Tento vtáčik s krátkym zavalitým telom a dlhým rovným klinovitým zobákom je obratný letec. Žije pri brehoch riek, jazier a potokov, kde si robí hniezda. Na hniezdenie potrebuje strmé brehy tečúcich a zriedkavejšie stojatých vôd. Hniezdnu chodbu začína budovať nožičkami a neskôr zobákom v hlinených brehoch. Chodba je dlhá 40 – 100 cm, málo zošikmená nahor. Na konci sa rozširuje v hniezdnu jamku, vystlatú rybími kostičkami. Vtáčik chodbu používa i niekoľko rokov. Rybárik sa živí hlavne rybami. Jeho zobá
Srnec je najmenším európskym predstaviteľom čeľade jeleňovitých. Má veľmi útlu, gracilnú stavbu tela, štíhle vysoké nohy a štíhly krk. V zadnej časti vyvýšené telo mu umožňuje dobre podliezať kroviská a lesný podrast. Srnce trávia deň zväčša dlhším odpočinkom prerušovaným pastvou. Hlavné fázy prijímania potravy sú najmä za súmraku a ráno. Závažným obdobím ročného cyklu je vrcholiace leto, keď si srnce musia vytvárať rezervy na zimu. Dostupnosť a kvalita potravy v tomto období je neraz rozhod
Tento vtáčik z čeľade drozdovité má pestré operenie s významným pohlavným dimorfizmom, mierne čakanovitý zobák a mocné, pomerne dlhé nohy prispôsobené na pohyb po zemi, kde si najčastejšie vyhľadáva potravu. Je to plachý vták podobajúci sa trskote, ale je menší. Uprednostňuje lesnaté oblasti, avšak v niektorých krajoch možno ho nájsť aj v záhradách a parkoch. Hniezdi obvykle dvakrát ročne v kroví a na stromoch nevysoko nad zemou.
Napriek plachosti je odvážny spevák. Pri speve sedí na miest
Odhliadnuc od škvrnitého zafarbenia mláďat sú jelene jednofarebne sfarbené. V zime je srsť sivohnedá, v lete červenohnedá. Samcom rastú na hlave vidlicovité parohy, ktorých sila, mohutnosť a rozvetvenie závisia od veku a vývinového stavu. Niekoľko dní po opadnutí starého parožia začína rásť nové. Jeho predlžovanie a rast trvá asi 100 dní. Najčastejšími biotopmi jeleňov lesných sú listnaté a zmiešané lesy s otvorenými plochami. Podmienky im ale často nevyhovujú, sú slabé a málo vykŕmené, a tak sa ic
Stavbou tela a vzhľadom si diviaka lesného nemožno pomýliť so žiadnym iným voľne žijúcim druhom európskych zvierat. Jeho sfarbenie kolíše od takmer čiernej, červenohnedej až po svetlohnedú. Mláďatá sú typicky pruhovane sfarbené. Kance majú omnoho väčšiu hmotnosť ako samice a s pribúdajúcim vekom sú nápadné čoraz širšími klami (očnými zubami). Sú to nebezpečné zbrane s ostrými hranami, ktorými dokáže toto zviera silno udrieť. Prítomnosť diviakov prezrádza aj ich silný zápach, ktorý sa za vhodn
Jazveca lesného spoznáme podľa zavalito-klinovitého tela a charakteristickej čiernobielej pruhovanej kresby na hlave. Sfarbenie srsti dosť kolíše a môže dosiahnuť aj plavosivé alebo pieskovožlté odtiene. Krátke silné nohy slúžia jazvecovi pri vyhrabávaní obydlia. Mocné pazúry má hlavne na predných nohách. Jazvece obývajú všetky typy lesov, uprednostňujú však listnaté a zmiešané lesy alebo husto krovinaté územia. Ich biotopmi sa môžu stať aj záhrady či veľké parkové oblasti miest, ak tam majú možnos
I. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SÚČASTNOM STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIA.
1.CHARAKTERISTIKA PRÍRODNÉHO PROSTREDIA
1.1 VYMEDZENIE A POLOHA ÚZEMIA PREŠOVA Územie mesta leží v centrálnej časti východného Slovenska v severnej časti Košickej kotliny. Prešov má výhodnú dopravnú polohu na tradičnej križovatke ciest vedúcich zo západu na východ a zo severu na juh. Mestom prechádza medzinárodný severo-južný železničný koridor Poľsko - Plaveč - Prešov - Košice - Čaňa
Príjem a výdaj látok Bunka je otvorená sústava. Povrch bunky umožňuje výmenu látok a energie. Plazmatická membrána je polopriepustná – semipermeabilná.
Príjem látok 1.) Difúzia – samovoľný prechod častíc z miest s vyššou koncentráciou do miest s nižšou koncentráciou. Závisí od rozdielu koncentrácie v bunke a v okolí. - prenikajú len látky s malými molekulami (plyny, etanol, močovina). Väčšie molekuly sa rozpustia vo fosfolipidoch plazmatickej membrány. 2.) Trans
1. Prijímanie informácií o zmenách vnútorného a vonkajšieho prostredia 2. Triedenie a spracovanie informácií 3. Tvorba výstupných signálov, ktoré privádza k výkonným orgánom
Nervové riadenie činnosti organizmu je dokonalejší systém riadenia ako riadenie hormonálne. Základnou stavebnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka – neurón. Stavba a funkcia neurónu Stavba: telo s jadrom, dendrity (krátke výbežky), neurit (dlhý výbežok obalený myelíno
Genetika=veda o dedičnosti a premenlivosti organizmov/dedičnosť=schopnosť rodičov odovzdávať vlastnosti v podobe vlôh svojim potomkom(Umožňuje zachovať charakt.vlastnosti org.=pokračovanie biolog.druhu/premenlivosť-schopnosť org.meniť svoje vlast.=adaptácia Vloha=gén=informácia pre vytvorenie určitej vlast.org.-t.j.biologického znaku,gén je úsek DNA-nesie inf.o tvorbe určitej bielkoviny Expresia génu= vytvorenie určitej bielk./Lokus=úsek DNA obsahujúci 1 gén/Alela= konkrétna forma génu/2 rovnaké alel
Spavá choroba Spôsobuje ju bičíkovec Trypanosoma gambiense a rhodesiense. Vyskytuje sa v rovníkovej Afrike,kde pôvodcu prenáša mucha glossina ( mucha Tse-tse) zo zvierat na chorého človeka.Trypanozomiáza sa prejaví po 3-4 dňoch sčervenením a infiltráciou v mieste pichnutia muchou,bez celkovej reakcie.Za 2-3 týždne sa dostavia horúčky,nápadná tachykardia (porucha zo zrýchlenia srdcovej činnosti),bolesti hlavy,príp.kĺbov a svalov,zväčšovanie lymfatických uzlín hlavne na krku.Zjavujú sa aj kožné zman
Štítna žľaza (Thyreoidea) je endokrínna žľaza uložená na krku.pod hrtanom po oboch stranách preidušnice.Skladá sa z dvoch lalokov,ktoré sú uprostred spojené mostom.V dospelom veku váži 20-40 g.Jej hormón tyroxín je organická látka obsahujúca jód,ktorý viazaný na bielkovinu (tyroeglobulín) prúdi v krvi. Jeho množstvo reguluje povzbudivý (tyroetropný) hormón podmozgovej žľazy.Tyroxín usmerňuje normálnu látkovú premenu v organizme (metabolizmus).Zníženie jeho koncentrácie metabolizmus znižuje a naop
Jej zakladeteľom je Konrád Lorenz, ktorý bol ocenený Nobelovou cenu. Je to zoologický odbor študujúci chovanie živočíchov v ich prírodnom prostredí. Študuje zákonitosti chovania jednotlivých druhov, formy správania, ich priebeh a analyzuje. Delfín skákavý sa vyskytuje vo dvoch ekotypoch - forma pobrežná a oceánska. Tieto dve skupiny sa líšia predovšetkým veľkosťou (pobrežná forma je o niečo väčšia), farbou (pobrežná forma je svetlejšia), zložením potravy a niektorými návykmi, napr. pri love. Výskyt delf
Od svojho vzniku musel človek vyvíjať úsilie na získanie prostriedkov, aby zachoval svoju vlastnú existenciu, zabezpečil svoju rodinu a potomstvo. Často ho to stojí veľa úsilia a preto potrebuje prostriedky, ktoré mu pomôžu vydržať. Pri pracovnej činnosti a pri prenikaní do zákonitosti prírody objavili ľudia rastliny, ktorých použitie uvoľňovalo fantáziu a podporovalo pocit blaženosti. Ale človek doplatil na tieto krátke stavy. Vypestoval si návyk na tieto omamné látky.
Análny otvor vznikol z premenených prvoúst. Vznikli definitívne ústa, ústredná nervová sústava je na chrbtovej strane, CS-srdce je na brušnej strane, majú mezodermu a vnútornú kostru.
KMEŇ :Ostnatokožce Sú morské, Ježovky, Ľaliovky, Hviezdovky, Holotúrie
KMEŇ :Chordáty Najdokonalejšie živočíchy, 2 stranne súmerné telo, chrbtová struna (chorda dorzalis). Chorda-pružná opora tela, u vyšších sa vyvinula chrbtica zo stavcov (os tela, pripája sa na kostru dvomi pármi konč
Čeľaď: ĽUDIA (Hominide) Práca a duševná činnosť OPORNÁ SÚSTAVA – KOSTRA (206 KOSTÍ, POČET SA MENÍ) Kosť: Stavba kosti: 1. Okostica-väzivová blana, kosťotvorná, prekrvená 2. Hubovité kostné tkanivo 3. Hutné kostné tkanivo (súdržné) 4. Kostná dreň-je červená, tvorba bielych a červených krviniek, kosťotvorná, vo vyššom veku žltne, červená len v plochých kostiach
Funkcia: výmena plynov medzi organizmom a prostredím (vdychujeme O2 a vydychujeme CO2 + vodná para)
1. DÝCHACIE CESTY
A/ Horné dýchacie cesty: nos, nosová dutina, nosohltan Vzduch, ktorý vdychujeme nosnou dutinou sa na sliznici zvlhčí, oteplí a prečistí. Sliznica v hornej časti nosovej dutiny obsahuje čuchové bunky, pokračuje do okolitých kostí a vytvára vedľajšie nosové dutiny ( v čelovej, čuchovej, klinovej kosti, v čeľusti).
Riadenie telesných funkcií v organizme zabezpečujú 2 sústavy: látková a nervová.
Látková sa uskutočňuje pomocou hormónov, ktoré majú riadiace účinky a sú nositeľmi chemickej informácie. Hormóny sa tvoria v špeciálnych tkanivách a sú roznášané krvou. Pôsobia len na bunky určitých cieľových tkanív a orgánov. Hormóny delíme na : A/ žľazové – produkujú sa v žľazách s vnútornou sekréciou (endokrinné žľazy) (sekrécia – vylučovanie) B/ tkanivové – vytvárajú ich bun
Kreatizmus – je to jeden z najstarších a najprimitívnejších názorov, podľa ktorého život vznikol zásahom nadprirodzenej bytosti. Tento názor vyznávali a vyznávajú všetky náboženstvá. Sú najprimitívnejším výrazom idealistickej predstavy, že život je niečo celkom odlišné od hmoty, že musel byť hmote daný a ako niečo od hmoty závislé, je s ňou spojený dočasne.
Naivná abiogenéza – samoplodenie, samozrodenie; bola predstava o s