Jedna z hlavných príčin, prečo mladiství fajčia je, že chcú byť súčasťou skupiny. Pasívne fajčenie spôsobuje nefajčiarom, že trpia respiračnými chorobami. Fajčenie cigariet je jednou z hlavných príčin srdcových chorôb. Krátkodobé negatívne účinky:
- zrýchľuje sa tep - stúpa tlak krvi - sliznica je podráždená - podráždenie očí - poškodenie jazyka - poškodenia podnebia - dráždivý kašeľ - vrásky na tvarí - väčšia citlivo
Istotne ste o ňom už počuli, väčšina z vás ho možno aj videla, no a niektorí vyvolení ho už aj nosili. Nebolo to nič závideniahodné, skôr to naháňalo strach a hrôzu, že čo ak… Príveskom, o ktorom bude reč je kliešť obyčajný.
Veru, tento len necelé 4 mm veľký príživník v posledných rokoch vzbudzuje čoraz častejšie obavy v súvislosti s prenosom ťažkých ochorení ako je kliešťová encefalitída (zápal mozgu) a Lymská borelióza (ochorenie nervového systému). To prvé môže končiť aj
Pohlavne prenosné choroby sú infekcie, ktorými sa môžeme nakaziť len pri fyzickom pohlavnom styku s inou osobou. To znamená pri penetračnej súloži, keď sa penis partnera dotýka našich pohlavných orgánov alebo do nich preniká. Riziko rastie, ak máme viac sexuálnych partnerov. Ak sme sa už tomuto riziku vystavili a obávame sa toho, že máte prenosnú chorobu, je veľmi dôležité nechať sa vyšetriť lekárom. Postupne môže väčšina pohlavných chorôb, poškodiť náš reprodukčný systém a dokonca spôsobiť sterili
Povrch zeme sa neustále mení. V dôsledku pohybu platní zemskej kôry vznikajú pohoria a tvoria sa kontinenty. Súčastne sa však iné tvary zemského povrchu zarovnávajú - deje sa to v procese zvanom erózia, pri ktorom zvetrávajú horniny na zemskom povrchu. Eróziu spôsobujú mnohé činitele, napríklad ľadovce, rieky , vietor , živé organizmy, no najvýznamnejším eróznym činiteľom je počasie. Poznáme dva druhy zvetrávania - fyzikálne (mechanické) a chemická. Hlavnými činiteľmi mechanického zvetrávania sú dáž
Hviezdica patrí do skupiny živočíchov zvaných echinodermy. Echinodermy sú lúčovito symetrické živočíchy, ktoré žijú iba v mori. Echinoderma v gréčtine znamená „tŕnitá koža“ a mnohé hviezdice takú kožu aj majú. Existuje okolo 6000 druhov hviezdic, ktoré zahŕňajú aj mordké uhorky, ježovky, netýkavky, atď. Lúčovito symetrická znamená, že telo je stred, z ktorého vybiehajú ramená. Ako koleso a spice bicykla. Obyčajne má hviezdica päť ramien. Dospelé hviezdice žijú na morskom dne. Pohybujú
Čo to je: Angína je opakovaný zápal krčných mandlí a lymfatického kruhu hltana. – je to zápal uzliny, ktorú voláme mandľa hrdlová, jazyková, alebo nosohltanová.
Čo ju spôsobuje: Príčinou angíny býva na začiatku vírus, ten oslabí imunitný systém a vytvára podmienky na slizniciach aby tejto situácie potom využil bacil – napr. Streptokok a ten potom spôsobí zápal na mandliach. Príznaky: Hlavnými príznakmi sú bolestivé červené hrdlo, horúčka, bolesti hlavy, bolesti uší, zväčšen
Blcha ľudská (Pulex irritans) z rodu blchy (Aphaniptera) meria 2-3,5 mm. Žije v ľudských príbytkoch, kde cudzopasí na ľuďoch i na domácich zvieratách. Larvy sa vyvíjajú v organických odpadkoch na zemi, v posteliach a pod. Blcha psia (Ctenocephalides canis) je približne rovnako veľká. Cudzopasí na psovi domácom. Oba druhy sú všeobecne rozšírené.
Čo je to: je to vonkajší parazit (exoparazit), cudzopasí na povrchu organizmu, najčastejšie u psa, výnimočne u človeka.
Krv ako najdôležitejší transportný systém spája všetky súčasti organizmu. Život potrebuje neustálu dodávku energie. Pri našom type bunkových chemických reakcií sa uvoľňovanie energie z potravy odohráva ako aeróbny proces, to znamená - v prítomnosti kyslíka. Rast a obnova telesných tkanív sú závislé od živín, ktoré dostávame v potrave. Dýchací a tráviaci systém sa starajú o získavanie kyslíka, energie a surovín z okolitého sveta. Ale čo vnútorný svet? Práve tu prichádza „na scénu“ krv a začín
Všetky krvné bunky majú jeden spoločný základ, akúsi materskú bunku, ktorá sídli v kostnej dreni – v „továrni“ na krvné bunky. Asi 55 % krvi tvorí krvná tekutina - plazma, zvyšok tvoria hlavne červené krvinky, zlomok percenta tvoria biele krvinky a krvné doštičky. Krv prináša bunkám kyslík a potrebnú výživu - vodu, minerálne látky, bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, ale aj hormóny a enzýmy. Bunky odovzdávajú do krvi odpadové látky, ktoré putujú s krvou do obličiek a do pľúc, kde sú vylučované. <
Krv je životne dôležitým médiom. Tak ako všetky ostatné tekutiny, aj krv nadobúda tvar, aký má nádoba, v ktorej sa nachádza. V našom prípade – podobu ľudského tela, resp. jeho obehového systému. Krv má niekoľko charakteristík – farbu (rôzne odtiene červenej), objem, „vôňu“, presne určené chemické zloženie, ktoré sa však mení z minúty na minútu a závisí od mnohých faktorov. Organizmus zdravého dospelého človeka má v sebe asi 5,5 litra krvi, čo je približne 6 až 8 % telesnej hmotnosti. Nie je to
- je nepriehľadná červená telesná tekutina so stálym anorganickým a organickým zložením. Krv pozostáva z krvnej tekutiny (krvná plazma), v ktorej sú biele (leukocyty), červené (erytrocyty) krvinky a krvné platničky (trombocyty). Dospelý človek má okolo 5,5 litrov krvi, čo predstavuje asi 8% hmotnosti človeka. ÚLOHA KRVI
- krv prenáša výživné látky z tráviacich ústrojov do buniek a z buniek odnáša škodlivé produkty metabolizmu - v pľúcach sa do krvi vnáša kyslík a vyl
Na zabezpečenie biologických procesov, potrebuje organizmus dostatočné množstvo živín. Keď sa živiny dostávajú do organizmu v nevhodnom, neprimeranom a nevyváženom množstve a v nesprávne vyváženej krmnej dávke, vznikajú ochorenia, ktoré označujeme ako poruchy látkového metabolizmu. Metabolizmus látok je regulovaný na piatich úrovniach: nervovej, endokrinnej, enzýmovej, intracelulárnej a intermediárnej. U hospodárskych zvierat sa tieto choroby prejavujú zníženou obranyschopnosťou. Spôsobujú zníženie úžitko
Rad : Mäsožravce Čeľaď : Mačkovité Rod a Druh : Panthera tigris altaica Rozšírenie : Ázia v okolí Kaspického mora, v Nepále, v Indii, Bangladéši, Barme, Kambodži, Vietname, Malajzii, na Sibíri, v Číne, na Sumatre, na ostrove Jáva a Bali.
Živ. prostredie : Pláne a lesy
Miery : Dĺžka hlavy s krkom : 140 – 280 cm Výška v kohútiku : 80 – 110 cm Hmotnosť samca : 180 – 280 kg Hmotnosť samice : 115 – 185 kg
Riasy sú najrozšírenejšou skupinou nižších rastlín. Počas fylogenézy ich stielka dosiahla rôzne stupne zložitosti. Najjednoduchší typ stielky majú jednobunkové riasy, ktorých telo – jedna bunka, môže byť: 1. nepohyblivá => typ stielky: nepohyblivý bunkový=kokálny (napr. chlorela) 2. pohyblivá – pomocou bičíkov alebo panôžok => typ stielky: bičíkatý=monádoidný (napr. eugléna zelená) meňavkovitý=améboidný Zložitejší typ stielky majú mnohobunkové riasy, ktor
Medveď hnedý (Ursus arctos) je najväčšia európska šelma, nekorunovaný kráľ našich lesov, na Slovensku sa pri prechádzkach prírodou môžeme stretnúť s medveďom hnedým eurosibírskym. Obýva hornaté oblasti vo výške približne 700 - 1 500 m so zmiešanými a ihličnatými lesmi. Žije samotársky v tichých a ťažko prístupných miestach, kde je dostatok vody a lesných plodov. Svoje teritórium si označuje pachovými značkami, výkalmi, ale najmä pazúrmi a záhryzmi na kmeňoch stromov a zaberá 20 - 60 km2. Dĺžka je
Čo je to vlastne metabolizmus? Ľudia, ktorí majú problém udržať si pod kontrolou hmotnosť, bývajú zvedaví, čo sa vlastne deje s potravou vnútri tela. Metabolizmus je termín, ktorým označujeme široké spektrum nepretržitých chemických a telesných procesov, ktoré udržiavajú telo pri živote a vo funkčnom stave. Je to veľmi zložitý dej. Metabolizmus sa delí na dva hlavné procesy. Je to v prvom rade štiepenie zložitých chemických zlúčenín na jednoduchšie formy - tak, aby sa mohla uvoľňovať energia. Tento pro
Vtáky sú stavovce, ktoré sa ako celok (trieda) prispôsobili pohybu vo vzduchu – sú schopné lietať. V súhlase s touto schopnosťou sa tvorili a formovali ich terajšie telesné znaky. 1, Telo sa zmenšilo, takže vtáky patria, zas celkovo chápané, relatívne medzi najmenšie stavovce (spolu s obojživelníkmi). 2, V súvislosti so zmenšením tela sa jednotlivé sústavy orgánov skoncentrovali tak, aby zaberali čo najmenšiu rozlohu. 3, Znížila sa špecifická váha ich tela,
Rozlišujeme 2 organizačné stupne : 1. prokaryotická (baktérie, sinice, archóny) → menšia, jednoduchšia, vývojovo staršia → princíp štruktúry: bunkové povrchy, cytoplazmy, jadro 2. eukaryotická → vývojovo mladšia, väčšia, zložitejšia a má pravé jadro
PROKARYOTICKÁ BUNKA Bunkové povrchy: - cytoplazmatická membrána – tvorí povrch každej b., je to biomembrána, tvorí ju fosfolipid. 2-vrstva s ponorenými bielkovinami. Riadi výmenu látok. Obsah
NK – informačné biopolyméry. Hmotný základ dedičnosti. DNA – cukor C5 – 2-deoxy-D-ribóza (zvyšok H3PO4) – N-báza – A T C G (A-T, C-G) - 2-závitnica antiparalelné polynukleotid. reť., stav. jedn. nukleotid., súčasť chromozómov. RNA – D-ribóza, zvyšok H3PO4, N-bázy A U C G, 1 vlákno
SYNTÉZA DNA DNA je NK, hlavne v jadre, niekey v CP, mitochndr. a chloropl., 2-vláknitá závitnica – tvoria ju 2 polynukleotid. reťazce spojené vodík. mostíkmi podľa komplementarity. St
Bunková teória: 1. základom každého org. R a Ž je bunka, kt. je nositeľom V živ. funkcií 2. každá b vzniká len delením už existujúcej materskej b Bunka je najmenšia živá sústava schopná samostatného života. Zákl. funkčná stav. jednotka V org. okrem vírusov. Tvorí telá jednobunk. a mnohobunk. Veľkosť a tvar buniek závisí od typu pletiva/tkaniva, z kt. b. pochádza. Rozlišujeme tvary: pôvodný guľatý (vajíčko, baktérie, krvinky), oválne, vláknité, tyčinkovité, hranaté, môžu mať