Európa je s rozlohou 10,5 km2 druhý najmenší svetadiel, rozprestierajúci sa na severnej pologuli. Hranica medzi Európou a Áziou prechádza po východnom úpätí Uralu, po rieke Emba, severnom brehu Kaspického mora a Kumskomanyčskou zníženinou vedie k Azovskému moru, cez Kerčský prieliv, Čierne more a cez úžiny Bospor a Dardanely do Egejského a Stredozemného mora. Povrch Európy tvoria v najväčšej miere nížiny. Najväčšou z nich je Východoeurópska nížina. Najvyššími pohoriami sú Pyreneje, Alpy, Karpaty,
Je to vlastne guľa zložená z hornín, tak ako aj Venuša, Zem a Mars, posiata krátermi a spaľovaná blízkym Slnkom. Na privrátenej strane k Slnku má 400 stupňov Celzia a na odvrátenej –160 stupňov Celzia. Jej povrch pripomína povrch Mesiaca. Táto planéta je vzdialená iba 58 mil. km od Slnka a nemá mesiace. Jej relatívna hmotnosť (Zem=1) je 0,6 a jej rotačná doba je asi 58 dní 15 hodín a 31 minút. Okolo Slnka obehne za 88 dní. Počas dvoch obehov Slnka sa 3-krát otočí okolo vlastnej osi. Deň na
Stavbou sa v podstate podobá Zemi, obklopuje ju však hustý obal z oxidu uhličitého. Je to zároveň tretí najjasnejšie viditeľný objekt zo Zeme. Hneď po slnku a mesiaci. Jej rotačná doba je 243 dní a 27 minút. Okolo vlastnej osi sa otáča opačne ako ostatné hviezdy. Jej povrch je pokrytý pohoriami vysokými až do 10 000 m, krátermi a tektonickými zlomami, ktoré svedčia o tektonickej činnosti a intenzívnej erózii. Venuša nemá vlastné magnetické pole. Táto planéta je veľmi nehostinná, preto
Zem Je to tretia planéta slnečnej sústavy a má tvar geoidu ( gule so sploštenými pólmi). Vykonáva dva pohyby: jeden okolo vlastnej osi ( 24 hodín ) a druhý okolo Slnka ( 365 dní ). Zem v sebe skrýva obrovskú energiu, čo je dnes bádateľné na sopečnej činnosti a zemetraseniach. Oba tieto javy súvisia s neprestajným pohybom litosferických dosiek, ktoré so sebou nesú kontinenty a oceány. Na povrchu Zeme sa nachádza asi 1,4 miliardy km vody. Viac než 97% tejto životne dôležitej kvapaliny je v moriach a oceánoch
Táto červená planéta sa okolo vlastnej osi otočí za 24 hodín a 23 minút, takže jeden deň na Marse trvá asi tak dlho ako na Zemi. Mars je obalený atmosférou zloženou z oxidu uhoľnatého, oxidu uhličitého a vody. Okolo pólov má biele čiapočky. Jeho vzdialenosť od Slnka je asi 228 miliónov km. Táto planéta má dva mesiace: Phobos a Deimos.
Druhá najväčšia planéta je slabo pruhovaná s niekoľkými prstencami. Prstence tvorí prach a ľadové častice. Je vzdialený1427 mil. Km od Slnka a doba rotácie je 10 hodín 39 minút. Má až 21 mesiacov (Pan, Atlas, Prometheus, Pandora, Epimetheus, Janus, Mimas, Enceladus, Tethys, Telesto, Calypso, Dione, Helene, Rhea, Titan, Hyperion, Iapetus, Phoebe).
Okolo Slnka obehne za 84,7 roka a okolo vlastnej osi sa otočí za 17 hodín 14 minút. Metánové oblaky spôsobujú jeho zelenomodrý nádych. Podobne ako Saturn má okolo seba viaceré prstence a 15 mesiacov.
Okolo tejto,, modrej planéty sú nevýrazné prstence tvorené kryštálikmi zmrznutého metánu. Je vzdialená 4 496mil. Km od Slnka a jej deň trvá 17 hodín 50 minút. Má 8 mesiacov(Naiad, Thalassa, Despina, Galarea, Larissa, Proteus, riton, Nereid).
Merkúr je najbližšie položenou planétou k Slnku a veľmi sa podobá na náš Mesiac, hoci má väčší priemer (4 900 km oproti 3 500 km). Podobne ako satelit Zeme ani Merkúr nemá atmosféru a jeho niekoľko miliárd rokov starý povrch je posiaty krátermi. Na dne kráterov na póloch môže existovať ľad, lebo spaľujúce lúče Slnka sa ta nikdy nedostanú.
Rozpätie teplôt na povrchu Merkúra (od –185 °C do 425 °C) je najširšie v celej slnečnej sústave. Venuša
Zem je jednou z piatich kamenných planét slnečnej sústavy. Každý kubický meter Zeme má v priemere hmotnosť 5,5 tony, čo našu planétu robí najhmotnejším telesom slnečnej sústavy. Je to aj jediná planéta, ktorá má obrovské tekuté oceány.
Zo všetkých planét slnečnej sústavy ľudí vždy najviac fascinoval Mars. Táto planéta s polovičným rozmerom Zeme má takmer všetky podmienky potrebné pre život: atmosféru, mierne podnebie a vodu na póloch(a pravdepodobne pod povrchom). Podľa všetkého je Mars jedinou planétou, na ktorej by sme niekedy mohli žiť.
Je to najväčšia planéta slnečnej sústavy. Do objemu Jupitera by sa zmestilo 1 400 zemí a jeho hmotnosť je 2,5 – násobkom súhrnnej hmotnosti všetkých ostatných planét. Jupiter by takmer mohol byť hviezdou, pretože má podobné zloženie ako Slnko: 90 % vodíka, 10 % hélia, stopy metánu, vody, amoniaku a kamenného prachu. Musel by však byť ešte väčší, aby sa v jeho vnútri mohli spustiť termojadrové reakcie.
Saturn so žltkastým farebným odtieňom je druhou najväčšou planétou slnečnej sústavy.
Podobne ako Jupiter je zložený takmer výhradne z vodíka a hélia. Populárne Saturnove prstence tvoria systém s priemerom asi 200 000 km – čo je približne polovica vzdialenosti medzi Zemou a Mesiacom - ,ale jeho hrúbka je iba niekoľko sto metrov.
Urán prvý krát pozoroval astronóm William Herschel, keď roku 1781 použil ďalekohľad. Urán je po Jupiteri a Saturne druhá najväčšia planéta v slnečnej sústave. Skladá sa najmä z kameňa, ľadu a vodíka.
Neptún je modrastá planéta, v mnohom podobná Uránu, síce o čosi menšia, ale za to trochu hmotnejšia. Objavil ju astronóm Galle roku 1846 podľa výpočtov matematikov Adamsa a Le Verriera.
Planétu Pluto roku 1930 objavil Clyde Tombaugh. Je to jediná planéta, ktorú ešte nenavštívila kozmická sonda. Pluto je veľmi zvláštny objekt, odlišný od ostatných ôsmich planét.
Pretože má približne tú istú veľkosť ako náš Mesiac, niektorí vedci si myslia, že je to asterorid alebo dokonca kométa.
Slnečnú sústavu tvorí centrálna hviezda (Slnko) a telesá, ktoré obiehajú okolo nej. Je to deväť planét a ich 61 doteraz známych mesiacov, ďalej asteroidy, kométy a meteoroidy. Slnečná sústava obsahuje aj medziplanetárny plyn a prach. Planéty (okrem Pluta) patria do dvoch skupín: prvú tvoria štyri malé skalnaté planéty blízko Slnka (Merkúr, Venuša, Zem a Mars). Druhú skupinu tvoria štyri planéty nachádzajúce sa ďalej od Slnka. Sú to plynní obri (Jupiter, Saturn, Urán a Neptún). Pluto nepatrí do týchto skup
Merkúr je planéta nachádzajúca sa najbližšie k Slnku. Obieha ho v strednej vzdialenosti asi 58 miliónov kilometrov. Pohybuje sa priemernou rýchlosťou takmer 48 kilometrov za sekundu, teda rýchlejšie ako iné planéty, a jeden obeh jej trvá iba necelých 88 dní. Merkúr je veľmi malý (len Pluto je menšie) a kamenný. Veľká časť povrchu je posiata krátermi spôsobenými dopadom meteoritov. Nachádzajú sa tu však i plytké roviny riedko posiate krátermi. Caloris basin (Panva Caloris) je najväčší kr
Venuša je po Slnku a Mesiaci najjasnejším telesom na oblohe. Je to druhá planéta od Slnka, veľkostou takmer identická ako naša Zem. Jej priemer je 95% priemeru našej planéty. Je pomenovaná podľa rímskej bohyne krásy a lásky. Bola považovaná za planétu, ktorá je najviac podobná tej našej. Opak je však pravdou. Výskumy hovoria, že podmiekny pre život aký v súčasnosti poznáme, na nej nie sú. Na povrchu vládne spalujúca horúčava, jej atmosféra je plná oxidu uhličitého a vzniká a v nej kys
Zem je v poradí treťou planétou od Slnka. Je najväčšia z terestrických planét. Je to jediná planéta slnečnej sústavy, o ktorej vieme, že sa na nej vyvinul život.
Keď sa pred 4,6 miliardami rokov utvárala slnečná sústava, bola Zem pravdepodobne celá z pevných látok, ale o 500 miliónov rokov neskôr sa ohriala vplyvom rádioaktívneho rozpadu, čím sa kovové prvky postupne roztavili, oddelili sa od nekovových kremičitých látok a klesli smerom do stredu Zeme, zatiaľ čo kremičitany st