ĽUDSKÚ KOSTRU TVORÍ vyše 200 kostí. Je to akési lešenie, ktoré určuje tvar a rozmery ľudského tela. Kostra telo spevňuje a cháni jeho mäkké časti, predovšetkým dôležité orgány: lebka chráni mozog, hrudný kôš chráni srdce a pľúca. Okrem toho je kostra oporou pre svaly, ktoré hýbu rôznymi časťami tela. Kostné bunky obsahujú minerálne látky, hlavne vápnik a fosfor, a pružnú látku kolagén. Novorodenec má viaceré kosti z mäkkej, gumovitej hmoty, ktorá sa vola chrupka. Ako dieťa rastie, chrupka postupne
Smyslová ústrojí poskytují centrální vervové soustavě informace o vnějším a vnitřním prostředí. Čidla (analyzátory) vybírají z prostředí podněty (mechanické, chemické, tepelné, elektromagnetické).
1) Z periferního konce se speciálními buňkami s vysokou citlivostí - receptory, které se dále rozlišují na: - exteroreceptory, příjímající podněty z vnějšího prostředí, - interoreceptory, prijímající podněty z vnitřního prostředí, - proprioreceptory, přijímajíc
Pes je nejpopulárnějším doma chovaným zvířetem na celém světě. V lidské společnosti zaujímá zcela zvláštní postavení. Soužití člověka a psa je založeno na společném sdílení obydlí, potravy, přízně i nepřízně počasí a osudu. Navzájem si projevují svoji náklonnost, hrají si a pracují spolu. Tento vztah se začal vyvíjet již v pravěku, kdy se psi přidali k lidské smečce. Prapředek psa byl patrně malý savec podobný spíše lasičce, nebo tchoři a byl pojmeno-ván MIACIS. Psi v podobě, která je n
Definícia vitamínov hovorí, že predstavujú organickú zložku potravy, ktorá nie je stavebnou látkou ani zdrojom energie, ale je nevyhnutná pre život, zdravie a rast. Vitamíny sa zapájajú do celej škály procesov v mnohých systémoch ľudského organizmu. Väčšina z nich sa podieľa (ako súčasť enzýmov - urýchľovačov biochemických reakcií) na dôležitých procesoch látkovej premeny. Označovanie jednotlivých vitamínov písmenami latinskej abecedy má historický pôvod a poradie je dané iba časom, kedy boli objave
Užovka obyčajná patrí do najbohatšej čeľade hadov. Hladkozubé hady majú len jeden druh zubov, nemajú v nich kanáliky s jedom a sú neškodné. Užovka obyčajná je náš najznámejší a najrozšírenejší had. Je rozšírená v celej strednej a severnej Európe, severnej Afrike a v západnej Ázii. Žije na brehoch potokov, jazier a močiarov, alebo vo vlhkých lesoch. Často sa priblíži aj k ľudským obydliam, usadí sa vo dvoroch, ale
Genetika-veda o dedičnosti a premenlivosti Dedičnosť-schopnosť jedinca odovzdávať znaky a vlastnosti svojim potomkom Premenlivosť-znaky sa môžu vplyvom prostredia pozmeniť Vloha+Prostredie-Znak Rozdelenie genetiky:1.Všeobecná genetika a/genetika na úrovni molekúl-molek. genetika/štúdia zlúčenín potrebné na výskumy/ b/cytogenetika-bunk.štruktúry c/ontogenetika-genetika na úrovni jedinca-Mendelove zákony d/populačná genetika
Predátor, alebo degenerovaný tvor? (homo sapiens neanderthalensis)
Hoci vedci už pomerne dávno dokázali, že tzv. homo neandertalensis nie je predchodcom človeka, stále sa to ešte takto cituje. O tom, že neandertálec skutočne existoval, nemožno pochybovať(existencia - 350 000 - 400 000 rokov). Jeho prvé kostrové zvyšky sa našli v Neandertale v Porýni (Nemecko), podľa ktorého dostal aj meno. Antropológovia však zistili, že ide o celkom odlišnú vývojovú líniu rodu homo ako je tá, z ktorej sa vyvin
Od roku 1950 do roku 1957 platil zákon č. 86/1950 Zb., dovolujúci vykonať potrat zo zdravotných dôvodov. Počet detí, ktorým bol ukončený život potratom na Slovensku od prijatia potratového zákona č. 68/1957 Zb. s účinnosťou od roku 1958 prevyšuje počet 1. 200. 000 detí. V súčastnosti platia ešte právne predpisy prijaté komunistickou SNR - zákon č. 73/1986 Zb. v znení zákona č. 418/1991 Zb. a vyhláška č. 74/1986 Zb., ktorou sa vykonáva zákon 73/1986 Zb.
Jedinečným dokladom o vývine živých bytostí za uplynulých 500 miliónov rokov sú skameneliny. Skameneliny sú svedkami dávnej minulosti.
Prahorná doba nemá vo svojich vrstvách nijaké zvyšky po živých bytostiach. Horniny z tejto doby sú tak pozmenené, prevrátené a stlačené, že možnosť zachovania skamenelín je takmer vylúčená. Starohory majú viac stôp po živote, pretože starohorné vrstvy sa na mnohých miestach zachovali takmer celkom nezmenené. V nich sa uchovali z jednobunkových živočí
Súborné označenie nižších rastlín, ktoré nemajú kvety a rozmnožujú sa výtrusmi. Patria sem baktérie, sinice, riasy, huby, lišajníky, papraďorasty. Najvhodnejšími miestami pre výtrusné rastliny je voda, vlhké tienisté miesta a pobrežie. Výtrus je jednobunkové rozmnožovacie teliesko, ktoré vzniká vo výtrusnici výtrusných rastlín.
Nahosemenné rastliny:
Semenné rastliny, ktorých vajíčko je nahé. Patria sem stromy alebo kry s trvácimi ihlicovitými,
Hlavným kritériom pre definíciu bežných chorôb sa používa prevážne popis ich klinického obrazu (fenotypológia) a stále ako by zaostávala otázka aj mechanizmu vzniku chorôb. Práve v tomto bode, teda definície mechanizmu ich vzniku sa ukazuje,že by významne mohla prispieť molekulárna genetika. Tento prístup by môhol výrazne prispieť v tak dôležitom rozhodovaní ako je nájmä voľba liečby ale tiež naša schopnosť presnejšie charakterizovať priebeh choroby a významu faktorov prostredia. Takáto informácia by umo
Sú to prokaryotické fototrofné organizmy. Ako zdroj uhlíka prijímajú oxid uhličitý. Mnohé môžu využívať molekulárny dusík. Majú najmenšie nároky na výživu na Zemi. Mnohé vytvárajú kolónie, iné mnohobunkové vlákna. V cytoplazmatickej membráne je fotosyvtetické farbivo (chlorofyl, fykocyan a fykoerytrín). Obsahujú plynové vakuoly, ktorými sú nadnášané. Produktom fotosyntézy siníc a ich zásobná látka je sinicový škrob. Rozmnožujú sa priečnym delením. Vyskytujú sa od arktických oblastí až po hor
Eukaryotické sú prevažne autotrofné rastliny, ktoré majú v tylakoidoch chloroplastov okrem chlorofylu a ešte niektorý ďalší druh chlorofylu: b, c, d. Telo nižších rastlín tvorí jednobunková alebo mnohobunková stielka; v stielke nikdy nie sú cievne zväzky. Podľa prítomnej dvojice chlorofylov rozoznávame:
1. "červenú vývojovú vetvu" s chlorofylmi a, d; jediné oddelenie: Červené riasy (Rhodophyta); 2. "hnedú vývojovú vetvu" s chlorofylmi a, c; 4 oddelenia, z ktorých najdôl
Medzi najškodlivejšie vplyvy, ktoré bežne pôsobia na našu dýchaciu sústavu, patrí smog, výfukové plyny z áut, ale predovšetkým fajčenie. Niekto si môže povedať, že fajčenie predsa nie je bežný vplyv, pretože ohrození sú len samotní fajčiari, ktorí fajčia z vlastnej vôle. Nie je to však pravda. Existuje totiž tzv. pasívne fajčenie. Pasívny fajčiar je každý, kto je nútený zotrvávať v uzavertých priestoroch, v ktorých sa fajčí. Koncentrácia oxidu uhoľnatého v takýchto priestoroch niekedy prekračuj
Tieto činitele nepôsobia oddelene, ale ako doplnok klimatických činiteľov rastu v rámci vzájomného dopĺňania. Vzťahy, ktoré sa snažíme dosiahnuť, nesmieme považovať za absolútne. Závisia od: - druhu rastliny, ktorý chceme pestovať, - daného vývinového štádia rastlín, - úrovne úrod, ktorú chceme dosiahnuť. Mnoho pôdnych vlastností, najmä pôdna štruktúra, obsah vody a vzduch v pôde, ako aj obsah organických látok v pôde a sorpčná kapacita pôdy, sú v bezprostrednom vzťahu k
Pásomnice cudzopasia v tráviacej sústave stavovcov. Pásomnice majú ploché ,dlhé ,úzke telo tvorené z veľkého množstva článkov. Telo sa začína drobnou hlavičkou (scolet) ,na ktorej sú prisavky a u niektorých druhov aj veniec háčikov .Tieto slúžia na zachytenie sa na stenu tenkého čreva hostiteľa, kde parazitujú. Ďalej telo pokračuje zúžením krčkom a väčším počtom článkov ktoré sa ustavične zaškrcujú a oddeľujú od krčka. Posledné články sú naplnené pohlavnými bunkami. Povrch tela pokríva kutik
Mor: Doba kamenná - Prví poľnohospodári začali zasahovať do ekosystému, s ktorým nikdy neprišli tak intenzívne do styku. A ekosystémy začali pôsobiť na nich. Vírusy a mikroorganizmy, ktoré tu doposiaľ kolovali bez prítomnosti človeka sa naraz dostali do jeho organizmu. Do organizmu, ktorý nebol na niečo také absolútne zvyklý. Dôsledok? Prvé epidémie. S určitosťou môžeme povedať, že prebehli, ale o ich ničivosti sa môžeme len domnievať. Starovek – Dá sa predpokladať, že v prvých mestách sa zača
Odľahlé ostrovy v Tichom oceáne sa spájajú s menom Charlesa Darwina a pojmom evolúcia. Darwin pritom prežil na Galapágoch iba päť týždňov - týmto pobytom však vyvrcholila jeho plavba pozdĺž južnej Ameriky, počas ktorej pobudol istý čas aj na pevnine o overoval si pravdivosť svojej teórie evolúcie. Dvadsať rokov skúmal zápisky o pozorovaniach , ktoré na ostrovoch vykonal, kým naplno pochopil, že práve tých päť týždňov mu ponúka kľúč k pochopeniu evolúcie a že oným mechanizmom je prirodzený výber. Ke
Pri bežnom pohľade na rastlinu sa javia listy viac - menej rovnaké. Detailnejšie mikroskopické štúdie listov však ukázali, že anatomická stavba listu sa mení, a to podľa postavenia listu na rastline. Tieto vzťahy po prvý raz spozoroval ruský botanik V. R. ZALENSKIJ v rokoch 1902 - 1904. Formulácia pozorovaných vzťahov tvorí zákon Zalenského: 1. Vyššie postavené listy v porovnaní so spodnými listami majú na jednotku listovej plochy viac vodivých pletív. Od nižších poschodí listov k vyšším sa na
Brečtan sa všeobecne považuje za treťohorný relikt,podľa fosílii bol rod Hedera na severnej pologuli v treťohorách zastúpený viac,ako dokladajú napríklad oligocénne odtlačky z územia dnešného Francúzska. Patrí do čeľade aralkovitých,čo sú prevažne tropické a substropické dreviny a byliny. Rod Hedera je jedna z výnimiek, pretože asi pätnásť jeho druhov rastie skôr v miernom pásme Európy a Ázie a zasahuje ďaleko na sever,v Nórsku až k obratníku Raka. Brečtan rastie v tienistých listnatých hájoch aj v t