Zemské teleso pozostáva z viacerých zemských obalov, z ktorých má každý svoje špecifické, chemické a fyzikálne zloženie. Obaly sú zoskupené do troch hlavných sfér čiže vrstiev; zemskej kôry, zemského plášťa a zemského jadra.
Zemská kôra; je povrch je pevný v pomere k celej zemi zaberá 1.5% objemu zeme. Je to tenký obal zložený z pevných hornín rôzneho pôvodu a veku. Ak zemetrasné vlny prechádzajú horninami s odlišnou hustotou, na ich rizhraní sa lámu ako svetlo, keď prechádza cez sklo. A
Rozmnožovýní buněk (buněčné dělení) je podmínkou zvětšování objemu živé hmoty - růstu organismu za normální situace má rozmnožování 2 fáze: karyokineze, cytokineze
karyokineze je dělení jádra, které předchází a zaručuje rovnoměrné začlenění jaderné hmoty do tzv. dceřinných jader, poté následuje cytokineze - rozdělení mateřské buňky za vzniku dvou buněk dceřinných (ty jsou vůči sobě navzájem sesterské). druhy cytokinéty: - zaškrcení (typiské pro živ. buňky)
Rastliny sú schopné príjmať všetky látky potrebné k životu len v minerálnej forme. Výživ-né látky, nachádzájúce sa v org. Hmote, v humuse alebo v org. Hnojivách, môžu rastlinám slúžiť a avýživu až po predchádzajúcej mineralizácií tj. po rozložení organickej hmoty. Intenzita rastu rastlín okrem iného závisí o dmnožstva príjmaných minerálnych látok –živín. S ohľadom na rastový stav a vývinové štádium třeba určiť množstvo a pomer živín, ktoré najpriaznivejšie ovplyvňujú výšku a kvalitu
Holubovité sú veľmi známe vtáky rozšírené po celom svete s výnimkou arktických oblastí. Väčšina voľne žijúcich druhov hniezdi a zdržuje sa na stromoch. Výstelka hrvoľa samíc a samcov produkuje "hrvoľové mlieko", ktorým rodičia kŕmia mláďatá. Je to mliekovitá kaša tvorená odlúpnutými epitelovými bunkami výstelky hrvoľa, ktoré tukovo zdegenerovali. Hrvoľové mlieko sa teda nedá porovnávať s mliekom cicavcov, ktoré je produktom osobitných mliečnych žliaz.
Prvé kostry bobrov majú približne 32 mil. rokov. Doteraz vedci určili 22 rodov bobrov, z toho niektoré boli veľké asi ako medveď a vážili 200 až 300 kg. Bobry aké poznáme dnes sa vyvinuli asi pred 7 mil. rokmi. Teraz je najväčším myšotvarým cicavcom na severnej pologule a váži okolo 30 kg. Poznáme dva žijúce rody bobrov, sú to bobor eurázijský a severoamerický.
Činnosť
Stavajú si príbytky, ktoré vyzerajú iba ako kopa blatového dreva, ale pod tým sú ešt
Vietor: Je to horizontálny pohyb (premiestňovanie) vzduchu vzhľadom na zemský povrch.
Do dráhy, kde sa tento vzduch premiestňuje sa mu často stavajú rôzne prekážky (pohoria, domy, stromy, vetrolamy...). Aj na stromy pôsobí vietor a to tak, že slabo uchytené lístie sa vetrom odtrhuje zo stromu a prenáša sa.
Podobne je to aj pri pretváraní zemského povrchu vetrom čiže geologickou činnosťou vetra. Vietor patrí k jedným z najväčších činiteľov na to, ako dnes, v minulosti a v
Pred 3,5 miliardami rokov práve v mori vznikol život. Oceány dnes pokrývajú dve tretiny zemského povrchu a život v nich je rovnako pestrý a bohatý ako kdekoľvek na súši. Existenciu morských živočíchov umožňujú predovšetkým morské rastliny, z ktorých najpočetnejšie sú drobné riasy nazývané fytoplanktón. Podobne ako všetky ostatné rastliny, aj riasy produkujú energiu vďaka svetlu, preto sa nachádzajú v plytkejších vodách. Život samozrejme existuje aj v hĺbkach väčších ako 4 km. No t
V biologickom systeme su ryby zaradene v zivocisnej skupine stavovcov.Z vyvojoveho hladiska patria medzi najstarsie-najpovodnejsie,ktore sa zacali vyvijat uz v Silure a Devone(stredne prvohory).Prve kostnate ryby sa zacali zjavovat az v druhohorach a predchodcovia dnesnych vznikliu az v obdobi tretohor.Rytby tvoria medzi stavovcami najpocetnejsiu skupinu.Doteraz bolo popisanych okolo 20000 rozlicnych druhov ryb,vacsinou morskych.V slovenskych vodach zije asi 70 druhov ryb.Ryby su vodne
Ľudské telo sa skladá z rôznych, navzájom spojených stavebných jednotiek. Je to živá formma hmoty, pozostávajúca asi z 30 bliónov buniek. Na najnižšom stupni stavebnej organizácie je chemická látka a jej zlúčeniny potrebné pre život. Skladajú sa z atómov, ktoré sú pospájané chemickými väzbami. Spojením chemických látok sa stavebná organizácia dostáva na vyšší bunkový stupeň. Bunky sú základnou stavebnou a funkčnou jednotkou organizmu. Spojením buniek vznikajú tkanivá. Sú to vlastne skupiny buniek,
Veľkolepé jaskyne vyzdobené obrovskými stalagmitmi a stalaktitmi patria k známym divom vápencového podzemia. Vznikli vďaka rozpustnosti uhličitanu vápenatého v mierne kyslej dažďovej vode. Okrem jaskýň vznikol vo vápencoch rozpustných vo vode celý rad tvarov, ktoré sa súhrnne nazývajú kras. Stalaktity Stalaktity vznikajú v jaskyniach z podzemnej vody, ktorá obsahuje rozpustený uhličitan vápenatý a odkvapkáva zo stropu. Po odparení vody zostáva tenučká vrstvička uhličitanu vápenatého. Stalaktity
1. TEPLO Teplo patrí k najdôležitejším podmienkam života. Jeho hlavným dodávateľom je Slnko. Množstvo tepla rozhoduje o základnom formovaní zemského povrchu do klimatických oblastí a o geografickom rozšírení biologických druhov. Rôzna je tolerancia organizmov voči teplote ich prostredia. Delíme ich na psychrofilné (chladnomilné), mezofilné (prispôsobené na telesnú teplotu homoitermných živočíchov, napr. ich symbionty a endoparazity) a termofilné (obyvatelia termálnych prameňov ...). 1.1. T
Horniny sú prirodzené zmesi jedného alebo viacerých mineráov. Niektoré horniny, napríklad kremence (čistý kremeň) a mramory (čistý kalcit), sú tvorené iba jediným minerálom. Väčšina hornín pozostáva z viacerých minerálov. Minerály sú fyzikálne a chemicky rovnorodé súčasti zemeskej kôry Žula a jej hlavné minerály V hornine býva prítomných viac druhov minerálov. Ich veľkosť a štruktúra sa menia podľa pdmienok vzniku horniny. V hrubozrnnej vyvretej h
Čo je Hmyz ? Hmyz je najuspesnejsšou skupinou živočíšnej ríši.Vyznačuje sa obrovskou prispôsobivostou, pretoze žije všade - na súši , vo vzduchu i vo vode.To znamená že hmyz sa vyskytuje od vyprahlých púští až po zasnežené končiare hôr a ladové jazerá. Vdaka svojím drobnym rozmerom sa hmyz môže uchytit aj na velmi malom mieste a k životu nepotrebuje ani vela potravy.Hmyz sú bezstavovce ktoré na rozdiel od cicavcov,rýb,plazov a vtákov nemajú chrbticu. Hmyz v ramci skupiny bezstavovcov patrí medzi člá
Kačica divá je najznámejšia a najpočetnejšia plávavá kačica. Jej pôvodný areál zaberá Euráziu, severnú Afriku a Severnú Ameriku. Úspešne bola vysadená aj na Novom Zélande a v juhovýchodnej Austrálii. Jej telo meria 50 - 65 cm, v rozpätí krídel má 75 - 100 cm a dosahuje hmotnosť 750 - 1500 g. Po väčšinu roka nosí káčer pestrý svadobný šat. Má zelenolesklú hlavu a biely golier na krku, stredné chvostové perá sú stočené nahor do typických kosierikov. Samica je nenápadne hnedá. Spoločným znakom oboch
Jednou z najdôležitejších vecí k dobrému a dlhému životu je zdravá výživa, na ktorú sa často zabúda. Práve preto si 16. októbra pripomíname Svetový deň zdravej výživy. V našom veku je vyvážená strava veľmi dôležitá. Potrebný je dostatok: - vitamínov a minerálov (ich nedostatok môže zapríčiniť spomalenie rastu, oslabenie imunitného systému, oslabenie kostí, zubov a pod.) - bielkovín (sú potrebné pre rast, výstavbu a obnovu
Ze všech drog se marihuana užívá nejčastěji. Patří k takzvaným měkkým drogám a názory na ni se značně různí. Jaký má vliv na zdraví, myšlení, paměť či koordinaci pohybů? Kolik lidí a kdo ji užívá?
V posledních letech obliba marihuany prudce vzrůstá zejména mezi mládeží. Podle loňských průzkumů ji ve Francii okusilo 41 % dívek do sedmnácti let a přes 50 % hochů v tomto věkovém rozmezí. Čísla za Evropskou unii jako celek hovoří o 45 milionech l
1. Úvod Pôda predstavuje prostredie, ktoré primárne ovplyvňuje stabilitu ostatných zložiek prírodného prostredia a to prostredníctvom zabezpečovania celého radu funkcií, vrátane produkčnej funkcie. Jedným z ukazovateťov, ktory' sa považuje za parameter kvality pôdy, je pôdna reakcia, presnejšie reakcia pôdneho roztoku. Pôdna reakcia je indikátorom pufračnej schopnosti pôdy v širšom slova zmysle, teda schopnosti odolávat' akýmkol'vek zmenám, ku ktorým zaraďujeme aj proces acidifikácie.