slnko

Úvod

Ako tému pre svoju seminárnu prácu som si vybrala Slnko a Mesiac z dôvodu bližšieho poznania nebeských telies, aj vďaka ktorým môžeme žiť na našej planéte a ktoré značne ovplyvňujú naše životy. Taktiež som sa rozhodla venovať ich zatmeniam, ktoré patria k jedným z najzaujímavejším prírodným úkazom.


Slnko

Slnko je hviezda v strede slnečnej sústavy. Má približne päť miliárd rokov a predpokladá sa, že bude svietiť ešte aspoň ďalších päť miliárd rokov. Slnko je tvorené najmä vodíkom (90 %) a héliom (8 %). V jadre Slnka sa každú sekundu premení 700 miliónov ton vodíka na hélium v procese nazvanom jadrová reakcia. Vnútri slnka prebiehajú reakcie, pri ktorých z ľahkých jadier vodíka vznikajú jadrá hélia, pričom sa uvoľňuje obrovská energia vo forme svetla, tepla a iných zložiek elektromagnetického žiarenia, ktorá umožňuje existenciu života na Zemi.


Energia
Prechádza cez radiačnú a konvektívnu zónu k fotosfére (viditeľná časť Slnka- povrch), kde opúšťa Slnko vo forme svetla a tepla. Nad fotosférou sa nachádza chromosféra (vnútorná vrstva) a extrémne riedka koróna (vonkajšia atmosféra) , oblasť horúceho plynu, ktorá siaha milióny kilometrov do okolia. Jemné častice unikajúce z koróny sú slnečným vetrom, ktorý prúdi priestorom rýchlosťou stoviek kilometrov za sekundu. Keď dôjde k úplnému zatmeniu Slnka Mesiacom, chromosféru a korónu je možné vidieť aj zo Zeme.


Na fotosfére sa často nachádzajú tmavé, relatívne chladné oblasti nazývané slnečné škvrny. Zvyčajne sa objavujú v pároch alebo skupinách a pravdepodobne ich spôsobujú magnetické polia. Sú to tmavé miesta na povrchu Slnka. Majú kruhovitý alebo nepravidelný tvar. Hlavné slnečné škvrny majú dlhú životnosť a sú viditeľné aj voľným okom, malé majú životnosť len niekoľko hodín. Ich teplota je asi 2000°C nižšia ako okolie, v ktorom sa nachádzajú. So slnečnými škvrnami zvyčajne súvisia erupcie- krátkodobé výrony plazmy, ktoré sa delia podľa intenzity na tri triedy.