Zloženie medzinárodného súdneho dvora a jeho činnosť

Prvým celosvetovým súdom sa stal Stály dvor medzinárodnej spravodlivosti ustanovený na základe Paktu SN, sídlil v Haagu v rokoch 1927 až 1940.


Dnes je ním MSD v Haagu zriadený po 2. sv. vojne ako jeden z hlavných orgánov OSN. Bol ustanovený podľa Charty OSN ako hlavný súdny orgán OSN, nie je pokračovateľom Stáleho dvora avšak existuje tu istá formálna i materiálna súvislosť. Formálna súvislosť je daná tým, že štatút MSD je založený na štatúte stáleho dvora a platilo, že ak zmluva predpokladá príslušnosť Stáleho dvora je príslušný MSD, pričom sa toto nástupníctvo týkalo zmluvných strán štatútu MSD. Materiálna súvislosť je daná tým, že štatút i rokovací poriadok sú z veľkej časti totožné.



Právnym základom MSD je Charta OSN, štatút MSD je neoddeliteľnou súčasťou Charty a rokovací poriadok bol vypracovaný sudcami na základe č. 30 štatútu.



Účastníkmi štatútu sú ipso facto všetky členské štáty OSN, čo však samo osebe neznamená prijatie obligatórnej jurisdikcie dvora, význam tohto ustanovenie je vtom, že členovia OSN majú prístup k dvoru a chápu jeho právomoc a konanie pred ním tak ako sú upravené v Charte. Štáty, ktoré nie sú zmluvnými stranami OSN sa môžu stať účastníkmi štatútu za podmienok ustanovených v každom individuálnom prípade VZ OSN po predchádzajúcom odporúčaní BR OSN. Tieto štáty musia prehlásiť, že súhlasia s právomocou dvora a že budú pokladať jeho rozhodnutia za záväzné (Švajčiarsko, Lichtenštajnsko, San Maríno, Japonsko), štáty majú potom také isté postavenie ako členovia OSN.



Európsky zmierovací a rozhodcovský súd roku 1974 VZ vyzvalo štát, aby zvážili možnosť prijatia obligatórnej jurisdikcie MSD s čo najmenšími výhradami.



Zloženie: zbor 15 sudcov vyberaných z osôb vysokej morálnej úrovne, odborne spôsobilých, schopných zastávať najvyššie súdne fcie vo svojich krajinách alebo uznávaných znalcov MPV, v zbore môže byť zastúpený len jeden príslušník toho istého štátu. Sudcovia sa volia zo zoznamu osôb navrhovaných národnými skupinami Stáleho rozhodcovského súdu (asi to isté ako stály rozhodcovský tribunál) , ak štát nie členom Stáleho rozhodcovského súdu navrhuje zoznam vláda. Štatút odporúča národným skupinám, aby sa poradili pred navrhnutím kandidáta s najvyšším súdom, právnickými školami a akadémiami.



Voľbu sudcov uskutočňuje VZ a BR v oddelenom hlasovaní. Zvolený sú tí kandidáti, ktorý dosiahli absolútnu väčšinu v oboch hlasovaniach. Funkčné obdobie trvá 9 rokov, obnoviteľne, každé 3 roky sa volia 5 sudcovia, čím je zachovaná kontinuita dvora, pričom majú byť zastúpené všetky právne systémy a všetky formy civilizácie.



Sudcovia sú nezávislí, nesmú prijímať príkazy, musia vykonávať svoju funkciu svedomite a nestranne, nezlučiteľná z inou fciou. Sudca sa zúčastňuje konania aj v prípade sporovou stranou je jeho domovský štát . Ak druhá strana alebo obe nemajú svojich zástupcov môžu ich menovať ad hoc, tí sú potom plnoprávnymi členmi dvora. Požívajú diplomatické výsady a imunity a v sídle dvora majú rovnaké postavenie ako šéfovia diplomatických zborov.



Súd zasadá v pléne, kvórum je 9 sudcov, volí na 3 roky predsedu a podpredsedu. Pre určité spory môžu byť menované aj senáty, najmenej trojčlenné (dopravné) Každý rok je zriadený 5členný senát, ktorý na žiadosť sporových strán rozhoduje spory v skrátenom konaní.



Jurisdikcia:1. rozhoduje spory medzi štátmi, 21. podáva m organizáciám posudky o právnych otázkach, ktoré súvisia s ich činnosťou.



Príslušnosť: 1. všetky spory, ktoré vznesú štáty, 2. všetky otázky, ktoré predpokladá Charta alebo medzinárodné zmluvy a dohovory. Je zásadne fakultatívna, tzn., že súd koná iba na podnet oprávnených strán, predpokladá to č. 33 Charty, dľa ktorého štáty môžu využiť akýkoľvek spôsob urovnania sporu, podľa čl. 36 Charty by mali nezhody predkladať MSD. BR nie je oprávnená predkladať spory MSD a ani nemôže prikázať stranám, aby svoj spor predložili MSD, môže im len odporučiť konanie pred MSD ako vhodný prostriedok, čo vyplýva aj z čl. 95 Charty, ktorá nebráni svojim členom, aby prípadné spory predkladali iným m. súdom.



Stranami v spore môžu byť iba štáty, nemôžu nimi byť ani m organizácie a ani jednotlivci. Nárok jednotlivca proti cudziemu štátu sa môže stať predmetom sporu pred MSD, len pokiaľ takýto nárok prevezme jeho domovský štát v rámci diplomatickej ochrany.



Dvor je príslušný iba pre otázky právnej povahy a čl. 38 uvádza ako podklad na rozhodovanie len medzinárodnoprávne pramene.

Príslušnosť dvora sa zakladá:
dohodou strán o predložení konkrétneho sporu k rozhodnutiu (kompromis)



skôr uzavretou zmluvou, resp. jej doložkou, ktorou je prijatá jurisdikcia dvora pre určitú kategóriu budúcich prípadov



jednostranným opčným prehlásením, ktoré je záväzné na podmienok reciprocity, t.z. voči tým štátom, ktoré urobili rovnaké prehlásenie, jeho platnosť môže byť obmedzená na určité obdobie, alebo sa môže viazať na určitú podmienku, štáty často pripájajú rôzne výhrady , čím sa ich praktická použiteľnosť značne znižuje



konkludentne, ak sa štát pustil do riešenia sporu pred súd a neuplatnil námietku nespríslušnosti

Za právne spory, pri ktorých možno urobiť opčné prehlásenie považuje štatút spory:
o výklad niektorých m zmlúv


o ktorúkoľvek otázku m práva


o existenciu skutočností, ktorá keby bola preukázaná zakladala by porušenie m záväzku


o náhradu a rozsah nároku na náhradu škody


Súd môže podávať poradné posudky m organizáciám o právnych otázkach súvisiacich s ich činnosťou (VZ OSN, BR OSN, pridružené odborné o), nesmú to byť ani štáty a ani jednotlivci

Sporové konanie
Začína buď oznámením kompromisu alebo písomnou žalobou, v prípade žaloby je daná príslušnosť súdu len ak sa žalovaná strana už v minulosti podrobili jurisdikcii dvora, príp. tak urobí konkludentne. Ak sa odmietne žal. strana v spore účastniť procesných úkonov hoci prijala jurisdikciu dvora, môže dvor vyniesť rozsudok pre omeškanie, dvor však musí predtým zistiť skutkový a právny stav. Pojednávanie sú neverejné a dvor sa uznáša jednoduchou väčšinou prítomných sudcov.



Písomne konanie- dvor prostredníctvom kancelárie zasiela spisy, odpovede, dôkazy.



V nasledujúcom ústnom konaní dvor vypočuje splnomocnencov, poradcov a právnych zástupcov, svedkov a znalcov.

Dvor rozhoduje na základe práva , dľa čl. 38 sú podkladom:
1. m zmluvy, všeobecné i partikulárne, ktoré stanovujú povinnosti uznané sporovými stranami



2. m obyčaj, ako dôkaz všeobecnej praxe, uznanej za právo



3. všeobecné právne zásady uznávané civilizovanými národmi



4. súdne rozhodnutia



5. učenie najkvalifikovanejších autorov ako podporný prostriedok



6. ak sa strany dohodnú môže rozhodnúť aj na základe spravodlivosti -čl. 36 ods. 2.



Rozsudok je konečný a záväzný, sú v ňom uvedené dôvody a obsahuje mená sudcov, ktorý sa zúčastnili na rozhodovaniach. Každý sudca má právo pripojiť k nemu zvláštne názory, ak nevyjadruje jednomyseľný názor sudcov. Podpisuje ho predseda a tajomník a vyhlasuje ho na verejnom zasadnutí.



Ak dojde medzi stranami k sporu o zmysel a dosah rozsudku vyloží súd ktorúkoľvek jeho časť.



Obnova konania, mimoriadny opravný prostriedok, je možná v prípade ak vyšli najavo skutočnosti, ktoré mohli mať rozhodujúci význam a v čase vydania neboli známe ani dvoru ani strane, ktorá sa ich dovoláva. Žiadosť o obnovu konania musí byť podaná do 6 mesiacov od kedy sa strany dozvedeli o tejto skutočnosti, najneskôr do 10 rokov od vynesenia rozsudku.



Rozsudok okrem prvotnej povinnosti štátu plniť záväzky obsahuje aj dovolené spôsoby donútenia za porušenie záväzku, hlavne represálie. (možnosť strany obrátiť sa na BR OSN a tá môže vydať odporúčanie, alebo rozhodnúť aké opatrenia sa použijú, avšak až po splnení všeobecných podmienok určených pre prípady kedy môže podľa charty konať)

Posudkové konanie
Začína sa na písomnú žiadosť oprávneného orgánu alebo organizácie. Musí byť vymedzená otázka a musia byť priložené všetky doklady, ktoré môžu otázku objasniť. Nesmie ísť o politickú otázku. Žiadosti sa týkajú len právnych otázok, ktoré vznikli v obore činnosti príslušného orgánu. Prijatie žiadosti oznamuje tajomník všetkým štátom (predovšetkým čl. štátom organizácie) a iným organizáciám. Dvor môže všetkých vyzvať, aby poskytli informáciu a aby podali svoje pripomienky písomne alebo ústne v priebehu konania.



Riadi sa ustanoveniami štatútu pre sporové konanie pokiaľ ich uzná dvor za použiteľné, vyhlasuje sa na verejnom zasadaní.



Posudky sú právne nezáväzné, ale pôsobia svojou odbornou a morálnou váhou.