Mars je štvrtou planétou vzdialenou od Slnka. Tiež o ňom hovoríme ako o červenej planéte, čo je spôsobené najmä oxidmi železa. Sklon Marsu je o necelý stupeň odlišný od Zeme, čoho dôsledkom je podobné zmena štyroch ročných období. Aj keď sú na tu relatívne veľké rozdiely medzi teplotami v lete a v zime, aj v letných mesiacoch môžeme zbadať námrazu a snehový poprašok. Je to tiež jediná planéta slnečnej sústavy, kde na povrchu môžme nájsť ľadové čiapočky, ktoré sú tvorené vodn
Jupiter je najväčšou planétou slnečnej sústavy, väčšie je už len Slnko. Planéta má 1130krát väčší objem ako Zem a je 813krát ťažší. Pri formovaní Slnečnej sústavy mal 10krát väčší objem ako v súčasnosti, zahrieval sa gravitačnou kontrakciou a pripomínal novú vznikajúcu hviezdu . Jadrové reakcie vo vnútri Jupitera sa však nedokázali udržať, tak ako je to pri Slnku. Ak by sa to nestalo, Jupiter by sa stal dvojhviezdou a slnečná sústava by bola podstatne iná ako ju poznáme dnes.
Saturn odjakživa vzbudzoval úžas medzi planétami. Je druhou najväčšou planétou slnečnej sústavy. To, čo ho robí výnimočným je ale práve známy pás prstencov. Saturn, podobne ako Jupiter, má pravdepodobne pevné železné a kamenisté jadro s priemerom menším ako 15 000 km, ktoré je obklopené vodou v tekutom stave, čo je spôsobené najmä vysokým tlakom. Vrchné vrstvy vysokého tlaku sú tvorené kovovým vodíkom a tekutím molekulárnym vodíkom. Je pravdepodobné, že vývoj Saturnu bol rovnaký
Urán je prvý z vonkajších planét, ktorý bol objavený až v roku 1781. Najväčšou zaujímavosťou je, že sklon rotačnej osi planéty k obežnej rovine je 98° a teda k Slnku nie sú najbližšie oblasti blízko rovníka, ale striedavo oba póly. Na Uráne by sme tiež nemohli pozorovať ročné obdobia. Ako ostatné veľké vonkajšie planéty, je aj Urán plynnouo planétou. Dá sa rozoznať podľa jasne modrozeleného sfarbenia, ktoré je spôsobené vysokým obsahom metánu v atmosfére. Rozmermi sa blíži k Ne
Neptún je trikrát ďalej od Slnka ako Saturn a o polovicu ďalej ako Urán, doba obeho okolo Slnka je 165 pozemských rokov. Podobne ako ostatné vonkajšie planéty je aj Neptún “veľká plynová guľa”. Neptún sa najviac podobá Uránu aj čo do zloženia. Prevláda vodík a hélium, zatiaľ čo atmosféra je tvorená metánom a čpavkom. O planéte sa vedelo veľmi málo do roku 1989, kedy okolo nej v tesnej blízkosti preletela sonda Voyager 2. Boli potvrdených 6 mesiacov a štyri prstence, potvrdila sa existe
V druhej polovici minulého storočia astronómovia, ktorí sledovali obežné dráhy Uránu a Neptúnu zistili určité nezrovnalosti v ich obežných dráhach, ktoré sa dali vysvetliť ako dôsledok gravitečného pôsobenia ďalšieho telesa obiehajúceho ešte ďalej od Slnka. V rokoch 1915 a 1919 sa naozaj podarilo Pluto vyfotografovať. Pickering zmenil svoju teóriu o polohe tejto planéty a predpovedal, že perihélium môže byť bližšie k Slnku ako planéta Neptún. V pátraní sa opäť pokračovalo v roku 1930
Astronómia je jedna z najstarších vied. Ako prírodná veda sa začala rozvíjať až v 16.storočí prácami Kopernika, neskôr Galileiho, Keplera a Newtona. Ale počiatky astronómie siahajú až do 2.polovice 5.storočia, keď pytagorovec Filolaos sformuloval svetový systém s centrálnym ohňom v strede vesmíru, okolo ktorého obieha Zem, hypotetická Protizem presne na opačnej strane ohňa, Slnko, Mesiac a všetky planéty. Vyslovil myšlienku, že Zem sa otáča okolo svojej osi. Podľa gréckeho fil
Má tvar rotačného elipsoidu, obieha okolo Slnka v strednej vzdialenosti asi 150 mil. km., pri pohľade zo sev. pólu proti smeru hod. ručičiek. Táto vzdialenosť je mierkou vzdialeností v sln. sústave a v menších kozmických rozmeroch, nazýva sa astronomická jednotka. Dráha Z tvorí elipsu podobnú kružnici. Dĺžka dráhy Z okolo S je 939 833 000 km, stredná rýchlosť Z na dráhe je 29,8 km/s. Z sa otáča okolo svojej osi, prechádzajúcej geografickými pólmi. Rotačná doba Z je 1 deň, rotácia však nie
Nachádza sa 58 mil. km od Slnka a jeho obeh trvá 68 dní. Je najmenší z pozemských planét - má priemer 4880 km. Nemá atmosféru, lebo nie je dosť hmotný, aby si udržal plynný obal. Hmotnosť M. je 0,0553 hmotnosti Zeme a stredná hustota je 5 534 kg.m-3 . Os M je presne kolmá na rovinu obežnej dráhy, preto na ľubovoľnom mieste povrchu M. je deň rovnako dlhý a zodpovedá 176 pozemským dňom. Povrch M. veľmi pripomína mesačný povrch. Sú na ňom rozsiahle planiny, údolia, panvy, brázdy a najmä krá
Je najväčšia planéta sln. sústavy – jej priemer je 11-krát väčší ako priemer Zeme, má 318-krát väčšiu hmotnosť a 1300-krát väčší objem. Nachádza sa 778 mil. km od Slnka a obieha ho rýchlosťou 13,1km.s-1. Túto planétu obklopuje hustá atmosféra, zložená prevažné z vodíka a hélia, v ktorej sa pohybujú mraky tvorene z tuhých alebo tekutých plynov, predovšetkým z metánu a amoniaku. Pretože sa okolo svojej osi otáča veľmi rýchlo (menej ako 10h), mraky sa preťahujú do stúh rovnobe
Druha najv. planéta sln. sústavy. Ma priemer 9,5-krat väčší ako Zem, 95-krat väčšiu hmotnosť, vyše 750-krat väčší objem. Okolo Slnka obieha vo vzdialenosti 1,4 mld. km. Je to plynová guľa podobne ako Jupiter a otáča sa veľmi rýchlo okolo svojej osi. Je o polovicu redšia ako Jupiter, lebo obsahuje ešte viac vodíka. Tak ako Jupiter aj Saturn ma zdroj vnútornej teploty: vyžaruje trikrát viac energie, ako získava od Slnka. Astronómovia objavili okolo Saturna 18 mesiacov, z ktorých najväčší mesi
Je od Slnka vzdialený asi 4,5 mld. km. Svojim výzorom, veľkosťou i hmotnosťou je naozaj dvojníkom Urána, ale jeho atmosféra je búrlivejšia. Najzaujímavejší vytvor je veľká tmava škvrna, široká ako naša Zem. Pripomína Veľkú červenú škvrnu na Jupiteri. Je to obrovsky uragán, ktorý sa otáča rýchlosťou vyše 600 km/h. Zistilo sa, že vyžaruje 2,7-krat viac energie ako prijíma. Neptún ma osem známych mesiacov - obeznic. Najväčší Triton je najchladnejšie teleso, aké bolo pozorovane v sln.
Pri pohľade na Slnko voľným okom alebo ďalekohľadom, vidíme najjasnejšiu vrstvu sln. atmosféry – fotosféru, ktorá ma výšku asi 300km a teplotu 6000K. V sln. atmosfére prebieha tzv. aktívnych oblastiach rada zmien, ktoré spolu označujeme ako sln. činnosť. Najznámejším prejavom sú slnečné škvrny, vo fotosfére. Sú to oblasti najnižšej teploty, asi okolo 1 500K chladnejšie ako okolná fotosféra. Vyskytujú sa obvykle v skupinách a objavujú sa v období okolo 11 rokov - jedenásťročná periód
Čo je kométa? Je to predovšetkým jadro s priemerom niekoľko km, nepravidelného tvaru, veľký špinavý ľadovec, obsahujúci okrem vodného ladu a rôznych zmrznutých plynov aj množstvo pevných prachových častíc kremíka, uhlíka a kovu. S priblížením k Slnku stúpa teplota povrchu jadra a lad sa začína odparovať. Kométa sa prebúdza. Plyny unikajúce z jadra so sebou unášajú prachové častice a okolo jadra vzniká oblak nazývaný koma, ktorý ma priemer niekoľko desiatok tisíc km. Koma s jadrom
Kolísku astronomických pozorovaní a tiež kolísku najstarších predstáv o svete nachádzame v Mezopotámii. Odtiaľ pochádza aj najstarší písomný doklad o astronomických pozorovaniach, ktorý je z roku 2800 pred n.l.
Je to klinovým písmom napísaný babylonský záznam na hlinenej tabuľke. Z týchto písomných dôkazov vieme, že babylonskí kňazi – astronómovia už vedeli prečo nastane zatmenie Mesiaca. Už mali dokonca aj prístroje na meranie času : gnomon – slnečné hodiny a klepsydry – vodné hodiny
Slnko sa zrodilo takmer pred 5 miliardami rokov z plynového oblaku tvoreného vodíkom, héliom a prachom. Vplyvom vlastnej gravitácie sa tieto zložky zmrštili, čím sa ich teplota zvýšila natoľko, že tam začali prebiehať jadrové reakcie, ktoré prebiehajú dodnes. Je zložený z troch štvrtín vodíka a jednej štvrtiny hélia (inde sa uvádza 90% vodík 8%hélium). Planéty okolo neho udržiava na obežnej dráhe jeho gravitácia. Všetka energia na Zemi je zo Slnka, či už to je ropa, uhlie alebo zemný plyn. Výnimkou je iba j
Je to tmavé miesto vo fotosfére má nepravidelný alebo kruhový tvar a silné magnetické pole. Hlavné slnečné škvrny majú dlhú životnosť a sú viditeľné voľným okom. Tie menšie majú životnosť len pár hodín. Ich teplota je asi o 2000 oC nižšia. Vzdialenosť od Zeme 149,6 mil. km Priemer na rovníku 1 132 000 km Doba jednej rotácie 25,38 dňa Teplota na povrchu 5 500 – 6 000 oC Teplota v strede 15 mil. – 20 mil. oC Hmotnosť 1,991 . 1030
Ako tému pre svoju seminárnu prácu som si vybrala Slnko a Mesiac z dôvodu bližšieho poznania nebeských telies, aj vďaka ktorým môžeme žiť na našej planéte a ktoré značne ovplyvňujú naše životy. Taktiež som sa rozhodla venovať ich zatmeniam, ktoré patria k jedným z najzaujímavejším prírodným úkazom.
Slnko
Slnko je hviezda v strede slnečnej sústavy. Má približne päť miliárd rokov a predpokladá sa, že bude svietiť ešte aspoň ďalších päť miliárd
Ďalšou slnečnou aktivitou Sú protuberancie, čiže výstup slučky alebo vlákna plynu zo slnečnej atmosféry. Pohybujú sa rýchlosťou až 1330 km/s. Slnko má vplyv aj na striedanie ročných období na Zemi. Astronomický začiatok leta a zimy, okamih, keď slnko pri svojom zdanlivom pohybe dosiahne najväčšiu odchýlku od rovníka a začína sa vracať sa nazýva slnovrat. Pri zimnom slnovrate 21. decembra stojí Slnko nad obratníkom kozorožca- na Zemi je najkratší deň roka, pri letnom slnovrate 21 . júna nad obratníko
Vzdialenosť od Zeme /v AU/- priemerná:149 600 000 - v aféliu (maximálna/:152 100 000 v perihéliu (minimálna):147 100 000 Gravitácia 28- násobne väčšia než na povrchu Zeme Priemer 1 392 000km (109- krát väčšie ako Zem) Hmotnosť 2 milióny bilión biliónov kg Perióda rotácie okolo osi - rovník: 24 dní 6h - póly: asi 35 dní - svojej osi: 25 dní Sklon osi rotácie k pólu ekliptiky 7° 15' Žiarivý výkon 386 miliárd miliárd megawattov Priemerná rýchlosť rotácie 1,9 km/s Úniková rýchlosť 618 km/s Tepl