Pocet referatov: 1485

Ucho

Ucho ako polohovosluchový(staticko-kinetický) orgán je dôležitý orgán sluchu alebo pohybu oddelene.

Anatomicky, funkčne i vývojovo ho delíme na tri časti:

Vonkajšie ucho: (auris externa)
zloženie:
A/ ušnica(auricula)- svojim tvarom zachytáva a následne prevádza zvukové vlny do vonkajšieho zvukovodu. Je tvorená chrupkou, kt. je pokrytá kožou. Skladá sa z hlavnej časti(chrupkovitá) a dolnej časti(lalôčik ušnice).
B/ vonkajší zvukovod(meatus acusticus externus) -Zachyt

Vlasovce

Sú to parazitické hlístovce z rodu Dracunculoidea a Filaroidea. Žijú v spojive a v cievnej sústave stavovcov. Ich tenké, vlasovité formy sa nazývajú filárie. Samice sú živorodé, larvy (mikrofilárie) žijú v krvi, ktorú nasaje medzihostiteľ (kliešte, hmyz). V jeho tele sa larvy ďalej vyvíjajú. Pri ďalšom nasatí krvi zo stavovcov prechádzajú do ich organizmu (hlavný hostiteľ). Vlasovec medinský (Dracunculus medinensis) je rozšírený od Indie po Egypt a v celej Afrike. Spôsobuje zhrubnutie podkožného väziva a vz

Zrak a sluch

Zrak je pre človeka asi najdôležitejší zmysel, ktorý mu umožňuje orientáciu v priestore a vnímanie svetla. Základ oka sa dá rozoznať už na päťtýždňovom plode ako malú čiernu škvrnu, koncom druhého mesiaca sú badateľné priesvtné mihalnice, v piatom mesiaci je už oko také, ako u dospelého človeka. Na spracovanie zrakových vnemov používa mozog asi 1/10 svojej kôry.Oko má v priemere 25mm a 7g. Oči sú uložené a dobre chránené v očniciach. Pracujú ako dve filmové kamery, a keďže sú od seba vzdialené, k

Srdce a srdcovo-cievne ochorenia

1. Úvod – metodika a cieľ práce
Netrvalo mi dlho, kým som sa rozhodla o čom budem písať. Vybrala som si práve túto tému, pretože srdce je pre mňa najfascinujúcejším orgánom nášho tela a táto práca mi umožnila nazrieť hlbšie do tejto problematiky. Mojím prvým krokom bolo vyhľadanie potrebnej literatúry a získanie čo najväčšieho množstva informácií na túto tému. Informácie som čerpala z kníh (uvedená v zozname použitej literatúry), ktoré som si vypožičala z knižnice Jána Bocatia v Košiciac

Rys ostrovid

Rys ostrovid (Lynx lynx) je Mäsožravec, ktorý patrí do čeľade mačkovitých (Felidae). V minulosti takmer vyhubený, no vďaka ochrane sa jeho populačná hustota zväčšila. Areálom jeho rozšírenia sú najmä hory stredného a severného Slovenska. Má mocné nohy, krátky chvost, sivožltú srsť s čiernymi škvrnami a charakteristické štetky srsti na ušniciach. Jeho hmotnosť sa pohybuje okolo 35 kg.

Rysí jedinci oboch pohlaví žijú po väčšinu roka samotársky, okrem krátkeho obdobia párenia. Spolu možno

Ťažké kovy

Ťažké kovy zaraďujeme do skupiny biogénnych prvkov. Podľa Mendelejovej tabuľky sem patrí Mn, Fe, Cu a Zn. Co a Ni sa medzi biogénne prvky nepočítajú, pretože i keď majú niekedy veľmi výrazné účinky na metabolizmus rastlín, rastlina sa môže normálne vyvíjať aj bez nich , symptómy deficiencie neexistujú.
I keď každý z prvkov má špecifické účinky na rastlinu, môžeme povedať, že ich hlavný význam spočíva vo vzájomnej interakcii s ďalšími dvojmocnými katiónmi.

Mn
Rastlina

Delená strava

1. Úvod
Za tento spôsob používania zdravého spôsobu stravovania môžeme poďakovať americkému lekárovi Dr. Howardovi Hayovi. Ako tridsaťročný trpel ťažkým obličkovým ochorením a lekárska veda sa zdala bezmocná. Sám dlhý čas študoval svoju chorobu. Skúmal chemické zloženie ľudského tela a zistil, že sa skladá z 80% zásaditých a 20% kyslých prvkov. So zreteľom na to si zostavil dennú stravu, jedol prevažne zásadotvorné a menej kyselinotvorné potraviny a oddelil potraviny s vysokým obsahom sacharido

Rastlinstvo

V mojom referáte sa budem venovať rastlinstvu, jeho významu a deleniu.
Rastlinstvo je tak popretkávané do všetkých potrieb života ľudského a poskytuje mu pokrm a nápoj, tkanivá a pletivá na rúcho a iné veci, lieky ochranné a jedy škodlivé , storaké domové náradia a zbroje, nástroje premávky na suchu i po vode, dodáva zemi krásy a vyvodzuje z nej tisíceré poklady k pohodliu ľudskému a vyživeniu všetkého živočíšstva slúžiace...

Záujem o prírodu, predovšetkým o rastliny, v poslednom č

Krvné skupiny

Krvné skupiny stavovcov
Všetky bunky sú schopné reagovať na prítomnosť cudzorodej bielkoviny, rozpoznať ju a vyvolať proti nej reakciu. Uskutočňuje sa to vďaka látkam na povrchu každej bunky. Podstata existencie a vlastností krvných skupín je existencia dvoch zložiek krvi, antigénu a protilátky. Antigén je látka vyvolávajúca imunitnú reakciu, teda tvorbu protilátok. Antigén môže byť napríklad mikroorganizmus, cudzorodá bielkovina, polysacharid. Keď sa dostanú do krvi stavovca červené krvinky iného dru

Biosféra

Biosférou rozumieme priestor na našej planéte, ktorý obývajú organizmy. Zahŕňa povrch Zeme, hornú vrstvu pôdy, vzduch, sladké vody i moria. Môžeme teda povedať, že biosféru tvoria všetky ekosystémy Zeme. Biosféra sa vyznačuje samoreguláciou, samoobnovovaním, obehom látok a tokom energie. Tie ekosystémy, ktoré sa vyznačujú spoločnými znakmi, nazývame biom. Biom je teda geograficky rozsiahly ekosystém, ktorý je charakteristický určitým prevládajúcim typom vegetácie, napr. tropické dažďové lesy, tundra, pr

Zvuk

vuk vzniká, keď pružné pevné teleso, alebo aspoň jeho časť, kmitá, keď sa chveje. Kmitajúce teleso je zdrojom zvuku. Zvuk je kmitanie vzduchu, ktoré vnímame uchom a vyvoláva v mozgu sluchový vnem. Pod 20Hz infrazvuk a nad 20kHz ultrazvuk. Pravidelné kmitanie zdroja zvuku – tón. Výška tónu je určená frekvenciou kmitania zdroja zvuku. Ladička je zdroj zvuku, ktoré vydáva tón s presne stanovenou výškou. Tóny rovnakej výšky, ktoré znejú rozlične majú rozličnú farbu.
Absolútny sluch – ľudské ucho je

Empirická filozofia Francisa Bacona

Práca Francisa Bacona, zakladateľa empirickej filozofie mala veľký a zároveň svojim spôsobom prevratný význam. Zaoberá sa najmä zmenami vedeckého poznania, ľudským poznaním ako takým, vedou ako produktívnou činnosťou pre úžitok človeka, problémom poznania a novou metódou skúmania vo vedeckej činnosti, človekom a spoločnosťou ako súčasťami prírody atď. Taktiež sa vracia k otázkami vzniku sveta. Empirická filozofia Bacona spočíva v tom, že za jediné spoľahlivé východisko poznania považuje zmyslovú sk

Salamandra škvrnitá

U nás žijúci obojživelník salamandra škvrnitá má nápadné žlté škvrny. Ochranné sfarbenie odrádza živočíchy od útoku na pomalú a nápadnú salamandru. Patrí medzi chvostnaté obojživelníky. Kožné žľazy salamandry vylučujú jedovatú látku. Útočníci sa rýchlo naučia spájať nápadné farebné kresby s nebezpečenstvom. Po letných dažďoch alebo za súmraku možno vidieť v lesoch čiernožlté salamandry škvrnité. Najčastejšie sa zdržiavajú v blízkosti čistých lesných potôčikov a studničiek,kde sa

Človek

Oporná a pohybová sústava

oporná sústava:poskytuje ochranu vnút. orgánom a určuje tvar a rozmery tela je zo spojivového tkaniva, kt. sa delí na: chrupku(kt. je odolná voči tlaku), väzivo(kt. je odolné voči ťahu – šlachy svalov) a kosť (kt. je pevná a pružná, * kostnatením.)
Kosť:
vnút. stavba = okostica (väzivová blana), súdržné kostné tkanivo, väzivové kostné tkanivo, kostná dreň. spojenie kostí = pevné (väzivom- lebka, chrupkou- rebrá, kostným tkanivom- panva). Pohyblivé (

Pôda

Čo je to pôda?
Či ide o černozem, červenozem, hnedozem alebo žltozem, či tvoria mocnú vrstvu alebo tenkú vrstvu skalného položia, pôda je všade zložitou substanciou. Jej základom sú vždycky zvetrané alebo erodované úlomky hornín – íly, silty a piesky. Avšak tieto zložky sa stávajú pôdou len za predpokladu, že sa spájajú s organickými materiálmi, odumretými či tlejúcimi zbytkami flóry a fauny. Dôležitou súčasťou pôdy je i voda, ktorej veľmi tenká vrstva prilieha k nespočetným drobným úlomk

Drevo a papier

Tropické stromy rastú nepretržite, netvoria sa letokruhy a pruhy na priečnom reze spôsobujú farbivá. Štruktúra dreva na priečnom reze: kôra, lyko, kambium, jadro, dreň, dreňové lúče, beľ, letokruhy. Vlastnosti dreva: farba, lesk, kresba (textúra), technické vlastnosti dreva (tvrdosť, hustota, hmotnosť, pevnosť, ohybnosť, pružnosť). Ihličnaté: smrek, jedľa, borovica, smrekovec. Listnaté: dub, buk, gaštan, jaseň, orech, čerešňa. Cudzokrajné: mahagón, palisander, bambus, rotang. Drevo sa spracúva mechanicky obr

Víno a jeho história

História vína v staroveku
Starí Egypťania verili, že víno je darom boha Ozirisa, syna boha nebies a zeme, ktorý bol víťazom nad smrťou, a ktorý sa zrodil zo svojho popola, rovnako ako sa každý rok znovu zrodí hrozno viničového kra, ktorý sa zdal byť mŕtvym. Egyptské vinohradníctvo dosiahlo najväčší rozkvet v rokoch 2700 až 2400 pred n.l. a už v tom čase poznali viac odrôd viniča. O vyspelosti vinárstva a vinohradníctva v Egypte sa zachovalo veľa dokladov. Našli sa džbány z pálenej hliny, na ktorých j

Ekologické katastrofy spôsobené chémiou

Každý deň sme svedkami tisícou katastrôf, ktoré si ani neuvedomujeme. Takmer každý týždeň pribudne v červenej knihe organizmus, ktorý už nemá miesto v našom ekosystéme.
Človek, najdokonalejší tvor prírody znečisťuje ovzdušie, prírodu, zabíja zvieratá a nepriamo i ľudí.

NEBEZPEČENSTVO Z TOVÁRNÍ

Pri neustálom rozvoji priemyslu sa neustále zvyšuje aj počet nehôd, pri ktorých príde o život veľa ľudí. Je to zrážka v atómových elektrárňach či nebezpečné emisie, kto

Sinice

Rozkvitnutá voda

-kúpanie medzi jedmi

Skazenie vôd, jedna z egyptských rán, o ktorej sa zmieňuje kniha Exodus, má asi skutočný základ. Biblickým jazykom popísaná udalosť, mohla byť v skutočnosti ekologickým javom – prudkým premnožením červeno zafarbenej sinice Planktothrix rubescens. Starozákonná premena vody v krv i rada podobných udalostí zaznamenaných kronikármi, má spoločných vinníkov – sinice. Zďaleka sa však nejedná len o problém minulosti. Naopak. V súčastnej dobe doch

Zemetrasenie

Zemetrasenia sú otrasy Zeme vznikajúce náhlym uvoľnením mechanickej energie nahromadenej v zemskej kôre alebo v plášti. Zemetrasenia sú prirodzené alebo umelo vyvolané (explózie). Podľa vzniku sú zemetrasenia rútivé vyvolané prepadávaním stropov podzemných dutín v krasových oblastiach alebo v baniach; sopečné zemetrasenia vznikajú pri výbuchoch sopiek a sú obyčajne obmedzené na ich bezprostredné okolie; z tektonického pôvodu majú zlomový charakter a patria k ním všetky katastrofálne otrasy zemského povrchu.

(22/75)
>>