Životné a pracovné prostredie

INTEGROVANÝ SYSTÉM RIADENIA

Manažment-je cieľavedomé ovplyvňovanie, účelové pôsobenie a ucelené posudzovanie riadeného objektu, resp.systému. Do integ.sysstému riadenia patrí firma ako riadený objekt firemná stratégia a politka, operačná stratégia marketingová strátegia finančná stratégia.Riadenie musí byť zosúladené či už ľudí marketingu, techniky, výroby, financie organizácie- rovnocenné. Do int.sys.riadenia patrí kvalita, živ.prostredie, bezpečnosť.Musíme zohľadniť: org.štruktúru, podnikateľské aktivity, marketing, sociálne aspekty, ľudské zdroje, informač sústavu, ekonomiku a financie a legislatívu.Demingov cus:Plan- plánovanie cieľov aktivít sledujúcich zlepšenie a trvalé zlepšenie stvu.2.Do- organizačné zabezpečenie a realizácie naplánovaných zámerov a plánov.3.Check-kontrola a prehodnocovanie postupu realizácie a implementácia opatrení krekcie plánov a postupov.4.Act- inštitucionalizácia dostahnutého stvu, rozhodnovanie o ďalšom spotupe..začiatok ďalšieho cyklu

VYSVETLITE POJEM VÝROBNÝ SYSTÉM A JEHO VNÚTORNÉ A VONKAJŠIE PROSTREDIE
VS je systém transformácie vstupov na požadované výstupy, v ktorom má človek ešte stále nezastupiteľnú úlohu. Prítomnosť človeka v tomto systéme ale aj vo výrobnom proces nás núti zamýšľať sa nad podmienkami, v ktorých človek pracuje. VS si nemôžeme predstavovať ako mrtva predmet, ale musíme v ňom vidieť aj určitý stupeň jednoty kultúry spoločnosti.

Výrobný systém-na VS je možné nazerať z rôznych uhlov pohľadu, napr. cez systém organizácie práce, kritéria ekonomickej efektívnosti, kritéria environmentálnych dopadov na okolie.VS sa tiež môžu navzájom líšiť napr. úrovňou komplexnosti premeny vstup/výstup, zložitosťou, štruktúrou prvkov a pod. Pre naše potreby sa budeme pozerat na vonkajšie a vnútorné prostredie výrobného procesu.

Za výrobný systém považujeme: 1.) Transformačný systém premeny prvkov vstupných tokov hmoty na považované, ale aj nepožadované výstupy. 2.) Systém, ktorý je určitým spôsobom fyzicky ohraničený-budovou, plotom. Uvedené ohraničenie vymedzuje hranice vnútorného prostredia výrobného systému. 3.) Systém, ktorý môže byť ďalej delený na relatívne samostatné systémy nižšej úrovne-technologické pracoviská.

Za výrobný systém budeme považovať aj samotné technologické pracovisko, ktoré je ako systém možné rozčleniť na subsystémy.

ČLOVEK, AKO SYSTÉM A PRVOK VÝROBNÉHO PROCESU
Ak chceme dosiahnuť stabilitu systému, musíme čo možno v najvyššej miere prispôsobiť človeku a jeho možnostiam. V niektorých prípadoch opačne, prispôsobiť človeka systému. To je však možné len po určité hranice ľudských možností. Môžeme vyberať ľudí s potrebnými schopnosťami, alebo požadované vlastnosti zvýšiť výcvikom, ale ťažko zvýšime odolnosť oka proti oslneniu, sluchu proti hluku, kĺbov a svalov proti vibráciám, telo proti ožiareniu a pod. V týchto prípadoch jednoducho musíme prispôsobiť systém človeku. Z toho vyplýva že človek je neoddeliteľnou súčasťou techniky. Silné stránky človeka: Predvídanie, vnímanie veľmi rozmanitých úrovní druhov, Schopnosť formovať z neúplných informácií ucelené závery (logické myslenie, fantázia), Rozhodovanie na základe skúseností (schopnosť improvizácie), Dlhodobá pamäť a schopnosť vybaviť si pamätované, Znášanie krátkodobého zaťaženia (schopnosť regenerácie), Ekonomická a energetická nenáročnosť. Silné stránky techniky: vnímanie podnetov ktoré človek nie je schopní (ultrazvuk, rádiové vlny), Výkonnosť a vytrvalosť, Možnosť dlhodobého opakovania stanovených činností, Schopnosť funkcie aj v prostredí pre človeka neprijateľných a nebezpečných, Sila rýchlosť pohyblivosť možnosti súčasne vykonávať rôzne činnosti, Nezávislosť na časovom režime, Nezávislosť na sociálnych a pracovných vzťahoch, povahe a charaktere a pod.

FYZIOLÓGIA ČLOVEKA
-pri tvorbe systému človek – stroj sa musí rešpektovať: rozmery človeka, funkčnosť a pohyblivosť ľudského tela. Pohyblivosť: Pohybové možnosti majú ešte väčšiu variabilitu ako rozmery ľudského tela, záleží od veku, hmotnosti, trénovanosti. Rozoznávame jednotlivé pohyby označené skupinami A až K: zápästie, zápästie-rotácia, lakeť, rameno a predlaktie, bedrový kĺb, koleno, chodidlo, členok, zápästie-zovretie, krk-výkyv, krk-rotácia. Silové možnosti človeka: Silové možnosti ľudského tela majú tak isto veľkú variabilitu, snáď ešte väčšiu ako pohybové možnosti. Závisia od pohlavia, veku, celkovej stavby tela a pod. Silové možnosti pozorujeme na: uhle lakťa pre pravú a ľavú ruku na: ťah ,tlak, nahor, nadol, k telu, od tela. Úchop ruky pre momentálne držanie a trvalé držanie pre pravú a ľavú ruku. Silové možnosti nohy pre rôzne uhly a a rôzne uhly b. Všetky hodnoty sú v tabuľkách. Treba si uvedomiť, že hodnoty budú kolísať pretože:

1) Podiel ľavákov v populácií rastie, 2.) Uvedené hodnoty, redukované o 30% môžu byť brané ako orientačné hodnoty pre ženy. 3.) Hodnoty sú orientačné a pre konkrétne pracoviská musia byť zobraté do úvahy aj iné faktory.

ZORNÉ POLE, ZORNÁ VZDIALENOSŤ, OS POHĽADU A ZORNÝ UHOL
zorné podmienky - faktory zorných podmienok sú:–zorná vzdialenosť (vzdialenosť medzi okom a pozorovaným objektom, závisí najmä od veľkosti pozorovaného detailu a schopnosti ho správne rozoznať, delí sa na štyri skupiny–sú v tabuľke) –os pohľadu (je polpriamka ktorá vychádza z oka pri prirodzenej polohe hlavy a samotného oka, s vodorovnou rovinou prechádzajúcou okom zviera uhol charakteristický pre polohy sed a stoj) –zorné pole (predstavuje oblasť ktorú môžeme vidieť bez pohybu oka a hlavy. S možnosťou pohybov oka a hlavy získame celkové pole, v ktorom môžeme za určitých podmienok pozorovať objekty.)

PRACOVNÝ PRIESTOR, MANIPULAČNÝ A PEDIPULAČNÝ PRIESTOR
Manipulačný priestor - základom je stanovenie manipulačnej roviny, t.j. roviny v ktorej bude vykonávaných najviac manipu-lačných činností. Táto môže byť vodorovná, zvislá alebo šikmá. Pre všeobecné prípady sú odporúčané nasledovné hodnoty výšky manipulačnej roviny: muži –sed (700mm), –stoj(1030mm), ženy – sed (650mm), – stoj (950mm). Pedipulačný priestor - v zásade je určený len pre polohy sed a polosed. Pracovný priestor - je chápaný priestor, v ktorom je vykonávaná pracovná činnosť. Priestor, v ktorom končatina môže vyvinúť najväčšiu silu pri trvalej práci za najmenšej námahy.

Pre ruky manipulačný priestor, pre nohy pedikulačný priestor. V prípade stanovenia pracovného priestoru rešpektujeme nasledovné pojmy: – dosahový priestor vzťahuje sa k dosahu horných a dolných končatín. – max dosahový priestor je opísaný končatinami trupu z normálnej vých. polohy, nesmie byť ohrozená stabilita. – funkčný priestor - časť dosahového priestoru v ktorom sú končatiny schopné praktickej činnosti.

optimálny funkčný priestor - časť funkčného priestoru v ktorom je končatina schopná optimálnej funkcie po všetkých stránkach. Je to teda priestor, v ktorom končatina môže vyvinúť najväčšiu silu pri trvalej práci za najmenšej námahy.

Dosahový priestor - dosah končatín bez zmeny polohy

Max dosah priestor - počíta sa aj s vychýlením trupu, ale nesmie byť ohrozená stabilita. Funkčný priestor - časť dosahového priestoru v ktorom sú končatiny schopné praktickej činnosti. Optimálny funkčný priestor - časť funkčného priestoru v ktorom je končatina schopná optimálnej funkcie po všetkých stránkach. Je to teda priestor, v ktorom končatina môže vyvinúť najväčšiu silu pri trvalej práci za najmenšej námahy.

PERCEPČNÉ SCHOPNOSTI ČLOVEKA
Zrak, sluch, čuch, chuť, hmat, telové zmysly. Jednou s prekvapivých vlastností je ich citlivosť na vnímanie zmien v okolí: ZRAK- (oko vníma el. mag. vlny od 400 do 700 nm. Najnižšia citlivosť oka 500-550 nm.) plameň sviečky do vzdialenosti 48 km (za jasnej noci) Ľudské oko vníma elektromag. vlny od 400 – 700nm.Je dôležitá jeho schopnosť vnímať svetlo a farby, zmenu jasu, tón a sýtosť farby. SLUCH - (tikot hodiniek vo vzdialenosti 6 m) Ľudské ucho vníma zvuky od 20 Hz do20 kHz. a rozoznáva intenzitu a výšku zvuku a farbu tónu. Vo väzbe na sluch je veľmi dôležitý faktor času, t.j. expozičná doba, počas ktorej pôsobí zvuk o určitej intenzite. CHUŤ - 1 čajová lyžička v 10litroch vody. ČUCH - 1 kvapka parfumu v 6 miestostiach. HMAT - schopnosť kože vnímať vonkajšie vplyvy(teplota ,tlak,bolesť….)Min. podnet: mušie krídlo na tvár z výšky 1 cm. TELOVÉ ZMYSLY:

Kinestéza - zmysel vnímajúci pozíciu a pohyby hlavy a končatín vzhladom k trupu.
Receptory - sú umiestnené v komôrkach s tekutinou. (svaly ,šľachy kĺby ,koža)

SVETLO A OSVETLENIE
Svetlo a osvetlenie, základné pojmy a jednotky. Vhodné osvetlenie je jednou zo základných podmienok dobrej pracovnej pohody. 70-90% potrebných informácií človek získava zrakom. Správne osvetlenie je jednou z najdôležitejších podmienok ovplyvňujúcich kvalitu, čistotu a bezpečnosť práce. Svetlo je časť z celého spektra elektromagnetického žiarenia, ktorú človek vníma zrakom. v rozsahu vlnových dĺžok 380-770 nm Vlnová dĺžka určuje farbu zrakového vnemu. Vnem bieleho svetla vzniká zmiešaním všetkých farieb svetelného spektra. Základné pojmy:Svetelný tok f vyjadruje schopnosť žiarivého toku spôsobiť zrakový vnem. Jednotkou je lumen. Svietivosť Ie je podiel svetelného toku vysielaného zdrojom do priestoro-vého uhla a veľkosti tohto uhla. Jednotkou je kandela. Jas svietivosť jednotkovej plochy, vyjadruje svetlo odrazené od danej plochy . Jenotkou je nit Osvetlenie E je pomer svetelného toku a plôšky, na ktorú dopadá. Jednotkou je lux (lx)

Osvetlenie, základné rozdelenie. a)podľa pôvodu svetla rozoznávame osvetlenie:–denné, –umelé, –združené. b) podľa rozmiestnenia svietidiel: miestne,celkové, odstupňované,kombinované

c) podľa rozmiesteneia svietidiel môže byť osvetlenie: -celkové (svietidlá sú na strope),-miestne (svietidlá sú priamo na pracovišti), -kombinované,odstupnované

d) podľa rozloženia svetelného toku môže byť osvetlenie: -priame (0-10% nahor), -polopriame (10-40%), -zmiešané (40-60%), -polonepriame (60-90%), -nepriame (90-100%)

Kritéria posudzovania osvetlenia. Pri hodnotení osvetlenia sa zvyčajne berú do úvahy nasledovné kritériá: -intenzita osvetlenia – (rozdeľujú sa 4 kategórie osvetlenia A, B, C, D)-rovnomernosť – (určuje sa na zrovnávacej rovine ako pomer priemernej a najmenšej hodnoty stálosť – (čas zmeny osvetlenia, spôsobujú elektrické a mechanické príčiny), -rozloženie jasov – (v zornom poli – zaisťuje správna voľba rozloženia osvetlenosti a odrazivosti), -smerovosť a tienitosť (plasticita) – (pre najväčší kontrast medzi kritickým detailom a jeho okolím. Svetlo má dopadať zľava, zhora a zozadu cez ľavé rameno)-chromatičnosť (farba) osvetlenia – (charakterizované teplotou chromatičnosti) -oslnivosť , -prevádzkové požiadavky (bezpečnosť, estetičnosť, údržba), -ekonomičnosť

ZRAKOVÝ VÝKON A ZRAKOVÁ POHODA
Požiadavky na osvetlenie z hľadiska zrakového výkonu sa stanovujú na základe zrakovej obtiažnosti úlohy podľa: a) -pomernej pozorovacej vzdialenosti kritického detailu. V prípade, že veľkosť kritického detailu nie je možné presne určiť, určí sa podľa charakteristiky činnosti.

b) -kontrastu jasu poprípade farieb kritického detailu a jeho bezprostredného okolia.

Pre zrakový výkon a zrakovú pohodu sú rozhodujúce jasy a ich rozloženie v zornom poli, ktoré sa zaisťujú správnou voľbou rozloženia osvetlenosti a odrazovosti povrchov podľa tab.

Kritériá stanovenia kategórií osvetlenia, príklady pracovísk kategórií (A, B, C, D).
kategória osvetlenia podľa druhu vykonávanej činnosti

A – činnosť s veľkými požiadavkami na zrakový výkon
B – činnosť s priemernými požiadavkami na zrakový výkon
C – činnosť s malými požiadavkami na zrakový výkon
D – činnosť s prednostnými požiadavkami na vnímanie priestoru, tvaru a farieb

Príkaldy pracovísk kategórií (A, B, C, D)
A1 – operačné sály, A2 - výrobné laboratóriá, A3 - pracovne pre mimoriadne jemné práce klenotnícke, hodinárske, B1 – rysovne, ateliéry, B2 – kresliarne, dozorne, náročné ošetrovne,

B3 – pracovne pre bežnú výrobu, kancelárie, učebne, študovne,

C1 – pracovne pre hrubé práce, obsluha v jedálňach, C2 – skladové priestory, spoločenské priestory, C3 – vnútorné málo frekventované komunikácie, D1,2,3 – miestnosti odpočinkové, spoločenské, kultúrne, obytné (kiná, divadlá, galérie, múzeá, knižnice, klubovne)

KONTRAST, ROVNOMERNOSŤ A STÁLOSŤ OSVETLENIA
Zvlášť pri jemnej a presnej práci veľmi záleží na kontraste medzi pozorovaným predmetom a pozadím. Kontrast medzi predmetom a pozadím je malý, ak sú oba prvky tmavé alebo svetlé a veľký, ak jeden prvok je svetlý a druhý tmavý. Objektívne sa kontrast stanoví: K=(La-Lb)/Lb

La – jas kritického detailu, cd/m2 , Lb – jas bezprostredného okolia kritického detailu, cd/m2

Subjektívne sa stanovuje výsledný kontrast jasov a farieb v prípadoch, keď nie je možné určiť jasy kritického detailu a jeho bezprostredného okolia.

Rovnomernosť a stálosť osvetlenia: Rovnomernosť osvetlenia sa určuje na zrovnávacej rovine v mieste úlohy ako pomer nejmenšej a miestne priemernej hodnoty osvetlenia r=Eminimálne / E priemerné v miestnostiach s kategóriou A,B,C musí a v D má rovnomernosť osvetlenia vyhovovať nasled. požiadavkám: 1-Hodnoty rovnomernosti musia byť najmenej: a) trvalý pobyt r=0,65 (1 : 1,5) b) pre krátkodobý pobyt r=0,4 (1 : 2,5) c) pre občasný pobyt r=0,1 (1:10) , 2- Pri odstupňovanom osvetlení musí byť pomer priemerných osvetlení susedných častí miestnosti najmenej 0,2 (1:5) s pozvolným prechodom na ich rozmedzie.

3- Pri kombinovanom osvetlení musí rovnomernosť osvetlenia: a) celkovo vyhovovať uveden. poziadavkám. b) kombinovaného miesta dosiahnuť najmenej hodnoty r=0,65 (1:1,5)

4- Pri osvetlení komunikácií musí byť rovnomernosť osvetlenia: a) na schodiskách najmenej r=0,3 (1:3) b) na ostatných komunikáciách najmänej r=0,2 (1:5) 5- pomer medzi susednými miestnosťami prepojených dverami nesmie byť menej jako 0,2 (1:5)

Stalost osvetlenia: Časové zmeny sú spôsobované elek. alebo mechan. príčinami..Je potrebné zvýšiť časovú stálosť osvetlenia.: a,tam kde vadí strboskopický jav. b, v miestnostiach s vysokou zrakovou obtiažnosťou. c, pri použití výbojových zdrojov Kompenzacia kmitania svetla: a, napájanie z 3-fázovej siete—tak aby susedné svietidlá boli pripojené na rôznej fáze. b, viaczdrojové svietidlo s výbojkovými zdrojmi zapojené tak,aby jednotlivé zdroje boli napájané prúdom s vhodným fáz. posunom. c, napájanie výbojových zdrojov vysokou frekvenciou d, úpravou elektrick rozvodu při kolísaní napätia e, obmedziť chvenie svietidla

ll. SMEROVOSŤ, TIENIVOSŤ, CHROMATIČNOSŤ A EKONOMIČNOSŤ OSVETLENIA
Smerovosť a tienivosť osvetlenia: Pre dosiahnutie požadovaného zrakového výkonu a pohody sa musí vytvoriť v mieste úlohy čo najväčší kontrast medzi kritickým detailom a jeho bezprostredným okolím a v celej miestnosti podmienky pre správne vnímanie 3-rozmerných predmetov. Dosiahneme to rovnomernosťou osvetlenia ,rozložením jasov a obmedzením oslnenia. Svetlo má dopadať do miesta úlohy prevažne zľava a z hora a cez ľavé rameno pozorovaťela. TIENIVOSŤ, niekedy aj plasticita sa stanoví zo vzťahu: s=E-Eh/E E - intanzita plného osvetlenia (lx), Eh—rozptýlené osvetlenie. Hodnota by mala byť 0,2<s<0,8.

Chromatičnosť osvetlenia: Chromatičnosť svetla a kolorita povrchov osvetlovanej miestnosti sú pre zrakový výkon a pohodu rovnako dôležité ako ostatné parametre osvetlenia.

Pre účely osvetľovania sa svetelné zdroje delia podľa chromatičnosti, charakterizované teplotou chromatičnosti Tc do troch skupín: – do 3300 K - tón teplo biely (halogénové, žiarovky, vysokotlakové výbojky), – 3300-5300 K - tón biely (výbojky halogénne) – nad 5300 K - denné (ortuťové číre výbojky). Podľa akosti podania farieb charakterizovaným indexom podania farieb Ra do 5 skupín. (veľmi vysoké požiadavky na padanie farieb-Ra&#179;90 až veľmi nízke-Ra=20)

Z hľadiska zrakovej pohody musí byť teplota chromat. svetla v súlade s osvetlením v danej miestnosti. Volíme podľa teplôt osvetlenosť v luxoch. Medzi intenzitou osvetlenia a farbou existuje závislosť daná Kruihoffovym diagramom priameho osvetlenia.

Ekonomičnosť osvetlenia: Vplýva na ňu niekoľko faktorov: a,požadovaná intenzita a typ osvetlenia b, obstarávacie náklady (projekt, nákup, montáž) c, náklady na prevádzku (cena energií, čistenie výmena……). Vychádzame zo závislosti medzi svetelným tokom, merným výkonom, príkonom, životnosťou, prúdom. Pre žiarovku A, žiarivku B a výbojku C. Najvýhodnejšia je výbojka.

OSLNIVOSŤ OSVETLENIA
Oslnenie, typy a možnosti jeho vzniku: Oslnenie je nepriaznivý stav zraku, ktorý ruší zrakovú pohodu alebo znemožňuje videnie. Príčinou je silný jas alebo nevhodné rozloženie jasov v zornom poli alebo veľký priestorový a časový kontrast jasov. Vzniká keď sietnica je vystavená značne väčšiemu jasu, než na ktorý je adaptovaná. OSLNENIE delíme :1) podľa stupňa pôsobenia: a, rušivé (zisťujeme subjektívne pocity) b, obmedzovacie (znižuje sa kvalita a produktivita práce) c, oslepujúce : (úplne znemožňuje činnosť). 2) podľa kvality jasov: a, absolútne (oslnenie krit. jasom,oko sa nevie prispôsobiť,100W žiarovka) b, prechodové (prechod z tmy do svetla) c, kontrastom (sledovanie obrazovky v tme), (odstraňujeme lesklé plochy) d, závojové: vzniká ak je medzi okom a pozorovaným predmetom prostredie vyššieho jasu (osvetlené znečistené okno, hmla, osvetlenná záclona). 3) umiestnenie oslňujúceho zdroja: a, osové (odraz zdroja sa zobrazuje v strede sietnice) b, okrajové (odraz zdroja dopadá mimo sietnice). 4) Cesty svetelných lúčov: a, priame oslnenie (ak je zdroj v zornom poli) b, odrazom (ak sa odrážajú od lesklých predmetov)

Oslnivosť a spôsoby jej obmedzenia: Oslnenie je nepriaznivý stav zraku , ktorý ruší zrakovú pohodu alebo znemožňuje videnie. Príčinou je silný jas alebo nevhodné rozloženie jasov v zornom poli alebo veľký priestorový a časový kontrast jasov. Vzniká keď sietnica je vystavená značne väčšiemu jasu, než na ktorý je adaptovaná. Spôsoby obmedzenia:

A) Vhodným rozmiestnením svietidiel, B) Použitím rozmerných svietidiel s malým jasom

C) Použitím rozptylných povrchových úprav, D) Použitím svietidiel s vhodným rozložením svetelného toku.

HLUK
Hlukom je označovaný zvukový jav, ktorý vyvoláva nepríjemný, rušivý alebo škodlivý vnem. Zvuk je mechanické vlnenie, kmitočty ktorého ležia v rozsahu počuteľnosti ľudského ucha.(20Hz-20kHz). Akustický tlak môže byť definovaný ako rozdiel medzi statickým a okamžitým tlakom, t.j. medzi barometer. tlakom a tlakom, ktorý spôsobil zdroj zvuku. Jednotka je Pascal. Hladina akustického tlaku – jednotka decibel (dB).


Hladina zvuku A je hladina akustického tlaku frekvenčne váženého filtrom. Ekvivalentná hladina akustického tlaku A, v dB je taká hodnota hladiny akustického tlaku A spojitého stáleho zvuku, ktorá v špecifikovanom časovom intervale T má rovnakú hodnotu druhej odmocniny akustického tlaku ako posudzovaný zvuk, ktorého hodnota sa v čase mení. Hladina expozície zvuku v dB: hladina expozície zvuku diskrétnych zvukových udalostí. Meraný časový interval: časový interval, pre ktorý sú druhé odmocniny akustického tlaku merané a priemerované. Referenčný časový interval: časový interval, ku ktorému má byť vztiahnutá ekvivalentná hladina akustického tlaku A. Dlhodobý časový interval: špecifikovaný časový interval, pre ktorý sú výsledky merania hluku reprezentačné.

rozdelenie, triedy hluku: Hluk môžeme rozdeliť na dva základné typy: ustálený a premenlivý. Ustálený hluk je taký, hladina ktorého sa v danom mieste mení v závislosti od času maximálne o 5 dB. Premenlivý hluk sa mení v čase viac ako o 5 dB. Sluch nie je rovnako citlivý na tóny rôznych frekvencií. Tón príslušnej frekvencie začína byť počuteľný v závislosti od jeho frekvencie pri rôznych hladinách akustickeho tlaku. Sluch je najcitlivejší v oblasti 1000-4000 Hz. Hladiny hlasitosti znázorňujú tóny rôznych frekvencií, ktoré sa zdajú byť rovnako hlasné.

Triedy hluku N (dB) - Charakteristika pásma
okolo