Pocet referatov: 1485

Koža

Koža ako najväčší imunitný orgán má významnú ochrannú funkciu proti mechanickému poškodeniu a proti prenikaniu infekčných zárodkov. Koža je najcitlivejším indikátorom porúch imunitného systému. Oslabený imunitný systém sa môže prejaviť na koži rôznymi infekciami (herpetickými, mukotickými), ekzémami a pod. V koži sú prítomné zmyslové orgány, receptory pre vnímanie tepla, bolesti a hmatu. V koži sa nachádzajú aj imunitné bunky, ktoré aktívne chránia organizmus hlavne pri poškodení kožného krytu

Lastovička obyčajná

Lastovička obyčajná ( HIRUNDO RUSTICA)

Lastovičky osidľujú skoro všetky kontinenty. Zahrňujú asi 74 druhy malých vtákov. Partí do čeľde spevavcou. Živí sa hmyzom, a loví ho v letení. Hniezdá si stavia z hliny alebo si vyrábajú diery v pieskovitých a hlinitých horninách.

Najznámejšia je lastovička obyčajná, ktorá žije prevažne v ľudských sídliskách.
Vyznačuje sa dlhým a hlboko vydlicovitým vykrojeným chvostom. Dlhá je asi
18 cm, má aerodynamicky stavané telo a d

AIDS

História: AIDS predstavuje chorobu, ktorej rozsah prekračuje doterajšie epidémie. Prvé prípady u dospelých osôb sa vyskytli v r.1981 v Los Angeles v Kalifornii, u detí r.1983. Prvé správy o výskyte záhadného ochorenia v USA, priniesli naše noviny na konci r.1981 a začiatkom roku 1982. Keďže sa príznaky choroby zjavovali u homosexuálov a heroínomanov (tak označovali v USA narkomanov, ktorí si pichali heroín) a väčšina chorých pochádzala z Haiti, odborníci označovali toto ochorenie krátky čas ako choroba H4. Leká

Anton van Leeuwenhoek

Anton van Leeuwenhoek.
„Otec mikrobiológie.“

V tom istom storočí, keď Galileo Galilei pozoroval svojim teleskopom oblohu, žili ľudia, ktorí nemali ani cestovateľské sklony, ani sa nezaujímali o astronómiu, ale fascinoval ich svet tzv. „neviditeľných vecí.“ Bariéru „neviditeľnosti“ prvýkrát prekonali Holanďania, ktorí si zostavili zo svojich sklených šošoviek prístroj na zväčšovanie drobných predmetov. Tak sa zrodil drobnohľad – mikroskop. Veľa vtedajších učencov pozorovali rôz

Geologicko-pedologická charakteristika územia Žarnovice

1. Všeobecný popis územia

Základná charakteristika
V rámci umiestnenia v SR sa okres Žarnovica nachádza v Banskobystrickom kraji.Okres Žarnovica má rozlohu 42 557 ha.Je v ňom 18 obcí,z toho dve najväčšie sú mestá Nová Baňa ležiaca v nadmorskej výške 221 m.n.m. (asi 8500 obyvateľov) a Žarnovica (asi 6 800 obyvateľov).Celkový počet obyvateľov je 29 090.Okres Žarnovica susedí s okresmi Žiar nad Hronom (zo severovýchodu),Banská Štiavnica (z východu), Levice (zo juhu),Zlaté Moravce(zo západu)

Éčka- za život zjeme 60 ton jedla, z toho 240 kíl éčok

Za život zjeme 60 ton jedla, z toho 240 kíl éčok

Keby sme zhromaždili, čo všetko zjeme za život, bola by to poriadna kopa jedla- asi 50 až 80 tonová. Ročne spolu s ňou si odjeme tri až päť kilogramov potravinových prípravkov- tzv. éčok. Človek je totiž jediným druhom, ktorý neje potraviny v prirodzenom stave. Zároveň je jediným druhom, ktorý užíva lieky za miliardy korún, aby si poradil s nevoľnosťou a chorobami spôsobenými jedlom.
Zdá sa, že denne je takmer nemožné kúpiť si v superma

Minulosť našej Zeme

MINULOSŤ NAŠEJ ZEME.


- Zem vznikla pred 4,5- 4,75 miliardami rokov – kozmické ( astrálne ) obdobie


1. PRAHORY – ARCHEOZOIKOUM, ARCHAIKUM (3,8 – 2,5mld.)
- Život pred 3,5 mld rokmi, Zem sa členila na bloky, prvé vodné nádrže
- nebol kyslík= UV spaľovalo Zem
- chlorofyl –)fotosyntéza-) O2= ozónová vrstva
- pred 2,5 mld : O2 ......1000x menej ako dnes
- pred 500 ml rokmi.....tak ako dnes
- sinice.....3,2 mld. rokmi
- riasy.......2,5 ml

Louis Pasteur

Louis Pasteur
Rôzne názory rôznych učencov



Tým, že otec mikrobiológie Anton Van Leeuwenhock upozornil svojich súčasníkov na neviditeľný svet mikróbov rozpútali sa nové pozorovania a objavy, ktoré viedli k dohadom a vzniku živých organizmov. Staroveký názor obsahoval princíp toho, že bytosti vznikajú v prírode z neživej hmoty, že červy vznikajú z hnijúceho mäsa, rastliny zo zeme. Po objavení mikróbov sa znova vynorila pálčivá otázka. Potrebujú tieto organizmy rodičov, alebo

Meteorológia

Vietor
F Pohyb vzduchu nazývame vietor. Jeho príčinou je predovšetkým cirkulácia vzduchu.
F Rozoznávame smer, odkiaľ vietor veje, rýchlosť, a nárazovosť vetra.
F Smer vetra zisťujeme veternou smerovkou umiestnenou na stožiari vo voľnom teréne, mimo meteorologickej stanice ho odhaľuje napr. podľa dymu za pomoci buzoly. Vždy zaznamenávame smer, odkiaľ vietor veje, nie kam veje!
F Rýchlosť vetra meriame anemometrami rozličnej konštrukcie. Najčastejšie sú to anemometre miskové. Základom prí

Všeobecná charakteristika biológie

Biológia = bios + logos
život veda

Zoológia - štúdium živičíchov
Botanika - štúdium rastlín
Mikrobiológia - štúdium mikroorganizmov
Antropológia - štúdium človeka

Všeobecné hladisko - štúdium znakov, vlastností, zákonitostí, ktoré sú spoločné pre všetky skúmané organizmy
Systematické hladisko - kladie dôraz na odlišnosti a zvláštnosti, ktoré následne využíva na roztriedenie organizmov a ich systematickú klasifikáciu &#8594; taxonómia <

Kapybara močiarna (Hydrochaerus hydrochaeris)

Kapybara močiarna je najväčším žijúcim hlodavcom na svete. Dosahuje dĺžku 100 - 130 cm a váži do 65 kg. Má čiastočne oblanené prsty na nohách, nozdry, oči a uši umiestnené na vrchu hlavy, takže pri plávaní počuje, vidí a cíti pachy. Na plávanie sú prispôsobené aj jej končatiny, ktoré sú krátke a hrubé. Srsť je svetlá až tmavohnedá so žltým alebo sivým nádychom. Vyskytuje sa v Južnej Amerike - od Panamy až po severovýchodnú časť Argentíny, kde obýva oblasti obklopené stojatými jazerami, močiar

Tajga - sibírska divočina

Tajga je pásmo ihličnatého lesa, ktoré sa rozprestiera na celom eurázijskom kontinente od Škandinávie po Ochotské more. Osobitne široká je tajga na východ od rieky Jenisej, kde zasahuje až do Mongolska. Dominantným stromom v tajge je smrekovec, charakteristickými druhmi sú jedľa, smrek a iné ihličnany, predovšetkým vo vyšších polohách na juhu a východe. V celej severnej Ázii sú časté veľké požiare. Tajga je vlastne produktom takýchto prudkých, nečakaných požiarov, preto sú pre ňu charakteristické rozličn

Strom - samostatný svet

Koruna stromu poskytuje živočíchom nespočetné množstvo skrýš. V korunách stromov žijú mnohé bylinožravce, stavovce aj bezstavovce, živiace sa lístím bohatým na živiny a plodmi. Húsenica žijúca na dube lezie, napríklad, po liste a z veľkej časti ho obhryzie. Iné druhy sa zaryjú do mäkších častí listu a utvoria tunely, do ktorých sa zakuklia.
Mnohé drobné mušky, osy a roztoče kladú vyjíčka na listy a do listov. Larvy vyliahnuté z vyjíčok sa začnú živiť listami a rastliny sa bránia tak, že sa

Žirafa

(Giraffa camelopardalis)

Pozornosť návšetvníkov zoologických záhrad upútava žirafa najmä pokojným a dôstojným krokom. Tento kopytník je najvyšší cicavec - dosahuje obyčajne okolo 4,5 m, niektoré samce až 6m! Najtypickejším znakom žirafy je dlhý krk, ktorý jej umožňuje spásať vysokánske africké stromy. A pritom krčnú časť chrbtice žirafy tvorí, tak ako u takmer všetkých stavovcov, iba sedem stavcov, lenže veľmi predĺžených. Žirafa má teda rovnaký počet krčných stavcov ako človek či

Mohsova stupnica tvrdosti

01. mastenec vryp urobíme nechtom
02. kamenná soľ vryp urobíme nechtom
03. kalcit vryp urobíme medenou ihlou
04. fluorit vryp urobíme nožom
05. apatit vryp urobíme nožom
06. ortoklas vryp dokážeme urobiť tvrdým pilníkom rýpe sklo
07. kremeň vryp dokážeme urobiť tvrdým pilníkom rýpe sklo
08. topás pri kresaní s oceľou iskrí rýpe sklo
09. korund pri kresaní s oceľou iskrí rýpe sklo
10. diamant pri kresaní s oceľou iskrí rýpe sklo

Masten

Louis Pasteur

(27.12.1822 Dôle - 28.9.1895 Villeneuve l´Etang )
Francúzsky chemik, biológ a lekár, zakladateľ mikrobiológie a lekárskej imunológie. Po skončení Ecole Normale v Paríži pôsobil v Dione. Od 1849 bol profesorom na univerzite v Štrasburgu, od 1854 v Lille, 1867 na Sorbonne a od 1889 bol prvým riaditeľom Pasteurovho ústavu v Paríži. Člen IF, Kráľovských spolkov a iných vedných spolkov. Spočiatku študoval optickú aktivitu kyseliny vinnej. Objavom optickej izomérie uhlíkového atómu prispel základom stereochém

Hodnotenie hrozna a vína

ÚVOD DO VINÁRSKEJ ANALYTIKY.

Čo najpodrobnejšie poznanie základnej suroviny, t. j. hrozna a z neho vyrobeného muštu nám dáva objektívne podklady pre jeho úpravu, aby sme vyrobili čo najkvalitnejší finálny výrobok, t. j. víno. Naše klimatické podmienky sú pre vyzrievanie hrozna menej priaznivé, a preto hroznový mušt upravujeme temer každoročne. Posúdenie kvality muštu a jeho úpravy majú teda podstatný vplyv na kvalitu budúceho vína.
Chemická analýza poskytuje objektívne údaje o kvalitatív

Slnečnica

Výživa a hnojenie slnečnice

Výživa a hnojenie slnečnice vo veľkej miere ovplyvňuje úrodu, obsah a zloženie oleja, ale i výskyt hubových ochorení. slnečnica je schopná využívať živiny i z ťažšie prístupných foriem a hlbších pôdnych vrstiev. Rastlina slnečnice z porastu spotrebuje za vegetáciu 4,6 kg K, 2,5 g Ca, 1,6 g N, 1 g P a 0,8 g Mg. Z toho vplýva, že slnečnica je veľmi náročná na draslík. Z pozberových zvyškoch sa značná časť odčerpaných živín vracia do pôdy. Návratnosť živí

Fyziológia živočíchov

Žlazy s vnútornou sekréciou
Prevádzajú chemickú reguláciu pomocou výlučkou
- žľazy peptinogénne bielkovinovej a peptid
- žľazy produkujúce deriváty aminokyselín dreň nadobličiek
- žľazy steroidogénne
Endokrýnne žľazy: pankreas (lamgerhansové ostrovčeky), štítna žľaza, prištítne telieska, nadobličky, gonady (pohl žľazy), hypofýza, epifýza, tímus
Riadiaca sekrécia: 1. látky kolujúce v krvy 2. vegetatévna nervová sústava 3. spätná väzba
Podľa účinno

Pedológia

REGOZEM
Regozeme sú plytké a majú ochrický a horizont. Dalšie diagnostické horizonty sa nevyskytujú. Vytvorili sa na nespevnených silikátových až karbonátových sedimentoch s výnimkou recentných alúvii. Vyskytujú sa na záhorskej, podunajskej a východoslovenskej nížine lokalne sa vyskytujú aj na iných substrátoch. Vyčlenovanie subtypov u tohoto pôdneho typu sa robí na základe zrnitostného zloženia sedimentov. Na strede žažkých sedimentoch sa vyvinula regozem typická so stratigrafiou Ao – C. Na nespevnen

(27/75)
>>