Hady človeka fascinujú, ale vzbudzujú v ňom strach. Od pradávna sa vyskytujú v mýtoch a legendách. Hady sú úžasné stvorenia, ktoré sa prispôsobili všetkým podmienkam prostredia. Dokážu plávať na šírom mori, šplhať sa po vysokých stromoch, zahrabávať sa pod zem, či prežiť v horúčavách na púšti. Niektoré druhy hadov sa živia výlučne žabími vajíčkami, iné majú jed, ktorý zabíja len kraby. Aj keď nemajú nohy, dokázali si v každom prostredí nájsť svoje miesto. Zvliekanie
Tento termín sa v pedagogike používa aj v iných obmenách ako napr.: vyučovacie princípy, didaktické zásady, alebo princípy. Problematika sa v konečnom dôsledku týka a súvisí s obsahom vzdelávania, ale aj s teoretickou analýzou vyučovacieho procesu. Samotnú vyučovaciu zásadu môžeme charakterizovať ako istú požiadavku, ktorá ovplyvňuje vyučovací proces a pôsobí na jeho obsah a rozsah. Počet vyučovacích zásad v histórii pedagogiky prirodzene vzrastá a úplný počet týchto zásad nieje možné presne stanovi
Bunka je zložitá sústava mnohých chemických zlúčenín. Bunka sa skladá z : - anorganická látka (60%-90%) –voda a soľ - organická látka (10%-40%) – bielkoviny 12%, sacharidy 9%, lipidy 8%, nukleové kyseliny 3%
Chemické zlúčeniny, ktoré sú hlavnou súčasťou bunky majú tieto funkcie: - konštrukčnú – stavebnú – biekoviny, tuky a lipidy - metabolickú – katalizujú a regulujú chem. procesy – biekoviny, nukleové kyseliny - zásobnú – sdroj energie – l
-sú vývojovým stupňom medzi výtrusnými papraďorastami a krytosemennými rastlinami. -do tejto skupiny patrí viac vývojových typov, ktoré už majú vytvorené peľové vrecúška, vajíčka a semená. -kvety nemajú -medzi nahosemenné rastliny patria jednodomé aj dvojdomé rastliny -vajíčka sú priamo prístupné peľovým zrnám -patria k nim dreviny, ktorých druhotné drevo má vyvinuté len cievice (okrem osobitej skupiny obalosemenných) -najstarší zástupcovia nahosemenných rastl
Besnota je smrteľné ochorenie prenosné zo zvierat na ľudí. Vírus besnoty sa nachádza v slinách chorých zvierat a prenáša sa priamym kontaktom zvieraťa – pohryznutím, poškriabaním alebo iným zavlečením vírusu do rany napr. pri šklbaní peria či sťahovaní kože z chorého zvieraťa. V poranenej pokožke sa vírus rozmnožuje a putuje pozdĺž nervového vlákna do centrálneho nervového systému až k mozgu. „Zradnosť choroby je v tom, že napriek značnému pokroku vo vývoji antivírusových liekov neexistujú prepa
Medvede vývojovo veľmi úzko súvisia so psami. Sú to vlastne ich mladší príbuzní, a keby sme chceli preháňať, mohli by sme ich považovať za obrovské zavalité psy bez chvosta. Na Zemi dnes žije iba sedem druhov medveďov. Sú to medveď hnedý, medveď baribal, medveď himalájsky, medveď pyskatý, medveď malajský, medveď okuliarnatý a medveď biely.
Medveď hnedý sa vyskytuje v siedmich zemepisných rasách. Najväčšie medvede hnedé možno vidieť na Aljaške a na niektorých priľahlých ostrovoch. Povest
Poznámka o účinnosti antikoncepnej metódy – tehotenské číslo Keď hovoríme, že tehotenské číslo určitej antikoncepčnej metódy je 2-7, myslíme tým, že pravdeodobnosť otehotnenia (teda zlyhania metódy) je u 2-7 žien z každých 100, ktoré používajú danú metódu po dobu 1 roka. Číslo 2 potom znamená pravdepodobný počet tehotenstiev pri pravidelnom a dôslednom používaní a číslo 7 pravdepodobný počet tehotenstiev pri nedostatočne pravidelnom a nedostatočne dôslednom používaní danej metódy.
Štúdium dejín prírodovedných vied nám odhaľuje, akú obrovskú prácu vykonali prírodovedci- biológovia, kým postupne odkryli tajomstvá prírody a nazhromaždili o nej množstvo vedomostí, aké dnes máme. Charles Robert DARWIN:
Máloktorý učenec dokázal tak rozvíriť pokojnú hladinu verejnej mienky ako tento anglický prírodovedec. C.Darwin sa narodil v Shrewsbury. Jeho otec bol zámožný lekár a štúdium vied malo v tejto rodine tradíciu. Darwinov starý otec bol filozof a prírodovedec E.Darwin. Pôvodne m
Prírodné vedy ako proces postupného získavania, overovania a triedenia poznatkov vždy o určitej forme alebo stránke skutočnosti sú zároveň i súhrnom im vlastných metód, inštitúcií a organizácií, ktoré tento proces napomáhajú. Vedecké metódy tvoria nedeliteľnú súčasť jednotlivých vied. Ich osvojenie je predpokladom a súčasťou vedeckej práce vo všetkých biologických odboroch, a teda i v medicíne. Metódy vedeckej práce sa v novoveku stali predmetom sústavného štúdia, ktorému sa venovali mnohí prírodov
„Začiatok a podstata života je v Bunke“ Ivan Pertovič Pavlov
1. Objav bunky a bunková teória
Bunka je základná štruktúrna a funkčná jednotka rastlinných a živočíšnych tiel, preto sa považuje za základný prvok organizácie živých systémov. Vedná disciplína, ktorá sa zaoberá štúdiom javov na úrovni bunky, sa nazýva cytológia. Objav a štúdium bunky súvisia s objavom mikroskopu (gr. mikros – malý, cope – pozorovanie). Anglický vedec Robert Hooke (1635-1703) roku 1665 poz
Jedince vykonávajú všetky základné životné funkcie, a preto sú schopné samostatne žiť. No organizmy sa navzájom odlišujú, a to nielen tvarom, veľkosťou či svojimi vlastnosťami. Organizmy sú aj odlišne zložité. Podľa štruktúry (organizácia) vnútorného prostredia živých systémov rozdeľujeme organizmy :
Slovo biotechnológia je zložené z dvoch termínov: bio, z gréčtiny, kde znamená život, technológia, z gréčtiny, kde znamená náuku o technických veciach. Prvý výraz je dostatočne známy vo forme slova BIOLÓGIA, ale málo sa rozumie práve jeho spojeniu s TECHNOLÓGIOU, hoci táto predstavuje štúdium technických procesov, strojov i materiálov a je súčasťou celej histórie vedy, aj histórie techniky. Biotechnológia sa tak v rámci životného prostredia identifikuje ako celospolo
Hady sú nezvyčajnou skupinou plazov: nemajú nohy, viečka ani vonkajšie ucho. Rad hadov (Ophiurida) zahŕňa asi 2700 druhov, ktoré žijú na všetkých svetadieloch okrem Antarktídy. Ich veľkosť kolíše od najmenšieho slepáňa, ktorý meria iba 11cm, po pytóna mriežkovaného s dĺžkou až 10m. Hady sa živia živočíšnou potravou - od mravcov a slimákov po kozy a kajmany. Väčšina hadov korisť pred zožratím omráči jedom, alebo zadusí. Tvary hadov Hady majú podobný tvar, mnohé z nich sa však vyznačuj
Pri prechadzkach v prirode, praci v zahradach, zbere lesnych plodov so zvysujucimi sa teplotami nas stale viac taha do prirody a hrozi nam stale vacsie nebezpecenstvo, ze si okrem malin, cucoriedok ci hub so sebou prinesieme domov aj prisateho kliesta. Najznamejsie choroby, ktore prenasaju klieste, su kliestova encefalitida a lymeska borrelioza. Kliest travi vacsinu svojho zivota na zemi alebo vo vegetacii a "striehne na svoju obet" na steblach travy s nizkym porastom krikov. V nasich podmienkach je maximalny vyskyt kliestov s dvoma v
Baktérie (Bacteria) sú heterotrofné a autotrofné prvobunkové prokaryotické organizmy (u fotosyntetizujúcich baktérií sa vyskytuje bakteriochlorofyl, farbivo potrebné na priebeh fotosyntézy). Reprezentuju samostatnu liniu vo vyvoji zivych organizmov,fyziologicky su znacne roznorode a obyvaju rozne biotopy (rozlicne typy zivotneho prostredia) Veda ,ktora sa zaobera studiom bakterii, sa nazyva bakteriologia a je jednou z mikrobiologickych vied.Jej zakladatielia su francuzsky lekar Louis Pasteur a nemecky lekar Robert Koch
Nádhera a sila tigra pásavého vzbudzujú rešpekt aj strach zároveň. Vďaka svojej schopnosti usmrtiť zviera až dvakrát také veľké ako je on sám, je jednou z najobávanejších šeliem. Ak sledujeme tigra, máme pocit, že kvôli výraznému zafarbeniu jeho srsti s čiernym pruhovaním, ho nemožno prehliadnuť. Práve toto sfarbenie však tigra maskuje v jeho prirodzenom prostredí tienistých lesov a pralesov.
Rýchlo ako blesk brázdi nebo sokol sťahovavý. Je to silný vták, ktorí medzi dravcami nemá rovnocenného konkurenta. Obýva celú Európu, od nehostinných vrchovín až po skalnaté pobrežia. Sokol sťahovavý patrí k najobratnejším lovcom medzi vtákmi. Tento fakt už oddávna spôsobil, že sokol bol prenasledovaný lovcami a ohrozovaný sokoliarmi, ktorí vyberali vajcia z jeho hniezd. Výsledkom je pokles početných stavov sokola.
Bludičky nad bažinami,záhadné svietiace ryby v moriach alebo vždy vzrušovali ľudskú fantáziu.Bioluminiscencia je bežný prírodný jav.Disponuje ňou 2/3 organizmov v morských hlbinách a slúži svojim nositelom k najrôznejším účelom.Najčastejšie k prilákaniu partnera alebo koristi či naopak k zahnaniu nepriateľa.Každú noc nad mangrovovými močiarmi Bornea sa v korunnách stromov postupne rozsvetcujú a zhasínajú maličké lampičky.Za každou lampičkou sa ukrýva samček svetlušky z rodu Pteroptyx a svetelným org
V kontinentálnych oblastiach je sústredené väčšie množstvo rádioaktívnych prvkov, ako vo vnútri Zeme. Zdá sa, že uvoľnením tepelnej energie pri rozpade rádioaktívnych prvkov sa horniny v pevnej časti zemského plášťa tavia, a tak vytvárajú magmatické krby – ohniská. Magmatické ohniská sú vystavené horotvorným tlakom.Týmito tlakmi, jako aj tlakmi plynov a pár z magmy, je vytláčaná magma do trhlín v zemskej kôre a niekedy až na povrch. Pod pojmom magmatizmus rozumieme nielen vznik, ale aj pohyby magmy, jej v