Pocet referatov: 1485

Nebunkové a prvojadrové organizmy

Vírusy
-Objavil D.I. Ivanovský
Štruktúra vírusov
·Nukleova kyselina: DNA alebo RNA
·Bielkovinový plášť -kapsid
·Membránový(tukový) obal

-virón – nukleova kyselina a bielkovina
Rozmnožovanie vírusov a formy vírusovej infekcie
·perzistencia :vírus vnikne do bunky a pretrváva tam bez rozmnožovania
·virogénia :vírus vnikne do bunky, rozmnožuje sa, otvorí DNA chromozóm, včlení sa, pri delení buniek sa dostáva do dcérskych ako súčasť chromozó

Biologicke pojmy

Hnoj: Slama zmiešaná s výkalmi dobytka. Vyváža sa na pole a zaoráva. Pôdne
organizmy ho postupne rozkladajú, a tým sa udržuje alebo zlepšuje úrodnosť ornej pôdy.
Kríženie: proces, pri ktorom sa vyberú rôzne jedince s rôznymi vlastnosťami,
aby sa spárili k tomu, aby vznikli rôzne novšie a užitočnejšie

plemená
Plemeno: druhy zvierat, ktoré vzniknú pri krížení; každé plemeno má rozličné
vlastnosti
Šľachtenie: proces, v ktorom z divorastúcich stromov a k

Reflex

Reflex je odpoeď organizmu ,vybaveného nervovým systémom,na podnety vonkajšieho alebo vnútorného prostredia.
Reflex je teda zmena činnosti vyvolaná podnetom ,ktorá sa uskutoční spoluprácou dvoch alebo viacero neurónov.
Pri lekárskej prehliadke sa často vyšetrukú reflexy,najčastejšie p a t e l á r n y reflex.Ak doktor jemne polklepe na sľachu pod jabĺčkom kolena a predkolenia,trhne prudko dopredu (akoby noha kopla),lekár predpokladá,že reflexný oblúk je neporušený.

Čo je reflex a reflex

Rozmnožovanie buniek a bunkový cyklus

Rozmnožovanie a rast jedinca je spojený s rozmnožovaním buniek- reprodukcia - základ ontogenézy mnohobunk. organizmov. Bunkový cyklus sa skladá:
1. interfáza - obdobie, kedy s bunka nedelí, z 3 fáz
a) G1 fáza
b) S fáza - syntetická, trvá najdlhšie
c) G2 fáza
2. bunkové delenie
a) karyokinéza - delenie jadra
b) cytokinéza - delenie bunky
V S féze prebieha replikácia DNA => tvorí sa kópia materskej DNA (materská DNA sa rozpletie na 2 jednovlákna -vplyv DNA, polym

Semenné rastliny

Odd:Borovicorasty-semenné rastliny
Triedy:Ginká(Ginkotae),Ihličiny(Pinatae) -jednoduché listy, Lyginodendrové(Lyginodendratae),Cykasy(C ycadatae)-del. al. zlož. listy
Telo:podzem.korene,nedzemná stonka,kolater. ciev.zväz.,hlavný koreň z korienka v semene, delivé pletivá,šištičky
♂ výtrusné listy-tyčinky-majú peľové komôrky
♀ semenné šupiny-na nich vajíčka
Nahosem.rastliny-semená voľne uložené na šiškovej šupine

Trieda:Ginká
Ginko dvojla

Diftéria

Pôvodca:
Corynebacterium diphtheriae je grampozitívna až gramlabilná kyjovito zdurená nepohyblivá palička. Rastie za aeróbnych až fakultatívne anaeróbnych podmienok. Rozlišujeme typy gravis, mitis a intermedius. Tieto názvy však nevyjadrujú závažnosť ochorenia nimi spôsobenými. Klinické príznaky záškrtu sú vyvolané toxínom, ktorého produkcia je vyvolaná infekciou kmeňa Corynebacterium diphtheriae corynebacteriofágom nesúcim príslušnú genetickú informáciu. Jednotlivé kmene sa môžu v produkcii toxín

Príroda môjho okolia: Poprad

A: geologické jednotkY: POPRADSKÁ KOTLINA- flyšové pásmo, VYSOKÉ TATRY- pásmo jadrových pohorí(jednotka tvorená starotreťohornými usadeninami). Masív Vysokých Tatier previšuje Popradskú kotlinu o 2000m.

Vysoké Tatry: Najmenšie veľhory a zároveň najvyššie pohorie v karpatskom oblúku. Dvíhajú sa v podobe mohutnej hráste z Podtatranskej kotliny. Majú podobný ráz a tvary reliéfu ako Alpy. Na geologickej stavbe územia Vysokých Tatier sa zúčastňujú horniny kryštalinika, mezozoika, paleogénu a kvart

Pieniny

VYHLÁSENÝ: 16. Januára 1967
VÝMERA: 3 750 ha, ochranné pásmo 22 300 ha
PRVORADÁ FUNKCIA: prírodo-ochranná
DRUHORADÉ FUNKCIE: turistická a športová
Nachádzajú sa pri Poľských hraniciach v Severnej časti Slovenska. Pieniny môžeme rozdeliť na štyri časti:
1. Spišské Pieniny
2. Czorsztynské Pieniny
3. Pieniny

4. Malé Pieniny
- najzaujimavejšia jasyňa na slovenskej strane je Aksamitka v masíve Haligovských skál
- najkrajšie lesy sú na Klá

Ako postupovať pri popálenine

Popáleniny vznikajú priamym pôsobením suchého tepla (oheň), vlhkého tepla (para alebo horúca tekutina), elektriny alebo leptajúcich chemikálií na pokožku.
V prvom rade odstráňte z postihnutého miesta odev. Nerobte to však vtedy, keď šatstvo na telo pevne prilieha. Potom je najdôležitejšie ponoriť popálené miesto do studenej, najlepšie tečúcej vody, a to aspoň na 10 minút. Ak je popálenina rozsiahla, postihnutú oblasť pokryte ľahkou plachtou alebo uterákom namočeným v studenej vode. Na popálené alebo

Eukaryotické a prokaryotické bunky

Rozlišujeme 2 organizačné stupne buniek:

1. prokaryotická bunka (baktérie, sinice, archóny) → menšia, jednoduchšia, vývojovo staršia
2. eukaryotická bunka → vývojovo mladšia, väčšia, zložitejšia a má pravé jadro

1.PROKARYOTICKÁ BUNKA (vnútrobunková štruktúra)
- majú ju baktérie a sinice
- všeobecná štruktúra:
1.cytoplazma - málo membránových organel
- v nej sa vyskytujú bunkové inklúzie- ribozómy(drobné zrniečka, na ktorýc

Geologická stavba Bielych Karpát

Biele Karpaty patria svojou polohou do geol. pásma Západných Karpát, ktoré sú súčasťou stredoeurópskych Alpíd. Geologická stavba Západných Karpát je výsledkom horotvorných procesov v druhohorách a treťohorách. Západné Karpaty sa delia na vonkajšie Karpaty (polonidy), centrálne Karpaty (slovakidy) a vnútorné Karpaty (panonidy). Biele Karpaty patria svojou polohou do poloníd.
Geologická história oblasti spadá do alpínskeho vrásnenia, ktoré začína rozsiahlym zaplavením morom v ranom triase. V treťohorác

Chrípka

Chrípka je príčinou státisícov úmrtí ročne. Je to vírusová infekcia horných dýchacích ciest sa môže vyskytnúť u ľudí v akomkoľvek veku. Chrípka ale nie je prechladnutie, čo je častým omylom mnohých pacientov, ktorí za chrípku považujú každé postihnutie horných dýchacích ciest. Chrípka je veľmi závažné, vysoko nákazlivé ochorenie. Vírus chrípky sa šíri vzduchom, a to kašlaním a kýchaním alebo tiež priamym kontaktom. Každý rok sa vyskytnú aspoň malé chrípkové epidémie.

Prízn

Labuť veľká

Labute sa rozšírili do mnohých európskych krajín v období 16. a 17. storočia. V tom čase sa chovali predovšetkým v zajatí. Dnes však labute poznáme ako polokrotké vtáky, ktoré žijú vo voľnej prírode.
Typickým pre labuť veľkú je čierny čelový hrbolček na koreni zobáka, ktorý je zvášť výrazný u samcov na jar v čase párenia.
Labute veľké sú rozprávkovo pôvabné vtáky. Ich siluety poznáme z hladiny mnohých jezier, rybníkov a riek. Najmä v zime ich často vídavame v ústiach riek. V tomto

Slony

Slony sú najväčšie a najťažšie suchozemské zvieratá na svete. Majú v porovnaní s ostatnými zvieratami najdlhšie zuby, najdlhší nos a možno aj najlepšiu pamäť. Navzdory svojim obrovským rozmerom a váhe sa hovorí ako o mierumilovných obroch. Sú totiž veľmi vnímavé a citlivé zvieratá. Často si vytvárajú veľmi silné putá so svojou rodinou a jej členmi a inými členmi stáda. Majú veľkú silu, sú učenlivé, preto ich človek už tisícročia využíva na rôzne práce.
Samec slona afrického môže do

Orol skalný

Orol skalný všeobecne: Orol skalný ( Aquila chrysaëtos ) je najväčší a najsilnejší orol. Rozšírený je asi v 6 rasách. Žije v najsevernejšej časti Afriky, v celej Európe, v Ázii i v Severnej Smerike. Žije vo všetkých oblastiach sveta okrem Nového Zélandu a Antarktídy. Rozpätie krídel má približne 2 m. Orol skalný je celý tmavohnedý, chvost má hnedosivý s tmavým pásom na konci nohy, až po prsty operené. Čieny zobák je veľmi ostrý, ešte ostrejšie sú oblúkovité 50 až 60 mm dlhé pazúre. Má ľahké t

Rastliny sa živia samé

Hladné zvieratá sa môžu vydať na lov, aby si ulovili potravu.Rastliny to urobiť nemôžu.Namiesto toho si vyrábajú potravu vo svojich listoch.Využívajú svetlo slnka, vodu z pôdy a oxid uhličitý zo vzduchu.Spôsob, akým si rastliny vyrábajú potravu, sa nazýva fotosyntéza.Uskutočňuje sa cez deň, keď listy pohlcujú svetlo.

Zimný spánok.
V zime je menej svetla a voda v pôde často zamŕza.Vtedy sa ťažko vyrábajú živiny a preto rastliny v tomto ročnom období rastú len veľmi málo.Mnohé stromy

Vírusy, bakterie a sinice

Virológia – náuka o výrusoch

Vírus je nebunková forma, lebo:
-má len jeden druh nukleovej kyseliny (DNA vírusy alebo RNA vírusy)
-nie je schopný rásť a deliť sa
-nemá ribozómy (proteosyntetický aparát)
-nemá metabolický aparát (enzýmy umožňujúce látkovú výmenu)

Reprodukcia vírusu je možná len v hostiteľskej bunke.
Vírus je molekulárny vnútrobunkový parazit na genetickej úrovni- holý genetický program

Tvar : a) guľovitý b) tyčin

Rastlinné pletivá a orgány

Delenie pletív
Podľa pôvodu:
Pravé, vzn. opakovaním delením materských buniek, pričom dcérske bunky ostávajú zrastené (vyš.rastl.)
Nepravé, vzn. druhotným zrastením pôvodne samostatných buniek (nižšie rastl. – riasy)
Zmiešané, vzn. druhotným zoskupením pravých pletív (huby)

Podľa schopnosti buniek deliť sa :
DELIVÉ (MERISTEMATICKÉ)
Majú schopnosť deliť sa, umožňujú rast, sú v rastových vrcholoch rastliny, tvoria ho parenchymatické bunky bez intercel

Výživa rastlín

Minerálna výživa rastlín
Sušina – získame ju, ak zbavíme rastlinu vody. Obsahuje organické aj anorganické látky
Popol – vzniká spálením sušiny. Obsahuje len anorganické látky. Rastlina obsahuje asi 70 rôznych prvkov
Biogénne prvky – sú nepostrádateľné pre život rastliny
A/ Makroelementy: je ich veľa v tele, sú hlavnou zložkou popola (C,O,H,P,N,Mg,Ca,K,S)
(uhlík,kyslík,vodík,fosfor,dusík,horčík, vápnik,draslík,síra)
B/ Mikroelementy: je ich nepatrné množstvo (Fe

Nižšie rastliny

Ríša: Rastliny (Plantae)
Podríša: Nižšie rastliny (Protobionta)
- autotrófne
- v tylakoidoch - chlorofyl a, b, c, d
- bez cievnych zväzkov
- jedno alebo mnohobunková stielka (thallus)

Oddelenia:
Červené riasy ((Rhodophyta) - chlorofyl a a d (červená vývojová vetva)
Chromofyty (Chromophyta) - chlorofyl a a c (hnedá vývojová vetva)
Červenoočká (Euglenophyta) a Zelené riasy (Chlorophyta) - chlorofyl a a b (zelená vývojová vetva)
Typy stielok

(16/75)
>>