Skleróza multiplex (SM) je chronické ochorenie postihujúce myelínové puzdra nervov centrálneho nervového systému (CNS), t.j. mozgu a miechy. Myelín, skladajúci sa prevažne z tuku a bielkovín, umožňuje efektívne vedenie nervových impulzov. Pri skleróze multiplex dochádza k deštrukcii myelínu. Toto vedie k spomaleniu vedenia impulzov a spôsobuje rôzne neurologické príznaky. Tieto závisia od oblasti CNS, ktorá je postihnutá SM. Napríklad, ak dôjde k postihnutiu myelínu motorických vlákien, pacienti pociťujú slabos
Telá obrúčkavcov sa od iných červov odlišujú tým, že pozostávajú zo spojených, avšak čiastočne nezávislých častí. Každý článok je vybavený tými istými orgánmi a funguje ako samostatná jednotka. Články sú vyplnené tekutinou, ktorá udržuje tvar tela. Obrúčkavce žijú v rozmanitých životných podmienkach, najmä zahrabané v zemine alebo v sedimentoch na dne sladkých vod či mora.
Telo obrúčkavca pozostáva z hlavy na jednom konci, z chvosta na druhom a množstva článkov medzi nimi. Každý
HORMONY ZLAZY s VNUT SEK.-mozog, hypotalamus, hypofiza,endokrinne zlazy,vykonne organy, cielove tkaniva: ROZD. LUD. HOR>>fenolove[fenol].-adrenalin, steroidne[steran]-testosteron ,kortikoidy, pohlavne, peptidove a proteinove-inzulin, hor. adenohyfofyzi, glukagon, kalcitonin. MECHANIZMUS POS>>viazu sa na receptor cieloveho tkaniva a tym vznika porucha a tato dava signal na uskutocnenie urcitej vnutrob. reakcie, vzn.urc.lat.->posobi ako druhotny informator, prvotny inf-hormon. HYPOTALAMOVE hor.>> dostavaju sa krvov do hypofiz
METAB. SACHAR>>>ANABOLIZMUS>>> ;FOTOSYNTEZA>>Premena H2O a CO2 na sacharidy12H2O+6CO2>> C6H12O6+6O2+6H2O. SVETELNA>E sln.ziar. sa vyuziva na tvorbu ATP-fotosyntet. fosforyl., NADH+H+ a na fotolyzu vody. FOTOSYSTEM 1[chlorofyl len s absorb. sln. ziar. s 700nm]>svetel.ziar.prejde do excitov.stavu a uvolni elektr.kt. mozu redukovat NADp+ na NADPH+h+ alebo sa vratit spat pricom cast E sa vyuzije na tvorbu ATP v cyklickej fosforylacie. FOTOSYSTEM 2> elektron. ktore prechad. na fotosystem 1, nahradia z neh
Kde všade je voda? Sme doslova obkľúčení vodou. Viac než 70 % zemského povrchu zaberajú moria a oceány. Navyše 10 % pevniny, územie veľké asi ako Južná Amerika, pokrýva voda vo forme ľadu. Na Zemi však takmer nijaká nová voda nevzniká. Tá, ktorá padá z oblohy v podobe dažďa, padala už miliónkrát v minulosti a spadne ešte nespočetne mnoho ráz v budúcnosti. Voda je v neustálom kolobehu. Povrch Zeme tvorí 510 mil. km2, z toho 361 mil. km2 tvorí vodná plocha. Pitná voda tvorí iba 0,6 % svetových
Meteorologické predpovede hovorili, že územím Slovenska a piatok má prehnať orkán čiže vietor o rýchlosti 140 – 200 kilometrov za hodinu. Predpovede sa nemýlili. Napoludnie víchrica zasiahla severozápad krajiny a neskôr sa rozšírila na celé územie. „Naše“ Košice zasiahla v podvečerných hodinách, pričom vietor dosahoval rýchlosť 155 kilometrov za hodinu. Ministerstvo životného prostredia spoločne s ministerstvom vnútra upozorňovali občanov, ale väčšina to brala ako vtip a tak sa aj napriek varovaniam vyda
Najmenší netopier:Večernica Malá (Pipistrellus pipistrelus)s hmotnosťou 4 až 7 g a dĺžkou tela okolo 4cm.Pôvodne ide o stromový druh,ktorý sa však často zdržuje v ľudských obydkliach,kde sa cez deň ukrýva v štrbinách múrov,striech a podobne.Vyskytuje sa v nížinách a stredných polohách.
FOTOSYNTÉZA-viazanie svetelnej E; jedinečný dej- jediná cesta na utvor. org. l. a O2,predpoklad existencie života na uhl.základe,predpoklad vzniku fosílnych palív;1.fotos.org.-sinice (pigment-fykocyanín), fykoerytrín- červené riasy (more).
Fotochemická fáza:primárne procesy,; podmienka iniciovania: asimilačné farbivá (chlorofyl a,b; karotenoidy (oranž. beta kar.), xantofyly(žlté až hnedé))+H2O,E žiarenia vlnovej dĺžky 400-700nm,koenzýmy ako prenášače H (NADPH+H+).princíp:absorbcia fotónov systémom
Jazvec obýva najrôznejšie biotopy, ako sú lesy, húštiny, rašeliniská, polia a stráne. Majú charakteristicky sfarbenú hlavu s čierno bielim pruhovaním a široké zavalité telo s krátkym nohami. Žijú v podzemných norách, ktoré obýva niekoľko generácii za sebou Jazvečia rodinka má v priemere 6 členov, obyčajne ju tvorí dominantný samec a samica s mláďatami. Ich príbytok je rozsiahlym systémom chodieb a komôr s 10 alebo viacerými vchodmi. Jazvece si svoje brlohy čistia a zväčšujú ich po mnoho generáci
Meno kôrovce je pre živočíchy, ako kraby či raky, veľmi výstižné. Ich telo totiž pokrývajú tvrdé vápnité doštičky, ktoré vytvárajú akúsi kôru. Kôrovce patria do skupiny živočíchov nazývaných článkonožce, ktorá zahŕňa napríklad hmyz a pavúkovce. Tak ako iné článkonožce, aj kôrovce sú chránené vonkajšou kostrou a pohybujú sa vďaka článkovaným končatinám. Doteraz vedci opísali približne 40 000 druhov kôrovcov. Hoci niektoré žijú na súši, väčšina kôrovcov žije v sladkých vodách aleb
Postihnutie očí pri cukrovke (diabetická retinopatia) Diabetes mellitus je ochorenie, ktoré možno charakterizovať trvalým zvýšením hladiny cukru v krvi nad normálne hodnoty. Najčastejšie príčiny sú : autoimúnny proces, pri ktorom sa vytvoria protilátky proti tzv. beta-bunkám pankreasu, a výsledkom je takmer úplné alebo úplné zastavenie tvorby inzulínu. genetické faktory zvýšená produkcia niektorých hormónov zvyšujúcich hladinu glukózy v krvi (kortikosteroidy, rastový hormón...)
ÚVOD Tuberkulóza je najvážnejšie infekčné ochorenie na svete a v súčasnosti odhady Svetovej zdravotníckej organizácie na roky 2000-2020 udávajú, že sa ňou nakazí ďalšia miliarda ľudí, 200 miliónov ochorie a 35 miliónov zomrie, ak sa nepodarí zlepšiť zdravotnícku starostlivosť. Stále je toto závažné ochorenie najzávažnejšou sociálnou chorobou vo svete. Jej nárast v poslednom desaťročí celosvetovo je dávaný do súvislosti s oslabením pozorností a obmedzením programov kontroly vo vyspelých krajin
Chrbát má zafarbený do olivovozelena alebo hneda.Brušná strana je pomarančovožltá a pritom má na celom tele hnedé škvrny. Na samcovi prevažujú veľké škvrny, na samici pozdl´žne pásiky a malé škvrny.Za mlada sú obe pohlavia rovnakosfarbené. Včase rozmnožovania ľahko poznáme samce podľa vysokého chvosta a hrebňa, ktorý sa tiahne po celom chrbte a okraj má zvlnený. Farby tohto tvaru sú živšie od všedných farieb.
Žubrienky mloka obyčajného sú dlhonohé ako žubrienky žiab,ale sú ovela štíh
Euakliptus, tradičný liek austrálskych domorodcov proti horúčke doviezol v 19. storočí na Západ riaditeľ Melbournskej botanickej záhrady a pestovanie stromu sa rozšírilo v Južnej Európe a Servernej Amerike. Vlastnosti olejov z rôznych druhov sa mierne odlišujú, ale všetky sú antiseptické. Výskum v Rusku naznačuje, že niektoré druhy pôsobia proti vírusom chrípky, iné proti malárii alebo sú veľmi účinné proti baktériám. V tradičnej medicíne pôvodných obyvateľov Austrálie sa listy používali v obkl
Ľudia chovajú vo svojich domácnostiach niektoré živočíchy pre radosť. V akváriách chovajú rôzne druhy akváriových rybičiek, v klietkach vtáky napr. kanáriky a andulky, v nádobách zo skla, plastov, dreva morčatá a iné živočíchy. Najdlhšie žijú s človekom psy a mačky. Psy sa postupne vyvinuli zo skrotených vlkov ais pred 10 000 rokmi. Zdržiavali sa pri ľudských sídlach kde nachádzali zvyšky potravy. Pre človeka sa stali pomocníkmi pri love zvierat a dokázali ho chrániť aj proti iným dravcom. Pes p
Čo ohrozuje biodiverzitu? Čo je biodiverzita a čím je významná?
Biodiverzita (biologická diverzita) je súhrn génov, druhov, ekosystémov obývajúcich oblasť, a v konečnom dôsledku vyjadruje počet, rozmanitosť a variabilitu života na Zemi. Genetická diverzita sa týka genetických odchýlok v rámci druhu a zahrňuje genetické variácie v rámci populácií. Druhová diverzita sa týka rozličných druhov rastlín, živočíchov a mikroorganizmov v danej oblasti. Ekosystémová diverzita zahrňuje rozmanitosť bio
Rad netopiere (Chiroptera) patria do triedy cicavce. Vyvinuli sa v dávnych dobách z drobných foriem hmyzožravcov. Ako jediné cicavce ovládli ovzdušie a sú schopné aktívne a vytrvale lietať, hoci nevedia využívať vzdušné prúdy ako vtáky. Krídla tvorí tenká kožovitá blana - patágium, ktorá je napätá medzi predĺženými prstami predných končatín a vzadu sa upína na nohy a chvost. Ako súmračné zvieratá sa pri love orientujú pomocou echolokácie. Cez deň spia zavesené dolu hlavou v najrôznejších úkrytoch, v
Kokaín (cocainum) sa vyrába z koky – kokainovník obyčajný (Erythroxylon coca), čo je krík vysoký asi 1 – 2 metre s hustými vetvami, vždyzelenými, žilkovanými, podlhovastými listami a zhlukmi bielych kvietkov. Domorodý názov pre túto rastlinku je Epadu. Vyskytuje sa na náhorných plošinách Ánd v nadmorskej výške 1000 – 2000 metrov nad morom, Kolumbii, Peru, Ekvádore, Amazónii. Jej konkrétny pôvod si však pripisujú obyvatelia Bolívie. Najstaršie datovanie používania koky je 3000 rokov pred našim letopočtom
Rad netopiere (Chiroptera) patria do triedy cicavce. Vyvinuli sa v dávnych dobách z drobných foriem hmyzožravcov. Ako jediné cicavce ovládli ovzdušie a sú schopné aktívne a vytrvale lietať, hoci nevedia využívať vzdušné prúdy ako vtáky. Krídla tvorí tenká kožovitá blana - patágium, ktorá je napätá medzi predĺženými prstami predných končatín a vzadu sa upína na nohy a chvost. Ako súmračné zvieratá sa pri love orientujú pomocou echolokácie. Cez deň spia zavesené dolu hlavou v najrôznejších úkrytoch, v
Choroby oka Už pri pobyte plodu v maternici môžu vzniknúť poruchy vo vývine oka. Podľa toho, v ktorom mesiaci a v akej miere zasiahne škodlivina vyvíjajúce sa oko, vznikajú rozličné poruchy. • Najrozsiahlejšie sú vtedy, keď sa vôbec nevyvinú očné gule (jedna alebo obidve) - tieto prípady sú len veľmi zriedkavé, nedajú sa liečiť - inokedy môže očná guľa zaostať vo vývine, čo podstatne oslabí zrak • Menej rozsiahle vývinové chyby- rozdielna farba dúhoviek alebo chýbaj