sú dusíkaté látky rastlinného pôvodu. Dusík je spravidla viazaný v kruhu, takže ich možno zaradiť medzi deriváty heterocyklických zlúčenín. Majú zložitú štruktúru a viaceré z nich možno považovať za deriváty aminokyselín.
Z chemického hľadiska sa vyznačujú zásaditosťou (prítomnosť dusíka v molekule). Reagujú s niektorými karboxylovými kyselinami( kyselina jablčná, citrónová, oxálová, jantárová a pod.). Vytvárajú soli, ktoré sú vo vode dobre rozpustné.
Voda je jeden z najpotrebnejších, ale súčasne najrozšírenejších prírodných zdrojov. V súvislosti s prudkým rastom obyvateľov, rastie aj potreba vody a to hlavne vo výrobnej sfére. Pritom s rozvojom prírodnej sféry sa voda neúmerne znečisťuje, čo ohrozuje jej existenciu a v budúcnosti môže ohroziť aj samotnú existenciu ľudstva.
Vodné zásoby Zeme sú v ustavičnom kolobehu, ktorého hlavnými stanicami sú moria a oceány, povrchové sladké vody, podpovrchové vody, rastlinstvo, atmosféra a napo
Drogy sa stali súčasťou každodenného života takmer väčšiny ľudskej populácie. Diskotéky sú plné drog, ulice sú plné drog, školy, parky, domácnosti, … Jednoducho, drogy sa nachádzajú všade a tak je lepšie niečo o nich vedieť ako sa tváriť, že neexistujú, alebo mať skreslené informácie z masmédií.
Skupiny drog Drogy sa dajú v zásade rozdeliť do štyroch základných skupín. Tieto skupiny látok sa medzi sebou líšia vzhľadom, účinkami, priebehom závislosti, ale aj mier
Koloidné minerálne komplexy obsiahnuté v rastlinách pomáhajú telu udržať perfektnú bioelektrickú rovnováhu. Tá tvorí základ pre dobré zdravie a dlhý život. Spomínané mikroskopické koloidné komplexy telo ľahko využíva. Koloidné minerály tiež zvyšujú využiteľnosť vitamínov a ostatných látok potrebných pre výživu človeka. Práve pre svoju vysokú využiteľnosť stačí, aby boli tieto koloidné formy minerálov obsiahnuté v prípravku v malých množstvách.
V tme tmúcej kráčal bez úzkosti, povetrone sa menili na míľniky cez hmlu kvantovej nejasnosti budúcej mechaniky.
P. Antokoľskij Všetko sa skladá z atómov. Prvú myšlienku o ich existencii vyslovili starí Gréci. Boli presvedčení, že hmota sa dá rozdeliť na najmenšie možné časti, ktoré nazvali atómy ( atómy- atomos- nedeliteľný ). Ale dodnes mikrosvet obklopuje mnoho záhad. Jedným z nich je, ako atóm vôbec funguje a z čoho sa skladá. Čiastočne sa týmto problémom zaobe
V posledných rokoch sa dostavajú cudzorodé latky v životnom prostredí a najmä v potravinách na celom svete aj do záujmu širokej verejnosti. Je známe, že niektoré cudzorodé latky môžu nepriaznivo vplývať na zdravie obyvateľstva a na ekologičku rovnováhu.
S rozširujúcou sa chemizáciou narastajú aj množstva zvyškov rozličných, v prírode pretrvávajúcich chemických látok, ktoré "kolujú" v prostredí a dostavajú sa aj do ľudského organizmu. A to jednak tak, že človek prich
Cieľom práce je sa oboznámiť s problematikou sedimentárnych hornín so zameraním sa najmä na podtriedu klastických sedimentov.Pod názvom klastické sedimenty sa rozumie druh sedimentárnych hornín, ktorý podľa vzniku odlišujeme od iných druhov.Hlavnými rozdielmi sú najmä spôsoby vzniku. Sedimentárne horniny podľa spôsobu vzniku delíme do troch skupín: Klastické- vznikajú litifikáciou klastického sedimentu. Hlavným kritériom členenia je veľkosť klastov, ďalej ich zloženie a zaoblenie. Chemog
název Zinek latinsky Zincum značkaZn Zn protonové číslo 30 relativní atomová hmotnost 65,39 Paulingova elektronegativita 1,65 elektronová konfigurace [Ar] 3d104s2 teplota tání 692,68 K, 419,53°C teplota varu 1180 K, 907°C skupina II.B perioda 4 skupenství (při 20°C) pevné oxidační čísla ve sloučeninách II objeven roku 1530
Výskyt
V přírodě se zinek vyskytuje pouze ve sloučeninách. Nejznámější a h
Doba, kdy lidé začali používat železo se nazývá doba železná. Od jeho objevu se používá na výrobu nářadí, nástrojů i zbraní. V roce 1500 před naším letopočtem zdokonalili Chetitové ( národ žijící na území dnešního Turecka ) tavení železa. Železo se na Zemi vyskytuje v podobě železné rudy v horninách (jeden z nejběžnějších kovů v Zemské kůře ). Nejbohatší železnou rudou je MAGNETOVEC - kysličník železnatoželezitý Fe3O4. Je tmavě zbarvený, těžký, krystalický a obsahuje průměrně kole
Když částice vystřelená při radioaktivním rozpadu jádra proletí živou buňkou stane se něco podobného, jako kdyby dělová koule proletěla domem. Buňka je postavena z velkých a složitých molekul. Rychlá částice některé z těchto molekul rozbije. Buňka se tím poškodí a může i zahynout. Radioaktivní záření, které je silné nebo které trvá dlouho, poškodí mnoho živých buněk. Pak obyčejně celý živý organismus: člověk, živočich nebo rostlina onemocní, nebo i
Brönstedova teória kyselín a zásad (1923) Kyseliny sú látky schopné odovzdávať protóny Þ sú donormi protónov, zásady sú látky, ktoré sú schopné protóny viazať Þ sú akceptormi protónov, látka môže mať vlastnosti kyseliny len v prítomnosti zásady a vlastnosti zásady len v prítomnosti kyseliny, kyselinami a zásadami nemusia byť len elektroneutrálne molekuly, ale aj anióny a katióny, príklady kyselín:HNO , HCl, H SO , H SO , H PO , HCO , H PO , H PO , HPO , H O , H O, NH, príklady zása