Tvorí základ svalstva končatín , ako aj chrbtových , brušných , hrudníkových , krčných a žuvacích svalov.Základnou stavebnou jednotkou priečne pruhovaného kostrového svalstva je svalové vlákno - mnohojadrová svalová bunka pretiahnutého tvaru. Vlákna sa zoskupujú do snopčekov a snopcov spojených väzivom.Tvoria základ svalu.Vlákna kostrových svalov sú dlhé až niekoľko centimetrov.Protoplazma sa volá sarkoplazma.Sú v nej rozpustené proteíny a enzýmy.Povrch vlákna pokrýva povrchová membrána (sarkoléma).Vn
Významná funkcia placenty pre zásobovanie plodu kyslíkom a živinami a pre odstraňovanie odpadových látok. Nízka zaťaženosť pečene ako detoxikačného orgánu - veľká väčšina okysličenej krvi z placenty prúdiaca v umbilikálnej žile obchádza pečeň cez široký žilový skrat - DUCTUS VENOSUS (ARANTII) do dolnej dutej žily. Nezavzdušnené pľúca sú málo zásobené krvou pre vysoký odpor pľúcneho funkčného riečiska, ktoré predstavuje pľúcnica a jej vetvy. Prevažn
Zrážanie krvi je jednou z fáz zastavenia krvácania. Ide o veľmi zložitú reťaz, ktorých sa zúčastnuje niekoľko desiatok látok uvoľňovaných z krvných doštičiek krvnej plazmy a cievnej steny. Základnou reakciou pri zrážaní krvi je vznik fibrínu. Fibrín je vláknitá bielkovina vznikajúca v krvnej plazme z fibronogénu. Prepletené nerozpustné vlákna fibrínu tvoria základ vznikajúceho trombu. Trombín vznikajúci z predstupňa - tzv. protrobínu cirkulujúceho v plazme - katal
Tepny - vedú krv smerom od srdca, obsahujú svetlú okysličenú krv. Steny tepien musia byť silné, pretože krv cez ne prechádza pod vysokým tlakom. Tvoria ich tri vrstvy - tunica intima, media et adventitia. Tunica media srdcovnice a jej hlavných vetiev sa skladá z elastických lamiel , ktoré dobre tlmia nárazy krvného prúdu. Tepny a ich početné vetvy (arterioly) sú obklopené svalovinou, ktorá umožňuje ich stiahnutie alebo roztiahnutie.Svalovina je pod
Najtypickejším znakom líšky hrdzavej je jej huňatý chvost. Tento nočný lovec, blízky príbuzný domáceho psa, žije ponajviac v rovinatej krajine, v poslednej dobe sa však stále častejšie objavuje i v mestách.
Líška hrdzavá je na život nočného lovca skvele vybavená. Jej oči sú špeciálne uspôsobené na videnie v tme. Za bunkami citlivými na svetlo sa nachádza ďalšia vrstva, nazývaná tapetum lucidum. Práve táto vrstva odráža dop
Kengera červená žije iba v Austrálii. Aj napriek tomu, že je najväčším zo všetkých vačkovcov, živí sa iba trávou a vetvičkami stromov.
Kengury sú austrálskym pedantom jeleňov alebo antilop z iných oblastí sveta. Sú to bylinožravce, živia sa spásaním trávy. Obývajú suché oblasti vo vnútrozemí kontinentu. Kengury žijú v stádach, pozostávajúcich zo sto i viac jedincov, ktoré sa nazývajú „tlupy“. Ku každej skupine patrí vždy asp
AIDS (syndróm získanej imunitnej nedostočnosti) Acquised Immune Deficiency Sindrom - spôsobuje to HIV(vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti) Human Imunodeficiency Virus - T4 – lymfocity – typ bielkovín, ktoré vytvárajú protilátky
HIV napadá T4 – lymfocity, spôsobuje, že strácame imunitu, a tak človek napadnutý AIDS umiera na choroby ( ako zápaľ pľúc) lebo jeho organizmus sa nevie brániť.  neprenáša sa bežným spoločenským konaním, nie dotykom 
Usilovná včela medonosná je známa svojou schopnosťou produkovať med. Je neodmysliteľným druhom hmyzu všade tam, kde sa vyskytujú kvitnúce rastliny. Jej prapôvodnou vlasťou je zrejme oblasť Orientu. Kráľovná je dlhá 22 mm, trúdy 20 mm, robotnice 16 mm. Kráľovná je tmavá s mohutným žihadlom, trúdy sú dlhšie ako robotnice a žihadlo nemajú, robotnice sú tmavo pruhované. Včely majú lízavo – cicavé ústroje a majú dva páry krídel. Rozmnožuj
Chobotnice sú dobre prispôsobené nielen životu lovca, ale aj životu prenasledovanej koristi. Majú tajnú zbraň, ktorou je vrecko s farbivom ukryté v plášťovej dutine. Ak chce zmiznúť nepriateľom, vystrekne ho do vody.
Vyskytuje sa po celom svete, uprednostňuje však teplé vody, ale nachádza sa aj v severnom mori. Dosahuje až 3m, ale spravidla menej. Váži až 25 kg, samice dospievajú po dosiahnutí hmotnosti 1 kg, samce už pri 100 g. Pohlavná d
Tento vták veľkosti škorca z diaľky vyzerá matne, ale keď sa pozrieme naňho z bližšia, tak zistíme, že vrch a strany hlavy má žltohnedé a má veľmi úzky pásik na čele nad zobákom, takisto aj brada je celá čierna. Keď sa pozrieme na chrbtovú stranu, tak môžeme vidieť, že šija a lopatky sú šedé, chrbát je celý tmavohnedý a kostrč je svetlohnedá. Chvostové perie je hrdzavo – hnedé a letky sú čierne na okraji s fialovým leskom. Prsia má ružo
Živé organizmy sa vyznačujú neobyčajnou rozmanitostou tvarov a velkostí. Poznáme stromy vyššie ako 20 poschodová budova, ale aj baktérie volnym okom neviditelné. Rastliny žijú po celý svoj život na jedinom mieste, ale živočíchy dokážu prekonávať veľké vzdialenosti vo vode, vo vzduchu alebo na zemi. Napriek týmto rozdielom majú všetky organizmy spoločné vlastnosti. Prijimajú živiny a stavebné látky v podobe potravy alebo jednoduchých minerálnych látok, z ktorých potom pomocou chemických reakcii získavajú
Delenie biosféry: Aby bolo biosféru ľahšie študovať, rozdelujú ju ekológovia na viacero častí. Poznatky získané o každej časti kompletizujú a získavajú tak o biosfére úplnejšiu predstavu. Ekosystém možno študovať ako celok, alebo možno venovať pozornosť jednotlivým druhom organizmov, ktoré v ňom žijú. Biosféra a Zem Biosféra pokrýva takmer celý povrch Zeme. Zasahuje do povrchových vrstiev pôdy alebo dna morí, ako aj do nižších vrstiev atmosféry. Biosféra sa skladá z velkého množstva r
Človek patrí do skupiny cicavcov nazývaných primáty. Primáty znamená prví alebo najvyžší. Tento názov primáty nesú napriek tomu, že v evolúcii organizmov v skutočnosti nie je najvyžšie miesto. Primáty sa delia na dve skupiny - antropoidy - (človek, ľudoopy a opice) a poloopice (lemury, leňochy a poloopice). Všetci ľudia sú príslušníkmi jedného druhu - človek rozumný - Homo sapiens. Ľudia žijú na zemi a chodia na dvoch nohách. Väčšina primátov však žije na stromoch a používa všetky štyri končatiny.
Fosílne zvyšky ukazujú, že vtáky sa vyvinuli z plazov. Vtáky sú rovnako ako plazy stavovce. Rozmnožujú sa vajíčkami chránenými škrupinou. Majú však niektoré niektoré vlastnosti, ktoré plazom chýbajú. Vtáky sú jediné živočíchy ktoré majú perie. Majú tiež krídla a zobák. Vtáky sú teplokrvné živočíchy, teplota ich tela sa teda nemení v závislosti od zmien teploty okolia. Preto sú vtáky stále aktívne. Vtáky sú najlepšími letcami zo všetkých živočíchov. Poznáme asi 9 000 druhov vtákov. Žijú v
Obojživelníky zaujímajú vo vývoji života na Zemi osobitné miesto. Ich predkovia boli prvými stavovcami, ktoré vystúpili z vody na súš a žili na nej určitú časť života. Aj väčšina zo 4 000 žijúcich druhov obojživelníkov stále žije časť života vo vode a časť na súši. Napríklad Axolotl žije vo vode takmer celý život.Väčšina obojživelníkov však žije v dospelom veku na suchu a do vody sa chodí len rozmnožovať. Obojživelníky zvyčajne nemajú šupiny, ich koža je zväčša holá a vlhká. Všatky sú
Hypofýza: pri odstránení ženských pohlavných žliaz, alebo keď nereagujú na podnety gonadotropného hormónu. Ak však na tento podnet zareagujú bunky, ktorých v org. ženy za normálnych okolností vytvára len mizivé množstvo mužských pohlavných hormónov dochádza k –ZMUŽNENIU, u mužov naopak. Veľký význam malinkej hypofýzy je daný jej riadiacou funkciu. Ak tvoria svoje hormóny vo zvýšenej miere, potom popísaní mechanizmus spätné väzby potlačí a pôsobením stimulujúcich hormónov. preto môž
Pohyby rastlín môžeme rozdeliť takto: A/ fyzikálne pohyby rastlín , ktoré rozlišujeme na : 1.Hygroskopické 2.Kohézne b/vitálne pohyby ,ktoré rozlišujeme na : 1.Lokomočné /taxe/ 2.ohybové , kto ré sa delia na :1.Paratonické -Tropismy -Nastie 2.Autonomné /samovoľné/ -Nutačné -Variačné
Vitálne pohyby živých rastlinných častí súvisia s bezprostredními funkciami živej hmoty. Fyzikálne sa pohybujú tiež odumreté orgány , v ktorýc
Prasknutie tukového (ateromatózneho) plátu v cievnej stene a následné vytvorenie krvnej zrazeniny, ktorá skoro úplne alebo úplne upchá koronárnu artériu je najčastejšou príčinou akútneho infarktu myokardu. Tento stav prakticky zastaví alebo veľmi významne zníži prívod krvi a kyslíka do niektorej časti srdcového svalu. Pri závažnejšom nedostatku kyslíka prichádza k poškodzovaniu srdcových buniek a mnohé z nich začínajú odumierať. Toto odumieranie srdcového tkaniva sa nazýva srdcový infarkt alebo infarkt my