej sa zapisujú všetky údaje týkajúce sa prasníc. Váhová kniha je určená na kontrolu rastu výkrmových i chovných ošípaných.

Úradné označovanie je tetovanie do uší. Tetujú sa chovné i výkrmové ošípané. U chovných ošípaných má každá prasnica svoje vlastné chovné číslo vytetované v ľavom uchu. Prasiatkam sa hneď po uliahnutí vtetuje do pravého ucha tzv. špičkové číslo, a to postupne od jedna do počtu prasiatok. V troch až štyroch týždňoch po uliahnutí sa vytetuje ošípanej do toho istého ucha číslo matky. Ošípané sa tetujú aj vo výkrmniach, a to poradovými číslami. Ide najmä o evidenciu a kontrolu prírastkov.

Choroby
Medzi nebezpečné choroby ošípaných patrí červienka, chrípka, obrna, trichinóza.

Červienka – je to nákazlivé ochorenie zapríčinené zárodkami červienky ( pôvodca- červienkový mikrób). V chovoch sa najčastejšie rozširuje v letných mesiacoch. Zdrojom nákazy je chorá ošípaná a zamorené prostredie. Červienkou sa často nakazia aj ľudia a to pri manipulácii s bravčovým mäsom a červienkovou kultúrou. Vyskytuje sa vo veku nad tri mesiace a vo forme prudkej otravy, žihľavky, zápale srdcových chlopní a kĺbov. Typické pri tejto nákaze je červené sfarbenie.

Chrípka – je nákazlivé ochorenie najčastejšie prasiatok. Pôvodcom je vírus, ale ku vzniku nákazy napomáha aj zlé ustajnenie. Choroba sa začína vo veku 2 – 4 týždňov zníženou chuťou do cicania, horúčkou a malátnosťou.

Obrna – je to vírusové infekčné ochorenie. Do zdravých chovov sa nákaza zavlečie ošípanými prikúpenými zo zamorených chovov, potkanmi a ľuďmi. Príznakom je horúčka, ochrnutie končatín, kŕče; úmrtnosť 70 %.

Trichinóza – je ochorenie spôsobené drobnohľadným svalovcom. Prenášačmi svalovcov sú najmä potkany a krysy. Ošípané sa nakazia požieraním krýs. Samičky červov rodia živé látky, ktoré sa prevŕtavajú črevnou stenou a krv ich zanáša do svalov.

Hypoglykémia – vzniká poruchou premeny glycidov ( cukrov), a to pri nedostatku mlieka u prasnice, pri tráviacich poruchách spojených s nedostatočným vstrebávaním živín a pri vyzrážaní mlieka do veľkých chumáčov a jeho nedostatočnom strávení.

Anémia – (málokrvnosť) patrí v zimnom a jarnom období medzi najčastejšie a najzávažnejšie choroby prasiatok. Zapríčiňuje ju nedostatok železa. Príznakmi sú bledá koža, opuchy šije, slabosť, hnačky a náhle uhynutie.

Krivica – (mäknutie kostí) je ochorenie rastúcej kostry prasiatok, v ktorej sa neukladajú potrebné soli vápnika v dostatočnom množstve. Vzniká pri nedostatku vitamínu D. Prasiatka pri krivici majú meravú chôdzu, opuchnuté kĺby a slabo priberajú na váhe.

Sípavka – je ochorenie príznačné výtokom z nosových dutín, deformáciou a vytočením rypáka hore alebo na strany, šíri sa nenápadne. Prenáša sa priamym kontaktom a aj nepriamo (muchy, krmivo, voda).

Prašivina – je veľmi rozšírená u ošípaných. Zapríčiňuje ju svrabovec prasačí (parazit,). Prasiatka sa nakazia krátko po uliahnutí od prasníc, u ktorých sa svrbovce udržia aj pri dobrom výživnom raste. Príznakmi sú: silné svrbenie, sčervenenie a zriasenie kože, odreniny a chrasty.

Kiahne – sa vyskytujú u prasiatok a behúňov často. Patria do infekčných vírusových chorôb. Zriedka majú smrteľný priebeh, ciciaky po nich značne zoslabnú. Kiahne sa prejavujú typickými kiahňovými vyrážkami (pľuzgiere, vredy) najmä na miestach slabo zarastených srsťou, v ústnej dutine, tráviacich ústrojoch a na sliznici dýchacích ciest.