Termitom sa niekedy hovorí biele mravce. S mravcami však nemajú nič spoločného. Je to druh hmyzu s nedokonalou premenou a ich najbližšími príbuznými sú šváby. Termity, hmyz mariaci 2-20mm, žijú predovšetkým v tropických a subtropických oblastiach v miliónových kolóniách, najmä v Afrika a Južnej Amerike, ale niekoľko druhov žije aj v Európe. Najnovšie sa termity stávajú hrozbou pre obyvateľov juhu USA, najmä v New Orleansu, kde sa rozmnožil jeden z najničivejších druhov termitov. Predpokladá sa, že
V súčasnosti (2000) prežívame dobu v ktorej sa množstvo našich poznatkov o našej planete Zem takmer vyrovnáva našim poznatkom o iných planetách. Trvalo celé desaťročia, kým sa naše poznatky o Venuši a Marse získavali len prostredníctvom teleskopov, potom z ich orbitálnych sateletitov a teraz už je to aj priamo z Marsu (Pathfinder,júl 1997), ktorý riadia vedci z laboratórií NASA v Pasadéne v Kalifornii zo vzdialenosti viac ako 150 milionov kilometrov. Pathfinder analyzuje povrch planéty spektrometrom vybaveným tzv. Al
Piesčiny Slamiha piesočná:Trváca bylina,vysoká 10-30cm.Viaže sa na piesočnaté pôdy a suché,trávnaté,alebo kamenisté svahy v nížinách a pahorkatinách.Sušené úbory sú žlčopudne pôsobiacou drogou.Často sa používa ako súčasť suchých kytíc a venčekov.
Kolenec jarný:Dvojročná modrastozelená bylina,vysoká 7-25cm.Hnedastý lem semien je taký široký,ako polovičná šírka jeho semena.Európsky pomerne zriedkavý druh piesočnatých nevápennatých p
Sú podvojné organizmy lebo ich stielka (talus) sa skladá z heterotrofnej hubovej zložky a autotrofnej riasy, ktorá patrí buď k siniciam alebo k zeleným riasam. Riasa si vytvára potravu fotosyntézou premenu oxidu uhličitého a vodnej pary na cukry, huba ich pohlcuje a premením ich na iné druhy cukru. Riasa niekedy dodáva hube vitamíny a tak stimuluje rast lišajníkov. Huba zase prijíma vodnú paru čím urýchľuje fotosyntézu v riase a poskytuje ochranu pred slnečným úpalom. Rastú veľmi pomaly a dožívajú sa vysokého v
Všeobecná biológia je vedný odbor, ktorý sa zaoberá štúdiom živej prírody vrátane jej histórie. Je súčasťou prírodných vied. Poznatky biológie majú čoraz väčší význam. Závisí od nich odvrátenie hrozby hladu pre ľudstvo, rozpoznanie príčin chorôb a ochrana zdravia človeka i obnovenie narušenej rovnováhy v prírode. Obrovské pokroky biológie v druhej polovici 20. storočia sa niekedy označujú ako biologická revolúcia. Životné prejavy môžeme dnes skúmať rovnako presne ako fyzikálne alebo chemické ja
"alebo človek dokázal vo svojej histórii zneužiť všetko- z ocele sa kovali pluhy, ale aj meče..."
Končiace sa 20.storočie prinieslo so sebou prevratné zmeny, naše vedomosti a technická úroveň dosiahli neuveriteľné možnosti.Zvládli sme rozštiepenie atómu ,zhodili bombu ,ale postavili aj elektráreň. Vystrelili raketu na Mesiac, ale aj na svojho brata. Porazili sme obávané infekcie a predĺžili ľudský vek. Vedci z oblasti biológie – genetiky postupujú v skúmaní stále ďalej a
Patria sem prevažne autotrofné, mnohobunkové eukaryotické rastliny s trvalými a pravými pletivami, ktoré sú funkčne špecializované a stavebne diferencované. Živé bunky majú zreteľné jadro a bunkovú stenu, ktorú tvorí celulóza a hemicelulóza a neobsahuje chitín. Bunky, ktoré zabezpečujú fotosyntetickú asimiláciu, majú v chromatofóroch chlorofyl a, b a karotenoidy. Výtrusy machorastov, ako aj ostatných oddelení - plávúňorastov, prasličkorastov a sladičorastov, i mikrospóry (peľové zrnká) semenných rastl
REFERÁT NA CELOSVETOVÚ PROBLEMATIKU: VÝRUS HIV (HUMAN IMMUNODEFICIENCY VIRUS) CHOROBA AIDS (ACQUIRED IMMUNODEFICIENCY SYNDROME)
AIDS Je infekčné onemocnenie prenosné z človeka na človeka. Je to skratka pre Acquired Immunodeficiency Syndrome, alebo syndróm získaného zlyhania imunity. História Toto nové, skôr neznáme onemocnenie človeka, bolo prvýkrát popísané v roku 1981. Prvé prípady boli zistené v USA u mladých homosexuálnych mužov, ktorí trpeli zvláštnou formou zani
Tkanivá sú súbory buniek, ktoré majú rovnaký tvar a jednu hlavnú funkciu. Vývoj tkanív je nerozlučne spätý s vývojom mnohobunkových organizmov. Najjednoduchšie bunkové organizmy (napr. jednobunkové riasy, huby, prvoky) majú v jedinej bunke sústredené všetky životné funkcie. Ich rozmnožovanie je totožné s delením celej bunky a nie sú tu nijaké tkanivá. Jednobunkové organizmy sa pokladajú za vývojovo najstaršie. Vyvinuli sa z veľmi primitívnych živých sústav, tzv. eobiónov. Dnešné jednobunko
Väzivo tvoria bunky väziva (napr. fibrocyty, tukové bunky), kolagénové ,elastické i retikulovévlákna a medzibunková beztvará hmota. Beztvará hmota je v podstate koloidný roztok, ktorý vypĺňa priestory medzi bunkami a vláknami. Podla premenného zastúpenia jednotlivých súčastí väziva rozlišujeme:
1. Tuhé väzivo obsahuje prevažne kolagénové vlákna. Buniek i medzibunkovej hmoty je málo. Kolagénové vlákna sú v nehotovej podobe produkované väzivovými bunkami. Kolagénové vlákna vo väčších vrst
Droga je využívana pre jej schponosť doplniť chýbajúcu možnosť uvoľnenia, predstavivosti, prežívania eufórie, extázy. Droga vedie k pocitu zvýšených schopností a dáva možnosť existencie nad osobnými limitmi. Tento stav, táto možnosť postupne napĺňajú životné snaženie človeka, jeho voľný čas, záujmy a aktivitu.
Faktory vedúce k vzniku závislosti
Základné faktory, podieľajúce sa na vzniku a priebehu drogovej závislosti sú:
BUNKA Živočíšna: - Nemá plastidy a búnkovú stenu a delí sa ináč. - Cytoplazma – nemá búnky, vytvára vhodné prostredie pre reakcie - Cytoplazmatická membrána – polopriepustná – reguluje príjem a výdaj látok búnkou. - Jadro – je tam DNA, prenos genetickej informácie. DNA sa podieľa na tvorbe bielkovín - Mitochondrie – energetické centrum búnky, podieľa sa na dýchaní a vzniku energie - Endoplazmatické retikulum - hladká a granulovaná forma - rybozómy
Etológia je biologický vedný odbor, ktorý skúma biologickými metódami pozorovateľné správanie sa živočíchov. Etológia patrí medzi mladé biologické disciplíny. Hlavná zásluha na jej rozvoji sa priznáva rakúskemu vedcovi prof. Konrádovi Lorenzovi a jeho žiakom, od ktorého pochádza aj názov tohto vedného odboru a celý rad základných etologických objavov. Preto v 1973 obdržal spolu s holandským etológom Nikom Tinbergenom a špecialistom na etológiu včiel Karlom Frischom Nobelovu cenu. Etológia je
Regeneračná schopnosť tkanív závisí od mnohých faktorov. Za najdôležitejšie môžeme pokladať cievne zásobenie, t. j. výživu daného tkaniva. Bez prísunu stavebných látok, krvných buniek a odvádzania odpadových produktov je regenerácia velmi obmedzená. Regenerácia závisí pochopiteľne aj od geneticky podmienenej "schopnosti" buniek deliť sa. (Preto sa napríklad kostrové svaly výborne zásobené krvou dobre hoja, ale pôvodné, t. j. svalové tkanivo sa prakticky neobnovuje.) Epitely (výstelky) sa hoja spr
Žeravý oblak je veľmi horúca masa plynu, ktorá sa výbuchom uvoľnila z krátera a strháva so sebou veľké množstvo úlomkov hornín. Vlastnosti a ničivosť takéhoto oblaku môžeme dokumentovať na príklade výbuchu sopky Mont Pelée v roku 1902, ležiacej v severnom cípe ostrova Martinique.
Mont Pelée je povestná sopka. Pred pamätným výbuchom mala dva krátery a v menšom bolo jazero. Jej boky boli pokryté lávou a tefrou z roku 1851. Vtedy neurobila väčšiu škodu, a preto keď 20.apríla 1902 začala účin
PRED NECELÝMI 150 ROKMI anglický prírodovedec Charles Darwin šokoval svet knihou, v ktorej hlásal myšlienku, že ľudia a opice sú príbuzní. V súčasnosti tvorí Darwinova myšlienka základ evolučnej teórie. Názor, že vyše 2 milióny rozličných druhov, ktoré dnes obývajú Zem, sú výsledkom evolučného procesu, je značne rozšírený. Slovo evolúcia znamená vývoj a používa sa pri opise procesu vývoja všetkých organizmov za dlhý čas. Teória má tri hlavné časti. Prvá sa týka premenlivosti: živé organizmy s
Druhy tohto veľkého rodu sú dvojdomé stromy, niekedy iba krovitého vzrastu, s listami spravidla krátkostopkatými a úzko kopijovitými. Oba kvety sú zoskupené v štíhlych jahňadách. Tyčinkovité jahňady sú na peľnicových stromoch a sú nápadnejšie svojou príjemnou žltou farbou, ktorá pochádza z veľkého množstva peľníc. Samičie kvety sú na piestikových stromoch. Piestikové jahňady sú štíhlejš
Dĺžka: samce2,7-3,8 m samice sú menšie Výška tela v najvyššom bode: 105-110 cm Hmotnosť: 250-280 kg
Tiger pásavý usurijský nazývaný aj tigrom sibírskym, je najväčšou žijúcou mačkovitou šelmou. Žije v povodí rieky Amur a Usuri na Ďalekom východe na území Ruska a Číny. Obýva obrovské teritóriá, často až s rozlohou 3000 km2. Ak na tomto území nachádza dostatok potravy, po celý rok nevychádza za hranice revíru. Samice si rovnako ako sa
1.Ako možno rozlíšiť minerál od horniny? Uveď príklady a porovnaj ich základné vlastnosti. Ako sa nazývajú vedné odbbory, ktoré sa zaoberajú minerálmi a horninami? Minerál je rovnorodá prírodnina, vo všetkých častiach má rovnaké zloženie, vlastnosti… Hornina je rôznorodá látka, je zložená z viacerých minerálov… Vedný odbor, ktorý sa zaoberá minerálmi sa nazýva mineralógia, vedný odbor, ktorý sa zaoberá horninami je petrológia. Kremeň: -má viacej odrôd : záhneda,
Sú to živočíchy, ktoré sa takmer výhradne živia inými živočíchmi a pri tom svoju korisť zabíjajú. V ich veľkosti sú značné rozdiely, napr. od nepatrných pavúkov až po levy, prípadne tigre. Tvoria tie vyššie až najvyššie články v každom potravinovom reťazci.
Mnohé pavúky lovia korisť. Sú to lovci. Niektoré strážia svoje územie a striehnu na hmyz, aby sa naň mohli vrhnúť. Iné sa krčia v podzemných dierach a čakajú na koriť, ktorá sa zatúla do ich blízkosti. Lovci, na rozdiel od pav