Pocet referatov: 643

Frantisek I -cz

Do svých 16 let vyrůstal syn císaře a krále Leopolda II. a Marie Ludviky (Luisy) Španělské ve Florencii, poté ho bezdětný císař Josef II. povolal do Vídně. Přirozeně inteligentní, bodrý, těžkopádný, místy lhostejný František neměl silnou vůli ani státnické nadání. Hodně četl a cestoval, sbíral obrazy, hrál na housle a zajímal se o botaniku. Výchovné metody Josefa II. sice zlepšily jeho vzdělání, zároveň posílily jeho nejistotu a zatvrzelost. Nedostatek talentu nahrazoval velkou pílí. Vedl spartán

Frantisek Jozef I -cz

Jeho ctižádostivá matka Žofie Bavorská ho cílevědomě vychovávala jako budoucího císaře, vedla ho k religiozitě, odpovědnosti a píli. Odmalička žil v přesvědčení o božské vyvolenosti dynastie. Pocit výjimečnosti ovšem mladého arcivévodu dovedl k izolovanosti a autokratické sebedůvěře. Po celý život se nesblížil ani s vlastními sourozenci. Ve třinácti letech nastoupil službu v armádě v hodnosti plukovníka. Jeho záliba ve všem vojenském měla vliv i na jeho oblékání, nosil téměř výlučně unifor

Frantisek Lipka

Narodil sa 22. februara 1946 v Bratislave v rodine politickeho pracovnika. Zakladnu skolu a SVS vychodil v Bratislave, studoval na FFUK slovencinu a srbochorvatcinu (19641969). Roku 1969 nastupil ako asistent na Katedru slavistiky a indoeuropeistiky FFUK. V rokoch 19711972 bol externym redaktorom casopisu Revue svetovej literatury a v rokoch 19721976 posobil ako lektor slovenskeho jazyka a literatury na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Po navrate posobil na FFUK, odkial presiel na Ministerstvo zahranicnych veci SR.

Zaciatky jeho

Frantisek Miko

Narodil sa 13. aprila 1920 v Lipanoch v rolnickej rodine. Ludovu skolu vychodil v rodisku, gymnazium absolvoval v Presove (19311939). V rokoch 19391943 studoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave filozofiu a slovensky jazyk. Roku 1943 ho uvaznili za protifasisticku ilegalnu cinnost. V rokoch 19451949 posobil ako stredoskolsky profesor v Presove a Kosiciach, neskor bol odbornym asistentom na Vysokej skole pedagogickej v Kosiciach a Presove a pracovnikom Ustavu svetovej literatury a jazykov SAV. Od roku 1973 bol vedeckym p

J.G. Mendel

J . G . Mendel , ktorý položil základy genetiky ako vednej disciplíny , skúmal zákonitosti , spôsob a pravidlá dedenia jednotlivých znakov u organizmov , pri krížení hybridov ( najmä hrachu Pisum sativum ) z kvantitatívneho hľadiska a na základe matematických a štatistických vyhodnotení pomerov u hybridov , ktoré získal jednotlivých dcérskych generáciách , sa mu podarilo objaviť v&scar

Frantisek Votruba

v mladom veku prišiel na Slovensko

V literárnej kritike pracoval najsústavnejšie pred prvou svetovou vojnou. Neskoršie bola jeho práca v tejto oblasti príležitostná. Vo svojich článkoch kliesnil nové zásady hodnotenia literatúry, keď zdôrazňoval, že predmetom literárnej tvorby majú byť objektívne spoločenské otázky a v rovnováhe s nimi aj mravné ľudské problémy a osobné zážitky a city.

Jeho články vyšli súborne v dvoch zväzkoch s názvom: LITERÁRNE ŠTÚDIE I,II. Votruba bol aj

Fridrich Falcky -cz

Syn falckého kurfiřta Fridricha IV. z rodu Wittelsbachů se stal formálně kurfiřtem Fridrichem V. po otcově smrti roku 1610, kdy mu bylo 14 let, samostatné vlády se však mohl ujmout až po dosažení plnoletosti. V roce 1613 pojal za manželku Alžbětu Stuartovnu, dceru anglického krále Jakuba I. Jako vládce jednoho z nejvýznamnějších nekatolických států na území Římsko-německé říše a jako přední zastánce kalvinismu byl hlavním představitelem Unie německých protestantských knížat a stavů. Po vypuknutí st

Friedrich Schiller

V dráme: ZBOJNÍCI - vyjadril konflikt medzi šľachtou a meštianstvom. Hrdinom drámy je Karl Moor, ktorého brat Franz nízkym osočovaním pred otcom pripraví o dôveru, snúbenicu a dedičské právo. Karl sa vzbúri proti otcovi a celej feudálnej spoločnosti a stáva sa vodcom zbojníkov. Bojuje proti absolutistickému štátu a cirkvi, ale proti bohu vládnúcich stavia svojho boha lásky a spravodlivosti. Hrdina zomiera, pretože nezvládol rozpor medzi svojím ideálom
a skutočnosťou.

Gabriela Rothmayerova

Narodila sa 14. marca 1951 v Gelnici v rodine banika. Do zakladnej a strednej skoly chodila v rodisku. Po maturite roku 1969 rok pracovala ako robotnicka vo VSZ v Kosiciach a ako redaktorka Vychodoslovenskych novin. V rokoch 19701975 studovala novinarstvo na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po skonceni vysokoskolskych studii pracovala ako novinarka na kulturnom oddeleni mladeznickeho dennika Smena, roku 1983 sa stala sefredaktorkou detskeho casopisu Ohnik. Od roku 1987 bola veducou redaktorkou Smeny na nedelu. Roku 1990 ju kooptovali do SN

Gejza Vamos

jeho tvorba je poznamenaná expresionizmom (expresionistické diela končia poväčšine smrťou hlavnej postavy)

Odlomená haluz

- obraz židovskej menšiny na Ponitrí v období R-U, počas 1. sv. vojny aj po vojne. Odlomenou haluzou sú odpadlíci od židovskej viery. Svoju kritiku zameral na dve strany: proti domácemu obyvateľstvu, ale aj proti žid. pocitu ukrivdenosti. Román končí v duchu ľudskej humanity, rovnoprávností.

- kompozícia románu je neprepracovaná. Odbočuje od témy. Použ

Giuseppe Garibaldi

Bol to taliansky revolucionár ,vodca demokratického krídla talianskeho risorgimenta. Od roku 131 bol účastníkom hnutia Mladé Taliansko. Roku 1834 bol medzi povstalcami v Janove a potom bol za jeho neprítomnosti odsúdený k trestu smrti. V rokoch 1835 – 1848 bojoval za nezávislosť juhoamerických republík ( Uruguay , Brazília ). 1848 – 49 sa zúčastnil revolučných bojov v severnom Taliansku a v Ríme proti Rakúsku a francúzskim intervenčným vojskám. Po porážke žil v emigrácii ( najmä USA , kde aj získal majetok , z

Guillaume Apollinaire

Debutoval zb.: ZAHNÍVAJÚCI ČARODEJ, no väčší ohlas vzbudili až jeho ALKOHOLY a báseň PÁSMO. Vytvoril ňou nový model poézie obsahom a formou. Je to lyrický cestopis, v ktorom básnik voľne spája zážitky z rozličných miest, niet medzi nimi priameho vzťahu. Každá strofa je samostatným myšlienkovým celkom - motívom, takéto voľné spájanie obrazov nazývame asociatívnou metódou. Stavia vedľa seba protikladné javy: sen a skutočnosť, radosť i smútok, reálne i nereálne, racionálne i iracionálne. Chcel dokáza

Gustav Murin - Cirriculum vitae

Meno a priezvisko: Gustáv Murín.
Dátum a miesto narodenia: 9. 4. 1959 v Bratislave.
Znalosť jazykov: plynne angličtina a ruština.
Adresa: Dr. G. Murín, Hagarova 17, 831 05 Bratislava.
Telefón: 00421-7-4488 4237 (doma), 00421-7-5441 5603 (práca)
Fax: 00421-7-5441 5603 (Univ.) alebo 5443 4117 (Asoc. spis.).

Profesia: vedecký pracovník Ústavu bunkovej biológie UK, stupeň odbornosti: RNDr., CSc. , zameranie: eko-testy, starnutie, DNA reparácia, aktívna účasť na konferenciách (Neme

Gustav Hupka

Narodil sa 17. maja 1925 vo Svatom Jure vo vinohradnickej rodine. Do ludovej skoly chodil v rodisku, do gymnazia v Bratislave. Po maturite roku 1945 studoval filozofiu a taliancinu na FF UK v Bratislave. Este ako vysokoskolak bol tlacovym tajomnikom SAV, v rokoch 19471948 tajomnikom Umeleckej besedy slovenskej a roku 1949 organizacnym tajomnikom Zvazu slovenskych spisovatelov. Po skonceni vysokoskolskych studii roku 1950 jeden skolsky rok posobil ako stredoskolsky profesor na Gymnaziu vo Svatom Jure. Potom bol na vojenskej prezencnej sluzbe. Po

Gustav Murin

Narodil sa 9. aprila 1959 v Bratislave v rodine vysokoskolskeho profesora a porodnej asistentky. Zakladnu skolu vychodil v Bratislave a v Bagdade (19671970), gymnazium a Prirodovedecku fakultu UK, odbor vseobecna biologia a cytologia absolvoval v Bratislave. Roku 1983 ziskal titul doktora prirodnych vied a roku 1991 kandidata vied. V sucasnosti je vedeckym pracovnikom Ustavu bunkovej biologie UK v Bratislave.

Publikovat zacal pocas vysokoskolskych studii clanky o ochrane zivotneho prostredia, z oblasti kultury a poviedky v denniko

Hana Ponicka

Narodila sa 15. jula 1922 v Halici pri Lucenci. Do ludovej skoly chodila v rodisku, do gymnazia v Kosiciach a v Bratislave, kde roku 1940 zmaturovala. V studiu pokracovala na Lekarskej fakulte UK, ale rok pred ukoncenim studium nechala. Roku 1945 nastupila ako osetrovatelka na zachytnu stanicu Cerveneho kriza, ktory sa staral o vracajucich sa ranenych vojakov a vojnovych zajatcov. Po vydaji zostala v domacnosti, vychovavala deti a venovala sa prekladaniu z francuzstiny. V prvej polovici 50. rokov bola tri roky veducou redaktorkou Vyskumneho odd

Hana Zelinova

Narodila sa 20. jula 1914 vo Vrutkach. Ludovu a mestiansku skolu vychodila v rodisku, potom studovala na Ucitelskom ustave v Bratislave. V rokoch 19371939 pracovala ako redaktorka casopisov Slovensky vychod a Novosti v Kosiciach. Pocas vojny zila v Presove a Bratislave a venovala sa literarnej tvorbe. V rokoch 19451951 bola riaditelkou nakladatelstva Svojet v Kosiciach. Po prestahovani sa do Bratislavy pracovala najskor v podniku Obnova (19511954) a potom v Zapadoslovenskych vodarnach a kanalizaciach (19541960). Roku 1960 sa stala redaktorkou d

HEINRICH HEINE

Zb. básní: KNIHA PIESNÍ - ho preslávila na celom svete. Veľkú účinnosť dosiahol hlbokým vyjadrením osobných, všeľudských a prírodných zážitkov. Využil v plnej miere ľudovú slovesnosť, najmä jej jazyk. Jeho poézia vyjadruje odpor proti sociálnym krivdám, čo cítiť najmä zo satirickej skladby:
NEMECKO-ZIMNÁ ROZPRÁVKA
Medzi významné politické a sociálne najsmelšie básne patria:
SLIEZSKI TKÁČI

Helena Dvorakova

Narodila sa 4. maja 1943 v Bratislave. Zakladnu a strednu skolu vychodila v rodisku. Po maturite roku 1960 rok pracovala ako robotnicka v Zapadoslovenskych tlaciarnach. V rokoch 19611966 studovala novinarstvo na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po skonceni vysokoskolskeho studia sa stala redaktorkou tyzdennika Predvoj a roku 1968 redaktorkou tyzdennika Nove slovo. Tam bola od roku 1975 veducou redaktorkou kulturneho oddelenia az do roku 1986. V rokoch 19861990 zila v Moskve a venovala sa publicistickej a literarnej tvorbe. V sucasnosti je

Henry Barbuse

Oheň - jeho najznámejší román, presvedčivo sa mu podarilo vykresliť atmo­sféru zákopovej vojny a predstaviť reakcie ľudí tvárou v tvár smrti. Veľkú po­zornosť venoval všedným dňom vojny, náladám i rozhovorom medzi vojakmi. Vojaci prežívajú pocity sklamania a rozhorčenia pri stretnutí s naivnými obdivovateľmi vojny. Vrcholom románu sú drsné bojové scény, obrazy ľudského utrpenia a smrť z fyzického vyčerpania a duševného rozkladu. Z nich sa rodí túžba vojakov odstrá­niť vojny, odsúdiť tých, ktor

(20/33)
>>