*autotrófne(fotosyntéza) *eukaryotické(bunky rastlín) *chlorofil a,b *vznikli zo zel.rias *adaptovali sa z vody na suchú zem *vznikol koreň a sústava vodivých pletív(drev.a lyková časť) 1Ryniorasty,2Machorasty, 3Plavúňorasty, 4Prasličkorasty,5Sladičorasty-výtrus.ras tliny 6Borovicorasty,7Magnoliorasty-semenné rastliny
Veverica je malý hlodavec so zvedavými očkami a huňatým chvostom a je to ozajstný lesný akrobat.
Bleskovo lozí po stromoch a je s ľahkosťou skáče z konára na konár. Veverica má živú a bojovnú povahu. Je plachá, samotárska, ale svoje teritórium si Bráni s odvahou. Živí sa mladými výhonkami ,kôrou, hubami, šiškami, lieskovými orechmi ,hľuzami a niekedy aj vajíčkami, ktoré kradne z vtáčich hniezd. Uprostred leta si pripravuje zásoby na zimu. Môže zhromaždiť a
Metódy štúdia živej prírody Pozorovanie: historicky najstaršia, najrozšírenejšia metóda získavania údajov o živej prírode a)priame – bez prístrojov b)nepriame – pomocou prístrojov Pokus(experiment): zasahuje do prírodných dejov, umelo ich vytvára, zámerne mení podmienky a sleduje následky zmien Opakovatelnosť: základná podmienka vedeckého pokusu Modelové organizmy: organizmy udržiavané v umelých podmienkach -jednoduchšie formy života- mikroorganizmy Hypo
Téma: pozorovanie plastidov Úloha č.1: pozorovanie chloroplastov v bunke palístku machu Materiál: palístky, napravé rastlinné orgány pomôcky: potreby na mikroskopovanie Postup: rastlinku machu prenesieme na sklíčko, pomocou preparačnej ihli oddelíme palísttok, pripravíme preparát. Pri najmenšom zväčšení vidíme celkový tvar palístku. Pri väčšom sú bunky vyplnené zelenými telieskami - chloroplatmi. Zelenú farbu im dodáva chlorofil. Záver: väčšina buniek má rovn
Úloha č.1: pozorovanie bunkových inkluzií- kryštalikov šťavelanu vápenatého Materiál: vonkajšia šupka cibule pomôcky: potreby na mikroskopovanie Postup: z vonkajšej šupky cibule vystrihneme štvoreček, pripravíme preparát v kvapke vody a pozorujeme. Vidíme štvorčeky, ktoré sa môžu krížiť. Záver: Inklúzie sú kryštalické štruktúry, ktoré nie sú metabolicky aktívne (nezapájajú sa do metabolizmu). Kyselina šťavelová sa viaže a vznikajú kryštáliky šťavelanu vá
Thymus serpyllum L Rastie na slnečných stráňach, návršiach, v redších okrajoch lesa a na menších mraveniskách na lúkach. Obzvlášť obľubuje teplé skalnaté plochy a pasienky, kde silnejšie vyžaruje pôdne teplo. Za poludňajšiej páľavy sa z pestrofialových kvetných vankúšikov šíri aromatická vôňa a vábi hmyz a včely.
Dúšku Tymiánovú k nám priniesli v 11 storočí z oblasti Stredomoria a jej kultivované a znova splanené druhy nachádzame v záhradách. Na rozdiel od Dúšky mater
Príjem a výdaj látok: Cytoplazmatická membrána má veľký význam pre bunku hlavne preto, že zabezpečuje komunikáciu bunky s okolitým prostredím. Cytoplazmatická membrána je polopriepustná (semipermeabilná) blana. Riadi prechod látok do bunky a von z bunky. Zároveň však tvorí osmotickú bariéru, teda udržuje osmotickú rovnováhu buniek.
Látky vstupujúce do bunky sú: 1.Látky potrebné pre normálny priebeh metabolizmu bunky - kyslík, voda, ióny, vitamíny. 2.Látky na krytie energet
Ateroskleróza je dlhodobý chorobný proces, pri ktorom dochádza k postupnému ukladaniu tukových látok na vnútorné steny tepien. Postupne sa znižuje priesvit tepien a dochádza k výraznému zhoršeniu prekrvenia, prístupu kyslíka a živín do tkanív a teda i do celých orgánov. V kritických a v pokročilých štádiách choroby môže nastať úplné upchanie tepny, čo spôsobí odumretie tkanív. Pri ateroskleróze je zvýšené riziko vzniku infarktu a mozgových mŕtvic. Ateroskleróza je nebezpečná civilizačná choroba, po
Nepriame delenie Najčastejší spôsob delenia buniek.Zabezpečuje prenos informácie o vlastnostiach bunky z materskej bunky na dcérsku = zabezpečuje rovnomerné rozdelenie genetického materiálu medzi dcérskymi bunkami. Rozmnožovanie má dve hlavné časti-karyokinézu(delenie jadra) a cytokinézu(delenie bunky) Karyokinéza sa skladá zo štyroch častí,ktoré tvoria súvislý sled,ale rozdeľujú sa na :
CHARAKTERISTIKA MOZGU Jeden z najdôležitejších orgánov celého organizmu. Je akýmsi centrálnym počítačom, kontroluje a riadi každú našu myšlienku, pohyb, ale aj procesy, ktoré prebiehajú automaticky, ktoré nie sú vôľou ovládateľné (dýchanie, trávenie, srdcový rytmus,...).
Hmotnosť mozgu u dospelého človeka je približne 1,5 kilogramu. Nachádza sa v lebke, tá ho chráni pred vonkajšími nárazmi a poškodením. Preto musí byť lebka silná a odolná. Vo vnútri lebečnej dutiny je ďalšia oc
Pôvodný názov talasémie bol Cooleyová anémia, anémia Stredomoria. Pochádza z gréckeho slova „thalassemia“, čo znamená „anémia pri mori“. Ide o dedičné ochorenie erytrocytov, charakterizované defektnou produkciou hemoglobínu, čo vedie k jeho nedostatočnej tvorbe a tým k anémii (nedostatočná tvorba erytrocytov). Erytrocyty sú mikrocytárne ("malé") a hypochrómne ("málo červeného farbiva"). Často dochádza už k zániku retikulocytov v kostnej dreni (neefektívna erytropoéza) alebo v
VÍRUS HIV Vírus HIV (Human Immunodeficiency Virus), čiže vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti, zaraďujeme medzi retrovírusy a je pôvodcom syndrómu AIDS (acquiered immunodeficiency syndrom). Vírus bol objavený v roku 1983 francúzskymi vedcami, na čele s prof. Montagnierom. Choroba AIDS bola prvý raz identifikovaná už v roku 1981 u piatich homosexuáloch z New Yorku.
HIV vírus označujeme ako potomka SIV vírusu (Simian immunodeficiency virus). SIV vírus, tzv. opičí vírus napádal a hosťoval spočia
Gén p53 zaraďujeme medzi tzv. Tumor – supresorové gény. Tumor – supresorové gény (antionkogény alebo recesívne gény) sú dôležité gény, ktoré kódujú proteíny, ktoré majú na rozdiel od proteínov onkogénov, antiproliferačné účinky (proliferácia – novotvorba buniek), podporujú diferenciáciu a v niektorých prípadoch sú schopné iniciovať apoptózu. V každej somatickej bunke a nachádza približne 40 tumor – supresorových génov. Pokiaľ dôjde k poškodeniu, teda k mutácií týchto génov, menia sa a pôso
Výskyt a charakteristika Sukulenty sa nachádzajú na celom svete okrem Antarktídy, od úrovne mora až do 5000 m nadmorskej výšky. Ich rozšírenie je však nerovnomerné. Uprednostňujú polopúšte subtropickej oblasti, hlavne južnej Afriky, Madagaskaru a Severnej Ameriky. Na druhej strane, obchádzajú púšte, husté lesy a bezlesné oblasti mierneho pásma s tuhými zimami. Najväčšie množstvo kaktusov je možné nájsť v Mexiku, a síce v jeho centrálnej časti, na sever od hlavného mesta. Stupeň sukulencie, t.j
1. Výskyt orchideí Orchidey patria do čeľade vstavačovitých (Orchidaceae), ktorá je jednou z najpočetnejších čeľadí rastlinnej ríše, počet druhov sa odhaduje na 30 tisíc. V dôsledku svojej obrovskej premenlivosti sú rozšírené na všetkých svetadieloch (s výnimkou Antarktídy) a v rôznych klimatických oblastiach, od prímorských nížin až do výšok 2000 m nad morom. Vyskytujú sa najmä v tropických dažďových lesoch pri rovníku, ale aj v opadavých tropických lesoch, savanách, v subtropickom a miernom
Výskyt a charakteristika Sukulenty sa nachádzajú na celom svete okrem Antarktídy, od úrovne mora až do 5000 m nadmorskej výšky. Ich rozšírenie je však nerovnomerné. Uprednostňujú polopúšte subtropickej oblasti, hlavne južnej Afriky, Madagaskaru a Severnej Ameriky. Na druhej strane, obchádzajú púšte, husté lesy a bezlesné oblasti mierneho pásma s tuhými zimami. Najväčšie množstvo kaktusov je možné nájsť v Mexiku, a síce v jeho centrálnej časti, na sever od hlavného mesta. Stupeň sukulencie, t.j
Najstaršie fosílne nálezy, ktoré môžu byť považované za chameleóny, sú známe z hornej kriedy, teda z obdobia asi pred 50 miliónmi rokov. Z toho plynie, že čeľaď Chamaeleonidae je pomerne moderná a vývojovo mladá. Podľa posledných výskumov bola ich pravlasťou východná Afrika. Odtiaľ osídlili ďalšie časti Afriky, Madagaskar, Indiu, Srí Lanku, Arábiu, Malú Ásiu a stredomorské oblasti. Z celkového počtu asi 150 druhov nájdeme v Európe jediný druh - chameleóna obecného (Chamaeleo chamaeleon).
Fytocenologický zápis je súpis rastlín v danom spoločenstve. Snímkovanie určitej plochy po kvalitatívnej a kvantitatívnej stránke. V našom prípade je to súpis taxónov na ploche 10x10m.
Početnosť je kvantitatívne vyjadrenie počtu jedincov daného druhu na určitom mieste.
Abundancia je počet jedincov vyjadrených na plochu.
Dominancia je percentuálne zastúpenie v celom spoločenstve. Je to pomer jedincov daného druhu k počtu jedincov celého spoločenstva.
Štítna žľaza je endokrinná žľaza uložená vpredu a po stranách laryngu v oblasti štítnej chrupky. Skladá sa z dvoch lalokov. Produkuje hormóny – Tyroxín (T4), trijódtironín (T3) T3 a T4: - stimulujú oxidačné procesy v bunkách - metabolizmus bielkovín ( proteosyntéza ) - metabolizmus glycidov : umožňujú pôsobenie inzulínu na využitie glukózy a na syntézu glykogénu stymulujú rezorpciu glukózy z čriev, stymulujú syntézu a rozdelenie lipidov. - dôležité pri metabolizme vita
Rozmnožovanie- mechanizmus nepretržitého precesu vzniku, vývinu a zániku organizmov - jeden z charakteristických znakov živých organizmov - zabezpečuje zachovanie druhu a je základom ontogenézy- individuálneho vývinu- budúceho jedinca Proces ontogenézy z hľadiska štruktúrnych a funkčných zmien možno rozdeliť na tieto etapy: embryonálny vývin- začína oplodnením samičej gaméty a vznikom zárodku postembryonálny vývin- rast a dosiahnutie pohlavnej dospelosti, starnutie a smrť