Zvolen geológia

Zvolen geológia
Zvolen a jeho okolie je centron terajšej zvolenskej kotliny, ktorá sa nachádza v strede
Slovenska. Cez Zvolenskú kotlinu preteká historicky dôležitá rieka Hron, ktorá mala
velký vplyv na vývoj oblasti. Základy Zvolenskej kotliny položili tektonické pohyby v
starších tretohorách. V mladších tretohorách vlastnú Zvolenskú kotlinu vyplnili
prevažne jazerné a riecne sedimenty - súcasne pocas vulkanickej cinnosti sa usadzovali
mohutné súvrstvia sopecného popola, úlomkov lávy, ale aj nánosy Prahrona a jeho
prítokov. Tým sa vytvoril zarovnaný reliéf, ktorý dodnes tvorí poriecnu roven. Koncom
mladších tretohôr túto roven tvorilo prietocné jazero, ktoré postupne vyplnali materiály
s prevahou štrkov. V starších štvrtohorách sa vytvoril tektonický zlom takmer v strede
kotliny. Hron sa prevalil do tohto zlomu a postupne sa vrezával do mladotretohornej
výplne. Okolité svahy a kopce v blízkom okolí Zvolena, a to Pustý hrad, Malá a Velká
Stráž, dalej Zálužná, podobne Hrabovec, sú budované prevažne andezitmi a ich tufmi,
tufitmi a tufoaglomerátmi, ako aj inými pyroklastikami. Na zemský povrch sa dostali
pocas velmi búrlivej sopecnej cinnosti v mladších tretohorách. Na mnohých miestach
ich prekrýva nerovnako hrubá vrstva sprašových a polygenetických hlín. Z
andezitových hornín sú velmi zaujímavé granátické andezity pochádzajúce z lokalít
Pustého hradu, Brezín a Burzova. S vyhasnutým stratovulkánom Polany súvisí tzv.
lahar - je to velmi vzácny prírodný útvar. Lahar predstavuje bahenný prúd sopecných
hmôt, ktorý sa valí za prívalov daždových vôd po erupciách sopiek na ich úpätie, kde
vyvracia všetko co mu stojí v ceste (lesné porasty, domy, mosty,...). Kmene stromov
bahenná tufitová hmota úplne obalí, a tak skamenejú na opálovú drevnú hmotu.
Svedkami neogénnej sopecnej cinnosti blízko mesta Zvolena sú zalesnené kopce
Pustého hradu budované granátickým andezitom. Polana vznikal na Stredoslovenskom
zlomovom pásme,ktorý zozdeluje Slovensko od Štúrova až na mierny severovýchod
nad Vysoké Tatry. Polana je sopka z výškou 1458 metrov nad morom. V centrálnej
casti je vytvorená mohutná kaldera, ktorá vznikla eróziou pävodného krátera. Priemer
základne sopky je 18 kilometrov. Kalderu, ktora má tvar kotla uzatvára mohutný
hrebenovitý val dlhý 23 kilometrov. Je to taktiež súcastne najvýraznejší
geomorfologický útvar, ktorý je vyditelný aj z kozmickej vzdialenosti a na leteckých
snímkach.
Nad zlomom prebiehajúcim údolím rieky Slatiny a Hrona sa vypína Pustý hrad do
relatívnej výšky 273 m na velmi krátkej horizontálnej vzdialenosti, preto zlomové
svahy skalných útvarov Poštárky sú velmi strmé. Z brál Poštárky je pekný výhlad na
mesto Zvolen. Západne od Budce na svahoch nad údolím Hrona vystupujú andezitové
aglomeráty v podobe skalných hríbov. Najznámejší z nich - Certova skala - je
chráneným prírodným výtvorom. Ide tu o vzácny prírodný útvar, ked velký andezitový
balvan stojí na nepatrnom hrdle z andezitového aglomerátu. K najmladším sopecným
horninám z okolia Zvolena patria aj výlevy živcových cadicov pri Ostrej Lúke, Bacúrove
a Dubovom. Z mladotretohorných jazerných sedimentov sú známe z Borovej hory
menšie výskyty diatomitov a v Borovianskom jarku i polohy bentonitov. Zaujímavým
krasovým úkazom je jaskyna v travertíne pod sanatóriom na liecenie tuberkulózy na
Borovej hore. Jaskyna vznikla sekundárne po vytažení sadrovca. Dalšie travertíny zo
širokého okolia Zvolena vznikli a vznikajú aj teraz z výverov minerálnych vôd na Sliaci
a v jeho blízkosti. Na Sliaci je tezaz pät pramenov. Najhodnotnejším a
najvyhladávanejším pramenom je kúpelný pramen. Má vodu prírodnú, liecivu, slabo
mineralizovanú, síranovo-hydrouhlicitanovú, vápenato - horecnatú, uhlicitú,
hypotonickú so zvýšením obsahom fluóru. Pritomnost kyslicníka uhlicitého v prirodzenej
33°C teplej vode robí tieto pramene európskou raritou. V travertínoch sa nachádzajú
fosílne odtlacky listov z drevín, ktoré rástli v okolí. Geomorfologické pomery Zvolena
podmienila predovšetkým tektonická stavba územia, ale aj pomerne pestré geologické
zloženie hornín. Tektonická stavba sa prejavila najmä tým, že výdaj sopecných hmôt z
okolitých stratovulkánov Polany, Javoria, Kremnických a Štiavnických vrchov koncom
mladších tretohôr podmienil velký pokles zemského povrchu pozdlž hlboko siahajúcich
zlomov v smere S-J. Priebeh tohto štureckého zlomu južným smerom môžeme viditelne
sledovat zo Zvolenskej kotliny cez Dudince až po Budapešt, kde podmienuje výver
viacerých termálnych pramenov. Druhý systém zlomov, ktorý sa v morfológii zemského
povrchu v okolí Zvolena velmi intenzívne prejavil, je prevažne v smere V-Z. Obidva
smery zlomov sa križujú v intraviláne mesta, kde podmienujú casté vývery minerálnych
vôd. V severnej casti mesta sa ako dominanta geomorfologicky uplatnuje travertínová
kopa Borovej hory (535,8 m). Z travertínovej kopy s hrúbkou 15-20 m travertínu
vyviera jazierko s minerálnou sírano-uhlicitou, vápenato-horecnatou vodou, ktorá je
mierne rádioaktívna.
(17,5 macheových jednotiek) Podobný charakter má zlomový severný svah Pustého
hradu, kde vysoko nad Hronom cnejú skaliská andezitového aglomerátu Poštárky.
Dalšie podobné skaliská nápadne vystupujú v údolnom prielome Neresnice. Je to
napríklad Hurbanova skala, ktorá v podobe oltára cnie po lavej strane doliny Neresnice.