Dýchacia sústava

Význam dýchacej sústavy – výmena dýchacích plynov medzi prostredím a organizmom. dýchaciu sústavu tvoria pľúca a dýchacie cesty. Pri dýchaní sa uplatňuje aj činnosť svalov, krv a ústredná nervová sústava.

Dýchacie cesty sa delia na horné DC a dolné DC.
Horné dýchacie cesty

Nosová dutina /cavum nasi/je nosovou priehradkou rozdelená na dve polovice. Nosová dutina je spojená s prínosovým dutinami umiestnenými v čelovej, čuchovej a klinovej kosti. Dutinu nosa vystiela sliznica, ktorá obsahuje veľa hlienových žliazok. V hornej časti nosovej dutiny je čuchové pole, ktoré tvoria čuchové bunky. Vzduch sa prechodom cez nosovú dutinu prehrieva, zvlhčuje a zbavuje prachu.

Nosohltan /nasopharynx/ je horný oddiel hltana, do ktorého ústia choány nosovej dutiny. Z oboch strán ústi do nosohltana Eustachova trubica, ktorá ho spája s dutinou stredného ucha. Pri vyústeniach Eustachových trubíc sú uložené nosohltanové mandle tvorené z miazgového tkaniva.

Základ dýchacej sústavy tvorí chrupavkovitý skelet, ktorý zabraňuje zúženiu dýchacích ciest. Na chrupavkovitom základe je uložené podsliznicové väzivo, ktoré obsahuje uzlíky miazgových buniek a je silne prekrvené. Vnútorný povrch dýchacej rúry vystiela sliznica mukóza, pokrytá riasinkovým epitelom. Sliznica tvorí značné množstvo hlienu zachytávajúceho nečistoty vdychovaného vzduchu.
Dolné dýchacie cesty

Hrtan/larynx/ je asi 6 cm dlhý, rúrovitý. Tvorí ho súbor hrtanových chrupaviek /štítna, prstienková, hlasivkové chrupavky/. Od hltana je hrtan oddelený hrtanovou príchlopkou /epiglotis/, čo je chrupavka, ktorá sa pri prehĺtaní preklápa cez vchod do hrtanu a zabraňuje vniknutiu potravy alebo tekutín do ďalších častí dýchacej sústavy.

Hrtanová dutina je v strede zúžená /v priereze má tvar presýpacích hodín/. V zúženej časti sú napnuté hlasivkové väzy. Ich rozochvením vydychovaným vzduchom vzniká základný tón hlasu. Jeho výška závisí od rýchlosti prúdiaceho vzduchu a napätia väzov. Tento základný tón sa zosilňuje v rezonančných dutinách /hrtan, ústna dutina/ a pomocou jazyka, zubov a pier vzniká artikulovaná reč.

Priedušnica /trachea/ nadväzuje na prstienkovitú chrupavku hrtana a je uložená pred pažerákom. Je asi 12 cm dlhá, asi 1,5 cm široká a tvorí ju 15-20 podkovovitých chrupaviek. Po jej oboch stranách sú laloky štítnej žľazy. Vo výške 4-5 hrudníkového stavca sa rozdeľuje na priedušky /bronchy/, ktoré vstupujú do pľúc. Tu sa mnohonásobne vetvia a tvoria bronchiálny strom.

Pľúca /pulmo/Sú špongiovitý, párový orgán tvorený z pravých a ľavých pľúc. medzi nimi je medzipľúcie, priestor, v ktorom je uložené srdce. Horná časť pľúc – pľúcne hroty, siaha až nad okraj kľúčnych kostí a dolná časť – báza pľúc, nasadá na bránicu. Pľúca sú hlbokými zárezmi rozdelené na laloky, pravé pľúca na 3 a ľavé na 2 laloky. Povrch pľúc pokrýva blana-popľúcnica. Priedušky sa po vstupne do pľúc vetvia na stále jemnejšie vetvy. Bronchy s priemerom asi 1 mm sa nazývajú priedušničky /bronchioly/. V ich stenách sa už nenechádza chrupavka. Priedušničky sú zakončené polguľovitými vačkami – pľúcnymi mechúrikmi /alveoly/. Tu dochádza k výmene dýchacích plynov medzi krvou a pľúcami.
Mechanizmus dýchania:

ventilácia pľúc – doprava vzduchu z ovzdušia do pľúc a opačne

vonkajšie dýchanie – výmena plynov medzi prostredím a alveolami

vnútorné dýchanie – výmena dýchacích plynov medzi alveolami a krvou


bunkové dýchanie – rozklad živín v bunkách, využitie kyslíka na oxidáciu v tkanivách

Ventilácia pľúc:

Pri normálnom, pokojovom dýchaní vymení dospelý človek jedným dychom a výdychom asi 500 ml vzduchu pri frekvencii 14-18 dychov za minútu. Minútový dychový objem je teda 7-9 l vzduchu.
Vitálna kapacita pľúc:

Je množstvo vzduchu, ktoré vymeníme pri normálnom výdychu po maximálnom nádychu. u žien predstavuje asi 2,5-4 l a u mužov priemerne 3,5-5 l. Závisí od telesnej výšky a hmotnosti, od tvaru a rozmerov hrudníka, od spôsobu zamestnania a od trénovanosti.
Celková kapacita pľúc:

respiračný objem – množstvo vzduchu, ktoré prejde pľúcami pri 1 nádychu a výdychu


expiračný objem – množstvo vzduchu pri maximálnom výdychu

inspiračný objem – množstvo vzduchu pri maximálnom nádychu


reziduálny /zvyškový/ objem – zostáva v pľúcach aj po maximálnom výdychu.

Reziduálny vzduch je kolapsový a minimálny – dostáva sa do pľúc pri prvom nádychu dieťaťa. jeho prítomnosť v pľúcach umožňuje tvz. plávajúcu skúšku.

Choroby dýchacích ciest. Väčšina infekčných ochorení dýchacích ciest sa prenáša kvapôčkami. Patria tu hlavne chrípka, nádcha, tuberkulóza, zápal mandlí. Medzi vážne ochorenia patria aj zápal pľúc a zápal priedušiek.

Dýchacie centrum je v predĺženej mieche a ovplyvňujú ho signály z mozgu.