Tento termín sa v pedagogike používa aj v iných obmenách ako napr.: vyučovacie princípy, didaktické zásady, alebo princípy. Problematika sa v konečnom dôsledku týka a súvisí s obsahom vzdelávania, ale aj s teoretickou analýzou vyučovacieho procesu. Samotnú vyučovaciu zásadu môžeme charakterizovať ako istú požiadavku, ktorá ovplyvňuje vyučovací proces a pôsobí na jeho obsah a rozsah. Počet vyučovacích zásad v histórii pedagogiky prirodzene vzrastá a úplný počet týchto zásad nieje možné presne stanoviť. S rozvíjajúcou sa spoločnosťou sa tieto požiadavky menia, a ich počet bude pravdepodobne stúpať. Taktiež kritérium delenia je podľa mnohých autorov rôzne. Podľa Glockela sa delia na: základné, regulujúce a ďalšie. Alebo iné delenie: ako vyučovacie zásady klasické, novšie zásady, a tzv. najnovšie formulovanie a dotváranie zásad. Dôležité je tiež to, že vyučovacie zásady neexistujú a nevystupujú ako samostatne pôsobiace taxómy, ale jedna druhú ovplyvňujú, vzájomne sa dopĺňajú a podporujú. Tiež nemožno zabudnúť na obe stránky vyučovacej zásady: objektívnu a subjektívnu. Bolo by nesprávne, ak by sme vyučovacie zásady ohraničovali, resp. uvažovali o ich vplyve iba na vzdelávaciu stránku. Mnohé z nich sú spoločné aj pre teóriu výchovy. Nie je správne, ak by sme tvrdili, že vyučovacia zásada je pravidlo. Pri všetkých zásadách platí, že ich treba didakticky správne chápať v priebehu celej vyučovacej hodiny.