Upokojil vás niekedy bzukot usilovných včiel medonosných, ktoré sa ponáhľajú z kvetu na kvet v žiarivom slnečnom svite skorej jari? Je to naozaj krásny hmyz. Len keby nebodali! Možno vás prekvapí, keď sa dozviete, že existujú aj včely, ktoré nebodajú. Sú známe ako austrálske nebodavé včely a možno ich nájsť na mnohých miestach východnej Austrálie. Nebodavé včely sú len o niečo dlhšie ako 4 milimetre. Sú čierne a na prednej časti hlavy a na bokoch majú husté biele chĺpky. Mnohé z nich majú na hrudných článkoch drobné žlté bodky. Pozdĺž pobrežia od ďalekého severu Queenslandu smerom dole na juh smerom dole na juh Nového Južného Walesu možno nájsť najmenej desať druhov nebodavých včiel. Niektoré možno nájsť aj v tropickom Severnom teritóriu tohto kontinentu. Predstavte si, aký úžitok majú tí, ktorí získavajú med z úľov. Jeden včelár hovorí: „ Zatiaľ čo pri práci / s inými druhmi včiel/ nosím včelársku kuklu a rolák, na ochranu pred nebodavými včelami nepotrebujem vôbec nič. Včely ešte päť minút po otvorení úľa pracujú, ako keby som tam vôbec nebol.“ Úle nebodavých včiel sa úplne odlišujú od úľov iných včiel medonosných. V skutočnosti sa často nazývajú hniezda. Nebodavé včely neskladujú med a peľ v bežných plástoch so šesťuholníkovými bunkami, ale stavajú si zoskupenia vajcovitých zásobárni. Zásobárne po naplnení zaviečkujú a potom na nich alebo okolo nich stavajú ďalšie zásobárne. V hniezde Poďme na prehliadku hniezda, do príbytku asi 15 000 nebodavých včiel. Nezabudnite však na opatrnosť, lebo hoci tieto včely nebodajú, môžu vás uhryznúť svojimi hryzadlami, čiže čeľusťami. Prechádzajúc chodbou hniezda, vstupujeme do rušného sveta. Tieto včely naozaj pracujú v tímoch. Každá presne vie, čo má robiť a kde to má robiť. Vidíme drobnú včielku, ako vytvára novú zásobáreň medu a vyhladzuje ju, akoby sa dôsledne riadila dokonalým plánom. Štyri ďalšie včely pri nás viečkujú zásobáreň, ktorú ostatné práve naplnili medom. Veľká trojrozmerná mreža vytvára nosnú konštrukciu, na ktorej včely stavajú zásobárne na med. Toto staviteľské veľdielo pomáha udržať váhu medu. Teraz vystupujeme do ďalšej časti hniezda a pozorujeme včelu, ktorá je omnoho väčšia ako ostatné. To je kráľovná v celej svojej nádhere! Aká je krásna, oblečená v žiarivých čierno-zlatých prstencoch a obklopená zástupom ďalších zaneprázdnených včiel! Kráľovná teraz začína klásť vajíčka do 60 buniek, ktoré tu pre ňu pripravili. Aká je nežná a dôkladná, pripomína nám matku, ktorá kladie svoje dieťa do postieľky! Všimnite si aj tie robotnice, ako rýchlo za ňou viečkujú bunky. Práca je za niekoľko minút hotová. Keď nastane liahnutie Keď sa z vajíčok vyliahnu drobné červíky {čiže larvy}, každý z nich skonzumuje potravu, ktorú preň do bunky pripravili. Keď larva z voskovej bunky vyrastie, zamotá sa do hodvábneho kokónu. V tomto kokóne sa larva stáva včelou { prechádzajúc štádiom kukly}. Neskôr vylezie z kokónu a púšťa sa do práce- totiž po tom, čo ju ešte trocha ošetria mladušky. Čo sa stane s voskovými bunkami? Včely ich okamžite zozbierajú a materiál znova spracujú. Keď včely vylezú z kokónov, už ich viac nepotrebujú. Keby ich nechali v hniezde, len by si ho zapratali. Preto početné včely „upratovačky“ tento odpad odstránia. Mnohé druhy nebodavých včiel produkujú stavebný materiál, ktorý sa volá cerunem. Vzniká z vosku vytvoreného v tele včely a zmiešaného so živicou a voskom, ktoré včely nazbierajú z rastlín a stromov.