Empirická filozofia Francisa Bacona

Práca Francisa Bacona, zakladateľa empirickej filozofie mala veľký a zároveň svojim spôsobom prevratný význam. Zaoberá sa najmä zmenami vedeckého poznania, ľudským poznaním ako takým, vedou ako produktívnou činnosťou pre úžitok človeka, problémom poznania a novou metódou skúmania vo vedeckej činnosti, človekom a spoločnosťou ako súčasťami prírody atď. Taktiež sa vracia k otázkami vzniku sveta. Empirická filozofia Bacona spočíva v tom, že za jediné spoľahlivé východisko poznania považuje zmyslovú skúsenosť a na nej založené vedecké postupy. Jeho filozofia je značne novátorská. Možno i v súvislosti s dobou v ktorej žil a ktorá sa vyznačovala značným vedeckým pokrokom. Vo svojej filozofii bral veľký ohľad na potreby a záujmy človeka. Čo sa vedy týka, presadzoval premenu metódy vedeckého poznávania, ktoré by viedlo k väčšej užitočnosti vedy pre človeka. Podľa Bacona môže človek získať moc nad prírodou vo svoj prospech len prostredníctvom poznania javov a procesov, ktoré v nej prebiehajú. Čiže z toho vyplýva, že prírodu môžeme využívať len natoľko, nakoľko ju poznáme. Ak ju dostatočne nepoznáme, nemôžeme získať je obrovskú silu vo svoj prospech. Preto je veľmi dôležité poznanie, ktoré treba neustále prehlbovať. To je možné docieliť za predpokladu reformy metódy poznávania. Pri určovaní tejto metódy zohľadňoval najmä slabé stránky poznávacích schopností človeka. Pri poznávaní musí človek v prvom rade odstrániť omyly, ktorých sa tak často dopúšťa.

Chyby sú väčšinou výsledkom rôznych nedorozumení v chápaní jednotlivých výrazov a chybných predstáv človeka. V druhom rade musí človek preniknúť do hĺbky vecí, k niečomu podstatnému, čo veci určuje. Potrebné odpovede je treba hľadať prostredníctvom experimentu. Toto všetko má priviesť ľudí aby budovali „v ľudskom rozume základy pre pravdivý obraz sveta, aký skutočne je a nie taký obraz sveta, aký si ho niekto podľa svojich predstáv vytvoril“ (Francis Bacon, str. 124 – 125). Vo svojej filozofii sa taktiež zaoberá koncepciou o vzniku sveta. Podľa neho je vznik sveta jednotným procesom, pričom všetka hmota je v neustálom pohybe. Snažil sa nájsť základné elementy, ktoré by mohol všeobecne použiť pri určovaní toho, čo je pre danú vec podstatné. Pomocou určenia prirodzených vlastností , ktoré prebiehajú vo vnútri vecí, dospel k tomu, že veci sú tvorené neviditeľnými čiastočkami. Pri poznávaní prírody sa zameriaval na podobnosť jednotlivých vecí, pričom do úvahy bral najmä ich podobu v akej ich my, ľudia vnímame prostredníctvom našich zmyslov.
Baconova filozofia znamenala veľký obrat v doterajších názoroch na vedu a poznanie, pretože má veľký význam pre praktickú stránku života človeka a tým sa značne odlišuje od ostatných.