Zvolenska kotlina a horehronske podolie

Zvolenska kotlina a horehronske podolie
I. Všeobecná charakteristika
Zvolenská kotlina a Horehronské podolie sú vnútrohorské krajinné celky
rozprestie-rajúce sa pozdlž horného a stredného toku Hrona v strede Slovenska.
Zaberajú severnú, severozápadnú a strednú cast Banskobystrického kraja. Zvolenská
kotlina predstavuje typ kotlinovej polyfunkcnej priemyselno-polnohospodárskej krajiny,
lokálne s lesohospodár-skou a turistisko-rekreacnou funkciou. Horehronské podolie je
zasa typom pahorkatinnej krajiny prechádzajúcej do vrchoviny.
Zvolenská kotlina sa clení na 9 a Horehronské podolie na 4 podcelky. Naše obce
Ja-senie a Predajná sú súcastou horehronského podcelku Lopejská kotlina. Na západe
tieto územia ohranicujú Kremnické vrchy, na juhu Javorie a Ostrôžky, na juhovýchode
sa don vklinujú Polana a Veporské vrchy. Severnú hranicu týchto území tvoria Nízke
Tatry a Starohorské vrchy. Horehronské podolie siaha od Telgartu po Lucatín, kde sa
pripája k Zvolenskej kotline. Zaberá teda jadro okresu Brezno a východnú cast okresu
B. Bystrica. Zvolenská kotlina nan nadväzuje zvyšnou castou okresu B. Bystrica a
okresmi Zvolen a Detva. II. Príroda
Horehronské podolie velmi pestré geologické zloženie. Z nerastných surovín sú zná-me
vápence, antimón, pyrity a pyrkotúny. Zo stavebných surovým sú to štrky. Vo
Zvolen-skej kotline sa vyskytujú bazálne zlepence, tufitické íly a okruhliaky
druhohorných hornín popri štrkových formáciách. Kým maximálnu nadmorskú výšku
temer 1000 m dosahuje Horehronské podolie vo svojej východnej casti, minimálnu 390
m pri Lucatíne na nive Hrona. Dno Zvolenskej kotliny má najnižší bod pri 290 m n. m.,
pricom jej casti v Bystric-kej a Ponickej vrchovine presahujú 700 m n. m.
Obidve územia patria do mierne teplej klimatickej oblasti so studenými zimami (v r.
1929 pri Víglaši namerali -41°C, doteraz najnižšiu teplotu vzduch na Slovensku).
Obidve územia patria k povodiu Hrona. Z jeho prítokov spomeniem Bystrianku,
Ja-senský potok, Hronec, Rohoznú, Bystricu, Badínsky potok. Najväcším prítokom je
Slatina. S tektonickými poruchami súvisia pramene minerálnych a termálnych vôd v
Brusne, Sliaci a Kovácovej. Horehronské podolie je na rozdiel od Zvolenskej kotliny
velmi odlesnené. Typické pren sú smreky, menej buky a jedle. Zvolenskú kotlinu
charakterizujú dubiny resp. cerovo-dubové a dubovo-hrabové porasty.
Zo vzácnych rastlín Horehronského podolia spome-niem: kamzicník Clusiov, horec
ladový, lomikamen karpatský, turica uhorská, lipnica žu-lová; jeho faunu reprezentujú
napríklad pstruh dúhový, vidlochvost feniklový, jašterica živorodá, orol hrubozobý.
Flóru Zvolenskej kotliny tvoria bertram pravý, kostrava padal-matská, kosatec sibírsky,
holec plúcny a iné; faunu salamandra škvrnitá, bocian cierny, orol kriklavý, vydra
riecna. III. Obyvatelstvo
Priemerná hustota obyvatelstva - 88 obyvatelov na km2 ani zdaleka nedosahuje
celo-slovenský priemer. Pocet obyvatelov týchto dvoch krajinných celkov možno
odhadnút na cca 280 000. IV. Sídla
V týchto krajinných celkoch sa nachádza iba jedno krajské sídlo: Banská Bystrica,
známa svojou bohatou históriou. K okresným mestám patrí Zvolen, Brezno a Detva.
Ostat-né sídla mestského charakteru sú Sliac a Hrinová. V Horehronskom podolí sa
nachádza až 7 obcí s poctom obyvatelov nad 2000.
V. Hospodárstvo
V Breznianskom okrese je zloženie priemyslu velmi rôznorodé. Reprezentujú ho
pod-niky ako Železiarne Podbrezová, najväcší podnik regiónu, Petrochema Dubová,
strojárne ESPE Piesok, Zlieváren Hronec, Mostáren Brezno, Sigma Závadka, Strojsmalt
Pohorelská Maša, Drevokombinát Polomka.
S pestrým rozložením priemyslu sa môžeme stretnút aj v Banskobystrickom okrese:
Biotika a Fermas Slovenská Lupca, Cementáren B. Bystrica, Slovenska B. Bystrica,
Smre-cina B. Bystrica, Harmanecké papierne, ZTS Vlkanová, Pivovar Urpín, Fatra B.
Bystrica, Letecké opravovne B. Bystrica, Drukos, VKÚ Harmanec.
Vo zvolenskom regióne sa nachádzajú aj tieto podniky: Bucina Zvolen, Železnicné
opravovne, LIAZ Zvolen, Doprastav Zvolen, mliekáren Wittmannn & syn Zvolen,
Mäso-kombinát Zvolen, Osivo Zvolen.
Najskromnejší priemysel z opisovaných území má okres Detva: ZTS Deva, ZTS
Hri-nová, Mliekáren Hrinová.
V poslednom desatrocí došlo k výraznému hospodársko-priemyselnému útlmu v tejto
oblasti. V dôsledku reštrukturalizácie, zlej ekonomickej situácie poprípade zlého
hospodá-renia zanikli aj tieto podniky: Kovohuty Vajsková, ZVT B. Bystrica, ZTS
Slovenská Lup-ca, Stavoindustria B.Bystrica a Agrozet Zvolen.
Na týchto územiach z polnohospodárskej výroby neprevláda jednoznacne ani rastlinná
ale ani živocíšna výroba. Pestujú sa najmä krmoviny a nenárocné plodiny: obilie,
pšenica, ovos, raž a zemiaky. Rozšírený je chov hovädzieho dobytka, oviec, hydiny a
ošípaných.
VI. Cestovný ruch
Dôležitým predpokladom pre rozvoj cestovného ruchu je dobre vybudovaná cestná a
železnicná siet v oboch krajinných celkoch. Dobrým príkladom je železnicná trat vedúca
z Margecian cez Cervenú skalu, Brezno, B. Bystricu až do Zvolena. Taktiež cestná
komuni-kácia vedúca spod Vernára opät cez Brezno a B. Bystricu až do Zvolena. V tejto
oblasti má dost velký význam aj letisko Tri duby na Sliaci.
Vzhladom k tomu, že opisované územia nemajú tolko prírodných krás ako horské
oblasti, nie sú až tak velmi turisticky atraktívne. Túto „chybu krásy“ kompenzuje
bohatý výskyt minerálnych a termálnych pramenov s kúpelno-liecebnou funkciou.
Kúpele s me-dzinárodným významom sú na Sliaci, kde sa liecia srdcovo-cievne
choroby. V Kovácovej pri Zvolene zasa prebiehajú terapie pohybového ústrojenstva a
nervových chorôb, pricom ku kúpelom je pridružené aj známe termálne kúpalisko. Do
Brusnianskych kúpelov mô-žete íst pre zmenu na ozdravovaciu kúru vášho tráviaceho
traktu. Z našich 8 národných parkov na opisovaných územiach leží iba južná cast
jedného - Národný park Nízke Tatry (NAPANT). Tieto územia sú však o to bohatšie na
oblasti s nižším stupnom ochrany: ná-rodné prírodné rezervácie Badínsky a Dobrocský
prales.
Vo Zvolenskej kotline sa nachá-dza aj arborétum Zvolen - Borová hora. Pre cestovný
ruch zvyšujú prítažlivost okrem iného aj pocetné kultúrno-historické pamiatky. 10 km
východne od Banskej Bystrice sa nad obcou Slovenská Lupca vypína Lupciansky hrad z
13. storocia, ktorý je už sprístupnený návštevníkom, ale vinou zlej fi-nancnej situácie
je v zúboženom stave. Priamo nad mestom Zvolen sa vypínajú zrúcaniny Pustého
hradu. Obdalec od Zvolena sa nachádzajú pozostatky hradov Víglaš a Dobrá Ni-va.
Castou súcastou vidieckych i mestských sídel sú pocetné zámky a kaštiele. Zvolenský
zámok - národná kultúrna pamiatka (NKP) patrí k najznámejším v tejto oblasti. Bol
posta-vený v rokoch 1370 - 1382, pôvodne slúžil na lovecké úcely, no dnes je jedným
zo sídel Slovenskej národnej galérie (SNG). Pozoruhodnostou sú aj mnohé sakrálne
pamiatky. Sta-robylý románsky kostol sa nachádza v Dobrej Nive. Na Starých Horách
pri B. Bystrici je známe pútnické miesto s neskorogotickým chrámom. Obec Hronsek
oplýva nielen rázovi-tou ludovou architektúrou, ale i artikulárnym dreveným
evanjelickým kostolíkom so zvo-nicou z roku 1725. Zaujímavé ukážky ranogotickej
cirkevnej architektúry môžeme vzhliadnut aj v obciach Poniky, Zolná a Cerín. V Ocovej
je pamätník tamojšieho rodáka, polyhistora Mateja Bela. Bývalá partizánska obec
Kalište vypálená Nemcami 18. marca 1945 je známa dvoma objektami ako pamätnými
sienami SNP. Pomníky SNP sa tiež nachádzajú v Kremnicke a
v Nemeckej, kde je aj expozícia múzea SNP.
V rázovitých Horehronských obciach Polomka, Helpa a Šumiac nájdeme chránené
objekty ludovej architektúry. Charakter technickej pamiatky má ciernobalocká lesná
že-leznica, ktorá spája Cierny Balog s Hroncom. Spomínané obce Horehronia a oblast
Detvy sú známe typickými výšivkami a ludovými krojmi. Tradicná je výroba keramiky v
Lubie-tovej. Helpa a Detva sú lokality, kde sa každorocne konajú prehliadky ludového
folklóru. Najvýznamnejším mestským strediskom opisovaných území je Banská Bystrica
- jed-no z najmalebnejších miest na Slovensku, nazývané aj perlou Pohronia. Mestskou
pamiat-kovou rezerváciou je historické mestské jadro. V nom sa nachádza areál
mestského hradu - NKP tvoriaci súbor objektov v okolí farského kostola Nanebovzatia
Panny Márie z roku 1255, kostol sv. Kríža tzv. slovenský, gotický dom krála Mateja z
roku l479, pôvodná rad-nica v renesancnom slohu a barbakan - vstupná cast do
opevnenia hradu. Hodinová veža, pod ktorou stojí mariánsky stlp, tvorí dominantu
námestia SNP.
Tu sa nachádzajú i gotické a renesancné meštianske domy. Najcennejšie z nich sú
Thurzov a Benického dom, ktoré slúžia ako sídla Stredoslovenského múzea a
Pamiatkového ústavu. Umenia chtiví návštev-níci mesta si prídu na svoje v Štátnej
galérii alebo v Štátnej opere. Vysokoškolskými usta-noviznami sú Univerzita Mateja
Bela a Akadémia umení. Okolie mesta poskytuje vela dobrých príležitostí na letnú i
zimnú rekreáciu a rôzne druhy športov. Metropolou Horeh-ronia je Brezno, niekdajšie
slobodné královské banské mesto. Na historickom námestí gen. M. R. Štefánika sa
nachádza stará radnica, dnešné Horehronské múzeum, zvonica a farský kostol. K jeho
dominantám patrí aj socha významného štátnika, po ktorom „zdedilo“ ná-mestie svoje
pomenovanie. Na sútoku Slatiny s Hronom pod výbežkami Javoria leží dalšie významné
a zároven najstaršie mestské stredisko tejto oblasti - Zvolen. Meštianske domy v
gotickom, renesancnom a barokovom slohu stoja na historickom námestí. Kostol sv.
Al-žbety je situovaný v jeho strede. Tu sídli tiež cinohra Divadla J. G. Tajovského a
Technic-ká univerzita. Známy je areál kúpaliska Neresnica v prímestskej rekreacnej
oblasti. Na priecelí budovy Lesníckeho a drevárskeho múzea je umiestnený reliéf L.
Štúra, ktorý bol v uhorskom sneme poslancom za Zvolenskú stolicu. Jedným z
najmladších okresných miest Slovenska je Detva, založená roku 1638. Vznikla ako
centrum rozptýlených lazových o-sídlení. Sídli v nej Podpolianske múzeum.
________________________________________ __________________________
Zdroje: