-Žraloky sa pária takmer vždy v noci a zvyčajne vo väčších hĺbkach. Zopár zriedkavých výjavov, ktoré sa podarilo potápačom pozorovať v neveľkých hĺbkach a za denného svetla, pravdepodobne patrilo len k predohrám párenia. -Samec nabáda samicu k páreniu tak, že sa jej zatne zuby do prsnej plutvy. samotný akt párenia môže trvať od niekoľko sekúnd po niekoľko hodín a mnohé samice majú po ňom množstvo jaziev na chrbte, na bokoch a na prsných plutvách. -samce majú osobitný kopulačný orgán (pt
Úvod Už niekoľko týždňov čítame v novinách o novom infekčnom ochorení. Volá sa SARS - z anglického severe acute respiratory syndrom - čiže po slovensky ťažký akútny respiračný syndróm. Je to predbežné označenie pre nové infekčné ochorenie, ktoré môže viesť k ťažkému zápalu pľúc. V našich novinových titulkoch sa objavuje aj pod názvami ako nová chrípka a netypický zápal pľúc.
Na svete bolo a je mnoho “masových“, populačných chorôb, ale žiadna z nich, s výnimkou AIDS, n
Definícia drogy Definícií o drogách je niečo vyše dvesto, v každej sa prejavuje zameranie autora. Droga (pôvodná definícia) z pohľadu farmakologického predsatvuje usušenú, upravenú i neupravenú surovinu rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, slúžiacu na výrobu liečiv alebo technicky dôležitých látok. Neskôr sa tento pojem zužoval na predstavu omamných látok. Autori orientovaní na závislosti, definíciu prispôsobovali vlastným predstavám, vedomostiam a cieľom, ktoré chceli vyjadriť, ich základnou
Dýchanie - proces vdychovania (inhalácie) a vydychovania (exhalácie) vzduchu - umožňuje krvi naviazať kyslík, ktorý je potrebný na tvorbu energie, a uvoľniť oxid uhličitý a vodu ako nepotrebné splodiny tohto procesu. Dýchanie umožňuje hrudný kôš, bránica (plochý sval medzi hrudníkom a bruchom) a dýchacie orgány, teda pľúca a dýchacie cesty (bronchy a bronchioly), cez ktoré sa dostáva vzduch dovnútra a von z pľúc. Vzduch vdychujeme nosom a ústami, odtiaľ prúdi do priedušnice (trachea) a ďalej rozvetveným
Jej dĺžka je vyše 1,5 m. Je to najdlhší had na Slovensku. Obýva teplé kamenisté a krovinaté stráne od nížin až do výšky 900 m. n. m. Je najobratnejším hadom. Výborne sa šplhá po stromoch, korisť(drobné hlodavce, vtáky a jašterice) usmrcuje udusením. Je to zákonom chránený druh. Vretenica severná ( Vipera berus). Rozšírená je vo výške od 600 do 1900 m. n. m. na strednom a vý-chodnom Slovensku. Je jediným na Slovensku zisteným druhom je-dovatých hadov. Obýva
Obojživelníky (Amphibia)- Sú to stavovce so žľaznatou kožou a s premenlivou telesnou teplotou závisiacou od teploty prostredia. Ropucha bradavičnatá (Bufo bufo)
Má dĺžku 12 cm. Napriek tejto veľkosti sa z jej ikier liahnu najmenšie žubrienky dlhé len 5 mm. Zo všetkých na Slovensku žijúcich obojživelníkov má najnemotornejší vzhľad. Ropuchy majú kozmopolitné rozšírenie, u nás sa vyskytujú od nížin až do horských polôh. Živia sa hmyzom, ktorý lovia vymršťujúcim jazykom. Väčšinu živ
Patrí medzi čeľaď sumcovitých. Sumec západný je najväčšia sladkovodná ryba žijúca u nás. Po celom obvode okraja papule sú v úzkom kruhu husto osadené krátke, ostré zúbky, pripomínajúce drobné ihličky. Na podnebí čeľuste sa na-chádza ešte jeden rad týchto zúbkov slúžiacich hlavne na posúvanie koristi do pažeráku. Z okraja sánky vyrastajú 4 krátke, nepohyblivé fúzy. Z okrajov čeľus-te dva veľmi dlhé fúzy, siahajúce až do 1/4 tela. Týmito fúzikm
Sú to stavovce s premenlivou telesnou teplotou , dobre prispôsobené životu v suchej zemi. Celý život dýchajú pľúcami, Zrohovatená pokožka na tele vytvára šupiny alebo štítky. Jašterica zelená (Lacerta viridis)
Dorastá do dĺžky 40 cm má nápadne dlhý chvost 2 krát taký ako jej telo. Je najväčšia jašterica v strednej Európe. Územím Slovenka prechádza severná hranica jej rozšírenia. Je dosť hojná v teplejších oblastiach, obýva suché a slnečné krovinaté strán
Bielkoviny sú potrebné pre rast a obnovu tkanív tela. Najviac bielkovín obsahujú živočíšne produkty, ako sú mäso, ryby, vajcia, syry a iné mliečne výrobky, takisto ako aj strukoviny (hrach, fazuľa, šošovica). Veľa živočíšnych produktov s vysokým obsahom bielkovín má súčasne aj vysoký obsah tuku. Preto sa usilujte občas podávať aj potraviny obsahujúce neživočíšne bielkoviny.
Cukry sú zdrojom energie, ale ak ich prijímame viac ako spotrebujeme, ukladajú sa v tele vo forme tuku. Medzi pot
Rovnako ako huby patria medzi výtrusné rastliny. Vlastné kvety im chýbajú (kryptogramy). Výtrusy machov sa tvoria vo výtrusniciach, výtrusy papradí, plavúňov a prasličiek na listoch. Machorasty sa delia na pečeňovky a machy. Ich telo sa delí na palisty, pabyľku a pakorienky. Machy môže byť obojpohlavné, jednodomé alebo dvojdomé. Roznmožovanie prebieha pros-tredníctvom rodozmeny: z výtrusu vyklíči prvoklík (protoména). Z neho vyrastá machová rastlinka s pohlavnými o
Huby sú heterotrofné výtrusové rastliny. Tvoria asi jednu tretinu všetkých rastlinných druhov na Zemi. Nemajú listové farbivo chlorofyl a organické živiny odoberajú z humóznej pôdy, alebo z dreva odumretých stromov. Popri jednobunkových druhoch má väčšina húb vegetatívnu stielku zloženú z vlákien (hýfov), ktoré často vytvárajú bohato rozkonárené pletivo (mycélium). Huby sa používajú aj ako pochutina, no ani ich výživná hodnota nie je zanedbateľná. Obsahujú predovšetkým vodu (85 – 95 %), v sušine je
Úvod Keď sa vzájomne skrížia cesty vášnivých experimentátorov a ešte vášnivejších zberateľov, ľudstvo chtiac-nechtiac zaklope na bránu ďalšej revolúcie. Posledné významné zblíženie sa odohralo za zatvorenými dverami krátko predtým, ako svetovými médiami prebehla správa o narodení ovečky Dolly. K pomyselnému stretnutiu zberačov neoplodnených vajíčok a nenásytných genetikov pritom vôbec nemuselo dôjsť, nebyť všadeprítomnej túžby človeka stať sa. Ale stalo sa, čo sa stať muselo. Po nahlas
Oko je vlastne biologický optický pristroj. V priemere má asi 25 milimetrov. Každé váži asi 7 gramov. Oči sú uložené v očniciach, kde sú dobre chránené. Pracujú na podobnom princípe ako kamera. V bdelom stave zachytávajú všetko, čo sa okolo nás deje. Zachytávajú svetlo odrazené od okolitých predmetov a na spracovanie týchto zrakových vnemov sa potom využíva mozog. Mozog sám používa na pretlmočenie a pochopenie týchto signálov asi 10% mozgovej kôry. Týchto 10% je takzvaná zraková p
Je potrebný na zmyslové vnímanie, na vnímanie bolesti i príjemných pocitov, kontrolu pohybu a reguláciu telesných funkcií, ako je napr. dýchanie. Je zároveň najdôležitejšia a najzložitejšia sieť v tele, má tiež rozhodujúci význam pre rozvoj reči, myslenia a pamäti. Jej centrom sú mozog a miecha, ktoré kontrolujú všetky nervové tkanivá v ostatných častiach tela.
Čo je to nervový systém ? Je to sústava orgánov zabezpečujúcich riadenie a integráciu celého organizmu. Prosteredníc
Jako téma své seminární práce biologického semináře jsem si ne náhodou zvolil masožravé rostliny. Mohl jsem sice vybírat z více zálib, které se pojí s přírodními vědami, ale žádná z nich mne neuchvátila tak, jako pěstování těchto velmi bizarních rostlin. Mé začátky před 5- ti lety nebyly zas tak radostné, jak by se mohlo zdát. Vše začalo, když jsem se se svou babičkou jednou z jara vypravil na zájezd na výstavu Flora Olomouc. Pomalu procházejíce mezi rozloženými stoly jsem
(balaenoptera musculus) Vráskavec obrovský (veľryby)
Vráskavec obrovský je najväčší živočích žijúci na zemeguli. Pozoruhodné pritom je, že sa živý skoro najmenšími tvormi, obývajúcimi oceán – planktónom. Veľryby patria medzi cicavce. Aj pri love vo veľkej hĺbke musia dýchať vzduch, a preto sa musia vynárať na hladinu. Vydýchaný vzduch vytvára tzv. výdychovú fontánu, ktorá môže dosahovať výšku až 6 metrov.
Veľryby sa vyvinuli z pôvodne suchozemských živočíchov, podob
Čo sa s nami počas spánku deje? V minulosti si ľudia mysleli, že spánok je stav, v ktorom sa všetky činnosti tela spomalia alebo zastavia. Dnes vieme, že to nie je pravda. Napriek tomu, že sa naše telá zjavne menej hýbu a počas spánku vydávame oveľa menej hluku, v našom mozgu a mysli sa odohrávajú mnohé dramatické zmeny. Niektoré nervové bunky v našom mozgu dokonca pracujú s 5 až 10 krát väčšou frekvenciou ako počas bdenia.
Prečo vlastne spíme? Celé storočia si ľudia mysleli, že
Fotosyntéza je zdrojom takmer všetkých organických látok, ktoré vznikajú prirodzeným spôsobom, teda bez zásahu ľudskej technickej činnosti. Na produkty fotosyntézy sú odkázané všetky heterotrofné organizmy, kyslík prítomný v atmosfére je tiež produktom tohto jedinečného procesu. Možno povedať, že život vo forme, aká existuje na našej planéte je podmienený fotosyntézou. Proces fotosyntézy u vyšších rastlín prebieha v chloroplastoch, kde sa na membránach tylakoidov nachádza chlorofyl A a chlorofyl B, ktor
Voda je chemická látka, ktorá sa nachádza všade okolo nás. Pokrýva až 70% zemského povrchu. Je to jedna z najnevyhnutnejších zložiek potrebných pre život organizmov. Prejavuje sa v 3 skupenstvách: kvapalné, pevné a plynné. V kvapalnom skupenstve sa prejavuje v podobe vody bez farby, chuti či pachu. V plynnom skupenstve sa prejavuje v podobe pary, čo je príčinou vyššej teploty ovzdušia. V pevnom skupenstve sa prejavuje v podobe ľadu, čo je zas príčinou nižšej teploty ovzdušia. Pomocou vyššej teploty sa vo
Všeobecne rozšírená zmienka o mikróboch je, že sú to baktérie alebo "bacily", ktoré sú našimi úhlavnými nepriateľmi, baktérie sú však naozaj typickými predstaviteľmi sveta mikróbov.
Mikróby a ľudské telo
Mikróby sú vernými sprievodcami človeka od kolísky až po hrob. Kým je plod v tele matky, nepríde do styku s mikróbmi. Prvý samostatný čin novorodenca je krik a s tým spojený začiatok dýchania. No už s prvým vdychom sa do jeho dýchacích ciest dostávajú mikr