Kľúčom na objasnenie sklamania veriacich v roku 1844 sa stala otázka svätyne. Ňou sa vyjasnila celá sústava harmonicky spolusúvisiacich právd, ktoré potvrdzujú, že veľké adventné hnutie riadila Božia ruka, a súčasne odhaľujú terajšiu úlohu Božieho ľudu, jeho poslanie a povinnosti. Tak ako sa Ježišovi učeníci po tiesnivej noci žiaľu a sklamania „zaradovali, keď videli Pána“ (Ján 20,20), tak sa teraz radovali tí, čo vierou očakávali Ježišov druhý príchod. Čakali, že príde v sláve a odmení svojich
O obnove zachovávania soboty predpovedanej na čas konca prorok Izaiáš napísal: „Takto hovorí Hospodin: Zachovávajte právo, konajte spravodlivo, lebo je blízko moja spása, už príde, a moja spravodlivosť, už sa zjaví. Blahoslavený muž, čo toto koná, a syn človeka, čo sa toho drží: Bedlí nad sobotou, aby ju neznesvätil, dáva si pozor na ruku, aby nekonala zlo.“ „A cudzincov, čo lipnú k Pánovi, aby mu slúžili, milovali meno Hospodina a boli mu sluhami, všetkých, čo bdejú nad sobotou, aby ju neznesvätili a p
Tam, kde ľudia verne hlásali Božie slovo, ukázali sa aj výsledky, ktoré svedčili o jeho nebeskom pôvode. Zvesť Božích poslov sprevádzal Duch Svätý a slovo sa mocne dotklo svedomia hriešnikov. „Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka“, presvietilo tajné kúty jeho vnútra a odhalilo skryté hriechy. Ľudia boli hlboko zasiahnutí v mysli i v srdci. Duch Svätý ich presviedčal o hriechu, spravodlivosti a budúcom súde. Keď si uvedomili Božiu spravodlivosť, zhrozili sa pri pomyslení, že by sa takí hriešni a
Prorok Daniel napísal: „Videl som, ako postavili tróny a Vekom starý si zasadol. Jeho rúcho bolo biele ako sneh a vlasy na jeho hlave boli ako čistá vlna. Ohnivé plamene boli mu trónom, blčiaci oheň jeho kolesami. Ohnivá rieka vytekala spred neho, tisíce tisícov mu slúžili a desaťtisíce desaťtisícov stáli pred ním. Súd zasadol a knihy sa otvorili“ (Dan 7,9.10).
Takto Boh predstavil prorokovi vo videní veľký a slávny deň, keď sa pred Sudcom zeme objavia záznamy o povahe a živote ľudí a každý bu
Mnohých ľudí znepokojuje otázka, ako vzniklo a prečo existuje zlo. Vidia jeho pôsobenie a strašné následky v podobe utrpenia a smrti, preto sa pýtajú, ako sa niečo také môže diať, keď vládne neskonale múdry, láskavý a mocný Boh. Toto tajomstvo si nevedia vysvetliť. Neistota a pochybnosti ich natoľko zaslepili, že vôbec nevnímajú spásne pravdy jasne zjavené v Božom slove. Pri hľadaní odpovede na otázku, prečo existuje zlo, sa niektorí ľudia zaoberajú tým, čo nám Boh nezjavil, a preto nenachádzajú odpove
„Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu, medzi tvoje potomstvo a jej potomstvo; ona ti rozmliaždi hlavu a ty mu schvatneš pätu“ (1 Moj 3,15). Boží rozsudok nad satanom po páde človeka do hriechu bol súčasne prorockým výrokom o veľkom boji, ktorý trvá už tisícročia a potrvá do konca času za účasti všetkých ľudských pokolení, čo žili a budú žiť na zemi.
Boh oznámil: „Položím nepriateľstvo.“ Toto nepriateľstvo nie je teda niečím neprirodzeným. Keď človek prestúpil Boží zákon,
Z Písma je zrejmé, ako úzko súvisí svet viditeľný s neviditeľným, služba Božích anjelov a činnosť zlých duchovných bytostí a ako to zasahuje do dejín sveta. Ľudia stále viac pochybujú o existencii zlých duchovných bytostí a mnohí pokladajú Božích anjelov „posielaných slúžiť tým, čo majú zdediť spasenie“ (Žid 1,14) za duchov mŕtvych ľudí. Písmo však jasne učí, že existujú dobrí a zlí anjeli. O tom, že anjeli nie sú tela zbavení duchovia mŕtvych ľudí, podáva Písmo nezvratné dôkazy.
Veľký spor, ktorý trvá takmer šesťtisíc rokov, sa čoskoro skončí. Kristov nepriateľ stupňuje svoje snahy zmariť jeho úsilie o záchranu ľudí, ktorých chce satan dostať do svojich osídiel. Chce ich udržať v nevedomosti a nekajúcnosti, kým sa neskončí obhajobná služba Spasiteľa, a tým aj možnosť odpustenia hriechu.
Kým sa ľudia nijako zvlášť nesnažia víťaziť nad ním a kým zostávajú v cirkvi i vo svete ľahostajní, dotiaľ je satan spokojný. Nehrozí totiž nebezpečenstvo, že príde o t
Protestanti sa dnes dívajú na rímsky katolicizmus oveľa priaznivejšie než v minulosti. V nekatolíckych krajinách, kde predstavitelia pápežstva v snahe získať väčší vplyv zaujímajú zmierlivý postoj, možno pozorovať rastúci záujem o rozdiely v učení medzi reformačnými cirkvami a katolicizmom. Stále viac začína prevládať názor, že v najvýznamnejších bodoch sa tieto konfesie ani tak veľmi nelíšia, ako sa kedysi tvrdilo a že malým ústupkom zo strany protestantov sa vzťahy s Rímom môžu výrazne zlepšiť
Satan sa od samého začiatku veľkého sporu v nebi snažil odstrániť Boží zákon. Preto sa vlastne vzbúril proti Stvoriteľovi a odvtedy, čo bol vyhnaný z neba, pokračuje vo svojom odboji na zemi. Úporne sleduje rovnaký zámer: Oklamať ľudí a zviesť ich k prestupovaniu Božieho zákona. Nakoniec je jedno, či svoj cieľ dosiahne tak, že ľudia odmietnu celý zákon alebo zavrhnú len jedno prikázanie. Kto prestupuje „jedno prikázanie“, prestupuje vlastne všetky, pretože svojím vplyvom a príkladom sa postavil na stranu
„K učeniu a k svedectvu! Naozaj pre slovo, ktoré hovorím, nekynie úsvit“ (Iz 8,20). Boh vedie veriaci ľud k svojmu Slovu ako k ochrane pred vplyvom falošných učiteľov a pred klamnou mocou démonických síl. Pôvodca všetkého zla sa všemožne snaží, aby ľuďom zabránil poznať Bibliu, pretože táto kniha odhaľuje jeho klamstvá. Pri každom oživení Božieho diela knieža zla stupňuje väčšiu aktivitu, a tak sa aj dnes usilovne chystá na záverečný útok proti Kristovi a jeho nasledovníkom. Čoskoro nám predvedie
„Potom som videl zostupovať z neba iného anjela, ktorý mal veľkú moc. Jeho slávou sa rozžiarila zem. I zvolal mohutným hlasom: Padol, padol veľký Babylon a stal sa príbytkom démonov, žalárom všetkých nečistých duchov, žalárom všetkých nečistých vtákov, žalárom všetkej nečistej a nenávidenej zveri.“ „A počul som iný hlas volať z neba: Vyjdite z neho, ľud môj, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch a aby sa vám nedostalo z jeho pliag“ (Zj 18,1.2.4).
„V tom čase povstane veľké knieža Michael, ktorý sa zastane synov tvojho ľudu. Nastane čas súženia, akého nebolo odkedy jestvujú národy, až po tento čas. V tom čase bude zachránený tvoj ľud i každý, ktorého nájdu zapísaného v knihe“ (Dan 12,1).
Po skončení posolstva tretieho anjela sa Kristova milosť prestane prihovárať za hriešnych obyvateľov sveta. Boží ľud splnil svoju úlohu, dostal „neskorý dážď“, „čas odpočinutia“, „rozvlaženia od Hospodina“, a je pripravený na nastá
Keď situácia sveta dozrie k tomu, že ľudia zachovávajúci Boží zákon budú zbavení ochrany, ktorú dosiaľ zaručujú štátne zákony, v rôznych krajinách vznikne súčasne určité hnutie usilujúce sa o záhubu týchto ľudí. V určený čas sa nepriateľské sily spoja v snahe zničiť nenávidenú „sektu“ a jednej noci sa odhodlajú k ráznym zásahom navždy umlčať jej odchylný a kritický hlas.
Boží ľud vo väzení či osamote v úkrytoch hôr a vrchov bude prosiť o Božiu ochranu, zatiaľ čo skupiny
„Jeho hriechy sa nahromadili až po nebo a Boh si spomenul na jeho neprávosti. Do kalicha, do ktorého nalievala, nalejte jej dvojnásobne. Koľko sa sama oslavovala a hýrila, toľko jej dajte útrap a smútku, lebo si v srdci hovorí: Sedím ako kráľovná, nie som vdovou a neuzriem smútku. Preto v jednom dni prídu jej pliagy: smrť, smútok, hlad a ohňom bude spálená, lebo mocný je Pán, Boh, ktorý ju odsúdil. Plakať a nariekať budú nad ňou králi zeme, ktorí s ňou smilnili a hýrili... pre strach z jej útrap budú zďalek
Boh ustanovil cirkev, aby prostredníctvom nej viedol ľudí k spáse. Zmyslom jej existencie je služba; jej poslaním je zvestovať svetu evanjelium. Cirkev mala podľa pôvodného zámeru od samého začiatku odzrkadľovať Božiu dokonalosť a moc. Jej členovia, ktorých Boh „povolal z tmy do svojho obdivuhodného svetla“ (1 Pet 2,9), majú zjavovať jeho slávu. Cirkev je klenotnica plná bohatstva Kristovej milosti; skrze cirkev bude nakoniec dokonalá vznešenosť Božej lásky zjavná aj „kniežatstvám a mocnostiam v nebesiach
Kristus si na šírenie svojho diela nevyhľadal učených a výrečných členov židovskej veľrady, ani rímsku moc. Obišiel samospravodlivých židovských učiteľov a vybral si pokorných, neučených mužov, aby zvestovali pravdy, ktoré mali pohnúť svetom. Týchto ľudí hodlal vzdelávať a pripraviť ako budúcich predstaviteľov svojej cirkvi. Neskôr mali zasa oni vychovávať ďalších a posielať ich do sveta s evanjelijným odkazom. Ak chceli mať v práci úspech, museli dostať moc Ducha Svätého. Evanjelium sa nemalo zves
Kristova smrť vzala učeníkom takmer všetku odvahu. Ich Majstra ľudia zavrhli, odsúdili a ukrižovali. Kňazi a poprední muži výsmešne vraveli: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Je kráľom Izraela; nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho“ (Mat 27,42). Učeníkom zapadlo slnko nádeje a v srdci im zavládla temná noc. Stále opakovali: „My sme dúfali, že on vykúpi Izrael“ (Luk 24,21). Osamelým a skormúteným učeníkom prichádzali na myseľ jeho slová: „Lebo keď toto robia so zeleným stro
Po návrate učeníkov z Olivového vrchu do Jeruzalema ľudia hľadali v ich tvárach stopy žiaľu, bezradnosti a porážky; no čítali z nich len radosť a víťazstvo. Učeníci už nesmútili nad sklamanými nádejami. Videli zmŕtvychvstalého Spasiteľa a v ušiach im stále znela ozvena slov jeho rozlúčkového zasľúbenia.
Podľa Kristovho príkazu poslušne očakávali v Jeruzaleme na splnenie Otcovho prísľubu – vyliatie Ducha. Nečakali nečinne. Biblický záznam hovorí, že „stále boli v chráme a velebili
Keď Kristus sľúbil svojim učeníkom Ducha Svätého, blížil sa koniec jeho pozemskej služby. Stál už v tôni kríža a plne si uvedomoval, aké bremeno vín doľahne na neho ako nositeľa hriechov sveta. Skôr než položil život ako obeť zmierenia, poučil svojich učeníkov o najdôležitejšom a najdokonalejšom dare, ktorý zošle svojim nasledovníkom – dare, ktorý im sprístupní neobmedzené zdroje jeho milosti. Povedal: „A ja budem prosiť Otca, a dá vám iného Radcu, aby bol s vami až naveky – Ducha pravdy, ktoréh