Abstrakt Témou mojej práce sú fosfority. Pod názvom fosfority rozumieme neklastické sedimenty obsahujúce viac ako 19,5 % P2O5 (okolo 50 % ,,apatitu´´). Ak sedimenty obsahujú viac ako 7,8 % P2O3 (okolo 20 % ,,apatitu´´) sú označované ako fosfátické sedimenty. Fosfor je pre život zásadný biofilný prvok a je prítomný v každej živej hmote. Väčšie koncentrácie sú obsiahnuté v kostiach vertebrát a v pevných častiach niektorých invertebrát.
Najviac je znečisťovaná atmosféra, hydrosféra a pedosféra. Vodu, pôdu a vzduch znečisťujú tieto prvky: ortuť(Hg), olovo(Pb) a kadmium(Cd). Továrne, elektrárne a motorové vozidlá sú pre človeka v mnoho užitočné, ale zároveň spôsobujú vážne problémy- znečisťované ovzdušie neuznáva hranice a dá sa len ťažko regulovať. Ľudská činnosť narúša prirodzenú rovnováhu plynov v atmosfére.
V ovzduší sa hromadí množstvo oxidu uhličitého, oxidov dusíka, metánu, vodnej pary a halogénov
Hydinový trus obsahom základných živín prevyšuje výkaly ostatných druhov hospodárskych zvierat. Je zmesou výkalov a moču. Obsahuje nestrávené časti krmiva, epitelové bunky, zvyšky sekrétov, mikroorganizmy črevnej mikroflóry a látky vylúčené močom. Dusíkatá časť pozostáva z kyseliny močovej, čpavku, močoviny a ďalších látok. Ich obsah je asi 30 % zo sušiny. Hydinová podstielka je zmes substrátov, použitých na jej založenie. Pretože hydina je kŕmená štandardnými kŕmnymi zmesami, je obsah živín v p
Voda je najrozšírenejšia látka na Zemi. Patrí k základným zložkám životného prostredia človeka a je aj podmienkou existencie života na našej planéte. Je nevyhnutnou súčasťou všetkých rastlinných i živočíšnych ekosystémov. Jej obsah v rastlinách kolíše od 5% do 95%. Telo cicavcou obsahuje 70-80% vody.
V riekach, jazerách a oceánoch je množstvo vody, ale všetka je minimálne ľahko znečistená. Hlavné zdroje znečistenia vody sú: splašky, umelé hnojivá,
Úvod Pohybujeme sa vo svete plnom automobilov. Každý z nás sa chce čo najrýchlejšie niekam dopraviť. Rozmýšlali ste už nad tým z akých materiálov je taký automobil vyrobený? Alebo o tom ako také tenké plechy môžu odolať nárazom pri haváriách. Niekedy toto môže zachrániť život človeka. Na všetký tieto otázky a možno ešte viac vám odpoviem, ked vám predstavím, co sú to vlastne hlbokoťažné plechy. Hlbokoťažné ocele Hlbokoťažné plechy sa vyznačujú nielen pomerne vysokou pevnosťou, tuhosťou,
Alumínium - Al Oxidhliníka prvýkrát dokázal A. S. Margraaf roku 1754.
Roku 1827 ho získalnemecký chemik alekár Friedrich Wöhler ako kov, ktorý pripravil rozkladom bezvodého chloridu hlinitého kovovým draslíkom. Tento kov bolvo forme zŕn veľkosti špendlíkovej hlavičky. Podobal sa striebru, na rozdiel od neho bol však neobyčajne ľahký, ato 4-krát ľahší ako striebro, 3,5-krát ľahší ako meď a takmer 3-krát ľahší ako železo.
Po skončení obdobia Veľkej Moravy dochádza k rozdrobeniu politickej moci veľkomoravského štátu a jeho územných organizácií na menšie hospodárske a teritoriálne jednotky. Od prvej polovice 10. st. sa začalo obsadzovanie Slovenska vojenskými jednotkami a v druhej polovici 11. st. už bolo takmer celé územie Slovenska obsadené a včlenené do arpádovského uhorského kráľovstva. Jediným vlastníkom pôdy v uhorskom štáte bol panovník.
Ešte do začiatku 17. storočia sa predpokladalo, že všetky látky vznikajú zmenou pomeru jednotlivých vlastností v akejsi pralátke. Na nesprávnosť tejto predstavy poukázal svojimi pokusmi anglický prírodovedec Róbert Boyle .Ukázal, že vlastnosti bez konkrétnych látok nejestvujú. Napríklad zlato nevzniká kombináciou kovového lesku, žltej farby, veľkej hustoty a iné. Vlastnosti zlata vyplývajú predovšetkým zo zloženia a štruktúry jeho atómov.
Sú dvojprvkové zlúčeniny, tvorené štvorväzbovým UHLÍKOM a VODÍKOM. Tie, ktoré v sebe obsahujú aj iné prvky sa nazývajú DERIVÁTY. Sú prchavé, majú nízku teplotu varu, pri silnom zohriatí zuhoľnatejú, počas horenia sa uvoľňuje CO2, rozpúšťajú sa len v organických rozpúšťadlách (acetón, benzén, ...).
V prírode sa v živočíšnej ako aj v rastlinnej ríši stretávame s pestrou škálou farieb. Na jar sú to predovšetkým rôzne odtiene zelenej spestrované rôznymi farbami kvetov. Na jeseň sa do pestrofarebného šatu obliekajú aj listy stromov. Farebnosť rastlín spôsobujú rôzne prírodné farbivá: zelený chlorofyl, žlté, oranžové, či červené karotény a modré, červené alebo fialové antokyaníny.
Za vznik farby zodpovedajú látky, ktoré pohlcujú isté vlnové dĺžky bezfarebného svetla. Odrazené sv
Vznik a význam symbolov a názov látok aje podnieňovaný množstvom poznatkov a teoretickými názormi o látkach a ich premenách.
Hoci človek získaval rozličné praktické skúsenosti o vlastnostiach aa chemických premenách látok už od dávna (využívanie ohňa na vypaľovanie nádob, na získanie kovov a rúd a i.), najstarší opis vlastnosti celého radu látok a spôsobov ich prípravy sa nám zachoval lenb asi z 3. storočia pred. N. l. Osobitný rozvoj dosiahli o premenách látok v orientálnych krajinách ( Č
Démokritos sa narodil roku 460 pred n. l. v Thrákii v meste Abdere. Pre jeho veselú povahu ho prezývali ,, usmievavý filozof“. I keď veľa cestoval, väčšinu života strávil vo svojom rodisku. Démokritos tvrdil, že podstatou celého sveta sú atómy, najmenšie častice hmoty, ktoré sa nedajú deliť na menšie. Atómy nikdy nevznikli a nikdy nezaniknú. Atómy sú z rovnakej hmoty a líšia sa len tvarom, veľkosťou a váhou. Atómy sú nezmeniteľné, nezničiteľné a tvrdé. Sú v ustavičnom pohybe. Atómy sa zhlukujú a vyt
Keby vo výške 14-35 km nebol ochranný plynový kryt, nebol by ani život na Zemi možný. Ľahká a chúlostivá ozónová vrstva nás ako veľký slnečník chráni pred nebezpečnými ultrafialovými slnečnými lúčmi, ktoré sú bohaté na energiu. Ale už niekoľko desaťročí ľudia znečisťujú ovzdušie látkami, ktoré v stále väčšej miere ničia životne dôležitý ozón. V najväčšej miere ho ničia fluorochlorouhľovodíky (tzv. freóny), ktoré sa dostávajú do ovzdušia ľudskou činnosťou. Napríklad nad Antarktíd
Alkaloidy sú rastlinné ale aj živočíšne, obyčajne heterocyklické dusíkové zlúčeniny zásaditého charakteru, sú to kvapaliny alebo kryštalické látky, vo forme solí dobre rozpustných vo vode, obyčajne opticky aktívne. Možno ich získať extrakciou z rastlín alebo pripraviť synteticky.
V prírode sa alkaloidy vyskytujú najčastejšie vo forme solí s organickými kyselinami,napr. soli kyseliny jablčnej, citrónovej, jantárovej, atď.
Alkaloidy sú prírodné dusíkaté zlúčeniny zásaditého charakteru. Vznikajú v malom množstve ako produkty metabolizmu AK, napr. u iskerníkovitých, ľuľkovitých, makovitých rastlinách. V rastlinnom, príp. živočíšnom organizme sa vyskytujú v hotovej forme, v prírode najčastejšie vo forme solí s organickými kyselinami ( jablčná, citrónová, šťavelová, jantárová, octová...). Alkaloidy takmer všetky obsahujú heterocyklický kruh, na ktorý sa viažu ďalšie štruktúry. Sú to kvapaliny al
História galvanických článkov Galvanický článok dostal svoj názov podľa talianského lekára a prírodovedca Luigiho Galvaniho, ktorý v roku 1780 pri pitvaní žabích stehienok spozoroval ich zášklby po dotyku dvoch rozdielnych kovových predmetov na rôzne konce nervov, podobné zášklbom vyvolávaným elektrickým nábojom. Tento jav správne vysvetlil taliansky fyzik Alessandro Volta, a to vznikom elektrického napätia medzi dvoma kovmi (nástrojom a kovovým podkladom) vodivo prepojenými elektrolytom (obsiahnutých v
Newyorčania vyhodia každý rok do kontajnerov také množstvo odpadu, ktoré by pokrylo celú plochu Central Parku do výšky štyroch metrov. Veľa z tovarov, ktoré nakupujeme, od fliaš s nápojmi až po noviny, je len na jedno použitie. Po ňom končí väčšina odpadov proste vyhodená v kontajneroch. Pritom sklo, plastické hmoty, kov a papier sú cennými surovinami, ktoré môžeme ďalej spracovať a využiť.
Recyklácia pomáha šetriť energiu: na zhotovenie rovnakého množstva nového papiera zo starého použit
Všeobecná charakteristika zlúčenín. Chróm je najtvrdší zo všetkých kovov, bez výraznej chuti a zápachu. V prírode sa nachádza voľne, ale je súčasťou rúd, predovšetkým v chromite (FeCr2O4) a krokoite (PbCrO4).
Chróm sa vyskytuje najme v podobe šesťmocných zlúčenín chrómu-chrómanov, soli kyseliny chrómovej H2CrO4 (vrátane oxidu chrómového CrO3, ktorý sa rozpúšťa vo vode na kyselinu chrómovú) a dichromanov, soli kyseliny dichrómovej Cr2(SO4)3, trojmocný chróm Cr(III) a šesťmocny chróm Cr(
Hnojením Rozumieme úkon, pri ktorom pridávame chemické latky do živného prostredia rastlín.Hnojivá sú látky, ktoré pridané do prostredia rastlín môžu zlepšiť ich výživu, úrodu a kvalitu. Tým sa v podstatnej miere zvýši produktivita. Je známe, že rastlina na tvorbu svojich orgánov, na priebeh a usmerňovanie životných procesov potrebuje popri vode a oxide uhličitom ako základných materiáloch fotosyntézy ďalsie látky, ktoré odoberá z pôdy.Tieto látky sa dostali do pôdy zvetrávaním hornín alebo ako
MEKC je pravdepodobne najvýhodnejšou CE metódou na separáciu malých molekúl. Pri MEKC sa do elektrolytu pridávajú povrchovo aktívne zlúčeniny, ktoré umožňujú separovať zložky popri elektromigrácii aj mechanizmom, ktorý sa uplatňuje v kvapalinovej chromatografii s obrátenými fázami.
Podobne ako pri IEF aj MEKC využíva na separáciu EOF. Molekuly povrchovoaktívnych zlúčenín majú dlhší hydrofóbny uhlíkový reťazec (10-50 uhlíkových atómov) a hydrofilnú skupinu. Micely sa vo vodnýc