Kapybara močiarna je najväčším žijúcim hlodavcom na svete. Dosahuje dĺžku 100 - 130 cm a váži do 65 kg. Má čiastočne oblanené prsty na nohách, nozdry, oči a uši umiestnené na vrchu hlavy, takže pri plávaní počuje, vidí a cíti pachy. Na plávanie sú prispôsobené aj jej končatiny, ktoré sú krátke a hrubé. Srsť je svetlá až tmavohnedá so žltým alebo sivým nádychom. Vyskytuje sa v Južnej Amerike - od Panamy až po severovýchodnú časť Argentíny, kde obýva oblasti obklopené stojatými jazerami, močiarmi a tečúcimi vodami. Vytvára rozličné zoskupenia: páry samec - samica, rodiny s mladými a veľké zmiešané stáda vedené dominantným samcom, ktorý sa pári so všetkými samicami v skupine. Skupina kapybár sa pohybuje po domovskom okrsku, označuje ho pachovými značkami a vyháňa z neho votrelcov. Ich aktivita vyúsťuje večer a ráno pred svitaním, kedy si hľadajú potravu - vodné rastliny. Pri sťahovaní sa za čerstvou pašou alebo pri jej hľadaní neobídu ani poľnohospodárske plodiny, čím sa v niektorých oblastiach stavajú škodcami. V nebezpečenstve unikajú do vody a potápajú sa, pričom pod vodou vydržia až päť minút. Rozmnožovanie prebieha po celý rok, obyčajne na začiatku obdobia dažďov. Po gravidite trvajúcej 130 - 150 dní sa rodí 1 - 5 mláďat (niekedy až 8), ktoré sú úplne osrstené a už niekoľko hodín po narodení dokážu behať, plávať a potápať sa. Do reprodukcie sa zapájajú po jednom roku. K predátorom kapybár, ku ktorým patria kajmany a jaguáre, patrí aj človek. Kvôli mäsu a koži sa stala cieľom intenzívneho lovu. Vo svojej domovine patrí kabypara k bežným druhom, dožíva sa veku 5 - 10 rokov. Meno kapybara pochádza z reči jedného kmeňa juhoamerických indiánov, v preklade znamená „pán tráv“.