Krvné skupiny

Krvné skupiny stavovcov
Všetky bunky sú schopné reagovať na prítomnosť cudzorodej bielkoviny, rozpoznať ju a vyvolať proti nej reakciu. Uskutočňuje sa to vďaka látkam na povrchu každej bunky. Podstata existencie a vlastností krvných skupín je existencia dvoch zložiek krvi, antigénu a protilátky. Antigén je látka vyvolávajúca imunitnú reakciu, teda tvorbu protilátok. Antigén môže byť napríklad mikroorganizmus, cudzorodá bielkovina, polysacharid. Keď sa dostanú do krvi stavovca červené krvinky iného druhu, látky na povrchu týchto krviniek sa správajú ako špecifické antigény. Antigén, ktorý je súčasťou červených krviniek nazývame aglutinogén.

Protilátky sú špecifické bielkoviny krvnej plazmy, tzv. imunoglobulíny. Môžu neutralizovať bakteriálne jedy, spôsobovať rozpad buniek, vylučovať antigén z roztoku alebo zhlukovať bunky. Protilátky, ktoré spôsobujú zhlukovanie (aglutináciu) buniek sa nazývajú aglutiníny. V krvnej plazme sa vyskytujú protilátky / aglutiníny proti antigénom / aglutinogénom iných druhoch krvných skupín, ale nikdy nie proti vlastnej.

Krvné skupiny človeka
V ľudskej krvi sa na povrchu membrány červených krviniek vyskytuje asi 100 aglutinogénov, ale len dva majú v plazme aj prirodzené protilátky. Krvné skupiny vzhľadom na prítomnosť špecifických krvných faktorov tvoria rozmanité krvné systémy. U človeka poznáme niekoľko systémov krvných skupín. Najdôležitejšie sú: AB0 systém, Rh faktor systém a MN systém.

AB0 systém
Aglutinogény v krvinkách označujeme písmenami A a B, ich neprítomnosť 0. V krvnej plazme sú vrodené protilátky, ktoré sa nazývajú aglutinín alfa (anti - A) a aglutinín beta (anti - B). Kombinácia aglutinogénu so zodpovedajúcim aglutinínom charakterizuje príslušný typ krvnej skupiny. Krvná skupina sa počas života jedinca nemení, je daná geneticky. Skupiny A a B majú aj svoje podskupiny. V skupine A rozoznávame podskupiny A1, A2, A3 a Ax. V rámci A má približne 85% podskupinu A1, 14% A2, A3 a Ax sú veľmi vzácne. Aj u skupiny B existujú podskupiny, ale sú vzácnejšie ako u A.

Systém AB0 bol objavený v roku 1900 viedenským lekárom K. Landsteinerom. Ako prvý opísal všetky štyri základné skupiny český psychiater Jan Janský v roku 1907. Tento významný objav zostal niekoľko rokov nepovšimnutý a prakticky nevyužitý. Až po prvej svetovej vojne sa začali systematicky používať krvné skupiny pri príprave a realizovaní transfúzii.

Pôvod krvných skupín