Gustav Hupka

Narodil sa 17. maja 1925 vo Svatom Jure vo vinohradnickej rodine. Do ludovej skoly chodil v rodisku, do gymnazia v Bratislave. Po maturite roku 1945 studoval filozofiu a taliancinu na FF UK v Bratislave. Este ako vysokoskolak bol tlacovym tajomnikom SAV, v rokoch 19471948 tajomnikom Umeleckej besedy slovenskej a roku 1949 organizacnym tajomnikom Zvazu slovenskych spisovatelov. Po skonceni vysokoskolskych studii roku 1950 jeden skolsky rok posobil ako stredoskolsky profesor na Gymnaziu vo Svatom Jure. Potom bol na vojenskej prezencnej sluzbe. Po navrate sa najskor stal ustrednym tajomnikom sekcie pedagogiky a psychologie a literatury a umenia v Spolocnosti pre sirenie politickych a vedeckych poznatkov. V nasledujucich rokoch bol redaktorom v casopise Predvoj a sefredaktorom v mesacniku Protifasisticky bojovnik, neskor bol redaktorom v tyzdenniku Zivot a Bojovnik. V rokoch 19701974 bol tlacovym poradcom ministra kultury, v rokoch 19741978 riaditelom vydavatelstva Pallas a v rokoch 19781988 sefredaktorom casopisu Nova cesta. V sucasnosti vedie vlastne vydavatelstvo ARS STIGMY.

Debutoval basnickou zbierkou Slnko vinohradov (1963), v ktorej sa vyznal zo svojho vztahu k rodnemu kraju. Druhu basnicku zbierku Prsty milencov (1964) tvoria predovsetkym lubostne verse, no zaroven vrucny cit lasky k zene ich posuva do poloh vseobjimajucej lasky k cloveku. Basnicka zbierka Trava zvoni po polnoci (1967) je suborom obcianskej a lubostnej lyriky s vyraznymi protivojnovymi motivmi a inotajmi na politicku situaciu. V zbierke lubostnych basni Bohosluzba za lasku (1969) interpretoval lubostny cit ako najdokonalejsi prejav vztahu cloveka k cloveku, v ktorom sa snubi neha, ucta a vzajomne porozumenie. Kniha basni Tvoj zlaty vek (1971) je suborom politicky motivovanej obcianskej lyriky, hlasiacej sa k ideologii predchadzajuceho rezimu. Zbierka Vlnobitie v kamenoch (1974) predstavuje myslienkovu reminiscenciu na autorov rodny vinohradnicky kraj pod Malymi Karpatmi a su v nej pritomne aj tematicky pribuzne basne z predchadzajucich zbierok. Podobny charakter ma aj zbierka prirodnej a obcianskej lyriky Bud mojou laskou (1974), pricom autor vnima aj rozporuplnost i negativne stranky zivota. Nasledujuca zbierka Nesmrtelnost stastia (1976) je vyjadrenim autorovej viery v trvacnost ludskeho stastia. Knihou prevazne politicky motivovanej poezie je zbierka Hviezdy neumieraju (1977). Tematicky navrat do lyrickeho priestoru detstva a rodneho kraja predstavuje basnicka zbierka Runy (1984). Dalsia zbierka Z mojho mlcania (1990) je suborom basni na predchadzajuce temy. Obsahom i formou v poetickej skratke s dorazom na myslienkovu pointu nadvazuje na ludove mudrosti, ktore vo versoch umelecky sugestivne umocnuje. Ku krestanskym idealom a mravnym hodnotam sa prihlasil v zbierke Modlitby hriesnika (1990). Vybery z poezie G. Hupku vysli pod nazvami Zazraky v objimani (1973) a A opat slnko (1985). Zbierka versov Katarzia (1995) je poetickou sondou do filozofie vsadepritomnej Vecnosti bytia. Su to verse plne smutku, verse o zivote a o hladani stastia, verse o zmysle a vyzname moralnych hodnot vo vztahu medzi ludmi a o ich postojoch v spolocnosti.

G. Hupka je tiez autorom viacerych kniziek a leporel pre najmensie deti (Maly Janko Vymyslanko 1971, Postar Maco 1998) a autorom textov popularnych piesni. Z ruskej literatury 20. storocia prelozil niekolko prozaickych knih. Pre deti pripravil vybery z poezie K. Cukovskeho, vyber z poezie bieloruskeho basnika J. Kolasa a vybery z poezie talianskych basnikov G. Leopardiho, G. Carducciho a Michelangela Buonarrotiho.

Roku 1998 prelozil a vydal Salamunovu Piesen piesni a k svojmu zivotnemu jubileu pripravil basnicku zbierku Bolest Fiat voluntas Tua.