Živé právo

NIE JE OBSIAHNUTÉ V PRÁVNYCH VETÁCH A NAPRIEK TOMU PLATÍ

Čo je to vlastne živé právo? Eugen Ehrlich definoval a stanovil 2 základne funkcie živého práva: organizovať a chrániť spoločenský poriadok..

Ehrlich, Eugen (1862 - 1922)
rakúsky právnik (romanista a civilista), zakladateľ sociológie práva. Vo svojom najvýznamnejšom diele \"Základy sociologie práva\" (Grundlegung der Soziologie des Rechts, 1913) prvýkrát vytvára jasnú, vyhradenú koncepciu sociológie práva ako osobitnej disciplíny.

Podľa Ehrlicha spočíva ťažisko právneho vývoja v samotnej spoločnosti; právo je primárne spoločenským javom, v ktorom sa spoločnosť riadi sama (ako už u Comta).

Právo tvorené právnikmi a štátom je sekundárne, je len jednou zo závislých premenných v zložitom komplexe vzájomne pôsobiacich sociálnych faktorov.

Právo podľa Ehrlicha je vnutorný spoločenský poriadok, vymedzené pravidlá správania sa ľudí vo vžajomných vzťahoch, ktorých časť tvoria aj tie, ktoré sú zabezpecené donútením štátu.

Právne normy predstavujú príkaz transformovaný do konania (bez ohľadu na to, či bol slovne formulovaný) v rámci vnútorného poriadku určitej ľudskej spoločnosti. Je to priblíženie sa k \"právnej realite\" - k pravidlám, podľa ktorých ľudia skutočne konajú vo svojom každodennom živote (živé právo - ČO JE), a ktoré sú často odlišné alebo i rozporné s pravidlami práva, zabezpečovanými štátnou mocou (platné právo - čo má byť), ktoré tvoria iba menšiu časť všetkých pravidiel ľudského správania sa. Takto sa u Ehrlicha ponímanie práva prelína s prvkami morálky, obyčají alebo psychiky

Pán Ehrlich teda rozlišuje 3 druhy práva:
1) právo společenské - právo v společenských skupinách (rodina, korporácia,...). Dôležité tu je, že společenský nátlak môže byť silnejší než štátne sankcie. Toto je „živé právo“, právo, ktoré skutočne pôsobí, preto je treba ho skúmať.
2) právo juristov (normy individuálneho rozhodnutia) - sudcovské právo, rozhodnutie súdu => normy záväzné pre jednotlivcov
3) právo štátne - súhrn právnych predpisov oficiálne uznávaných štátom

Už v roku 1913 sa dostal tak na koriekńok veci...Poďme sa však priblížiť ešte viac...Ak by sme vychádzali z Darwinovho tvrdenia, že človek sa vyvinul z primátov, tak prvé badateľné znaky práva by sme mali nachádzať už v zvieracom kráľovstve...Môžu etologické pozorovania poskytnúť data, ktoré by poukazovali na predchodcov legálneho ľudského správania už u neľudských primátov? Teórie Eugena Ehrlicha, jedného z otcov sociológie práva sú porovnateľné s týmito pozorovaniami, vzhľadom na to, že možu poskytnúť nové poznatky ohľadom možnych vplyvov na legálne správanie ľudí. Eugen Ehrlich sformuloval svoju Základnú teóriu sociológie práva 90 rokov dozadu, pred prvou svetovou vojnou.

Jedným z hlavných príspevkov bolo uviesť ideu živého práva na popísanie interakcií ľudí v rámci legálneho systému. Tvrdil, že právo v reálnom živote je odlišné od práva v knihách, predpisoch...

Ehrlicho názory sú založené na prejavoch práva v spoločnosti, na prejavoch, ktoré by sme my dnes pokojne nazvali socialnými interakciami...Svoje pozorovanie uplatňoval ako bilogický postup, ktorým prírodovedci pozorujú živočíchy...Ehrlich uplatnil toto pozorovanie a pojmom „facts of law“ nazval základné fakty sociálneho a právneho pôsobenia ľudí.


Ehrlich ustanovil 4 základné fakty práva:

zvyk, vláda, držanie (posadnotosť) a usporiadanosť. Definoval právo ako vnútorný poriadok spoločnosti...Toto právo ma viacero funkcií,jednou z nich je organizácia spoločnosti.Právo reprezentuje individua s ich vlastnými názormi a pohľadmi na voľby iných... Jedinec sa môže rozhodnúť konať, alebo sa konania zdržať. Tým, že jedinec pozná morálnu zhodu väčšiny, ktorou je v tomto prípade právny koncept spoločnosti, jedinec môže dosiahnuť istý stupeň zhody s týmto priemerom.



Druhá funkcia práva, ochrana spoločenského poriadku, súvisi s pojmom „rozhodovacie normy“, ktoré vypĺňajú medzery v práve a pomáhajú urobiť právo viac efektívnym. Táto norma sa vo vnútri spoločnosti spája s rozhodnutiami, ktoré umožňujú väčšiu flexibilitu práva a umožňujú uplatňiť právne rozhodnutia na individuálne prípady a zároveň uplatniť neskôr rozhodnutia z iných prípadov.



Počas tisícročí vyvynutejšie živočíchy dosiahli vždy vyšší stupeň flexibility v ich spoločenskom živote. Pravdepodobne podobný proces sa udial aj s právom. Ľudský koncept práva a spravodlivosti odráža pravidlá, normy a hranice sústavy, v rámci ktorej každé individuum dorastá do socialnej zrelosti.

Pravidlá obsiahnuté v knihách nezriedka odrážaju zastaralé skutočnosti, ktoré už nesúvisia s terajšou spoločnosťou, alebo nemôžu slúžiť praktickému cieľu. Tieto predpisy môžu byť tvrdo udržiavané ľuďmi, ktorí su naviazaní na tradície. Títo tradicionalisti môžu reagovať prudšie na zmeny v subkultúrach, ktoré sú charakteristickou črtou najmä západneho sveta... Z hľadiska vývoja títo tradicionalisti brzdia svetový vývoj práva.

Ja síce nepatrím medzi veľkých filozofov,ani otcov sociológie, ale s Božou pomocou zo mňa raz bude právnička...Neveim k čomu ma to oprávňuje,ale som si istá,že právo na vlastný názor isto mám...

Vždy som mala bujnú fantáziu a tak som sa zamyslela nad tým,čo si predstavím pod pojmom živé právo...Na počudovanie som zistila,že ako prvá myšlienka mi napadla,že to je právo zvieratok v živočíšnom svete.Zaradila som tam také práva ako napríklad právo na život,právo silnejšieho...Rátate to za právo?


Ja som to nikdy takto nebrala,ale počas prvého semestra boli moje myšlienky upriamené vďaka Aristotelovi aj týmto svetom...Áno,aj živočíchy majú svoje vlastné práva,predpisy...Keď som sa však trošku začítala do tvrdeni pána Ehrlicha,pochopila som,alebo sa domnievam,že mu ide predovšetkým o práva človeka,ľudí...



Teraz za živé právo považujem skôr to,čo sa naokolo naozaj deje,čo spoločnosť vidí a toleruje,neoznačuje to pojmom bezprávie.Isto iste by som za živé právo nezačala považovať pojedanie slabších jedincov odvovodniac to ako právo na prežitie...


Z toho mi jasne vyplynulo,že právo u zvierat a ľudí isto bude rozdielne...Mne sa veľmi páči flexibilita tohto živého a platného práva...Možno práve to bolo tým,čo ma pritiahlo k štúdiu práva...Páči sa mi,ako jednotlivci môžu do tohto práva zasahovať.Veď si len vezmite už spomenutý prípad ľudožrútstva...

Modelová situácia: pri lete lietadla dôjde k nehode,lietadlo sa zrúti, mnohí zahynú,no pár jedincov prežije...Majú títo jedinci právo naložiť s telami ako uznajú za vhodne,ak im to môže pomôcť prežiť? Čo tu stojí proti sebe?Právo na život a právo na dôstojnosť,právo a morálka?


Máte to upravené v nejakých právnych predpisoch? Ak sa nemýlim,podobný prípad sa stal,keď sa zrútilo lietadlo s futbalovým mužstvom...Nikdo predtým podobný prípad neriešil,museli sa rozhodnúť sami.Čo im vtedy poradilo ako sa správať?Títo futbalisti sa rozhodli prežiť,pojedali svojich kamarátov...Kto im na to dal právo?


A mali ho vôbec?Tak prečo boli po návrate súdení? A prečo súd rozhodol o ich nevine? Myslíte,že akýkoľvek právnik,sudca,zákonodarca niekedy predtým rátal s takým prípadom? Podľa mňa práve na zaplnenie takýchto medzier slúži živé právo.

V mojich očiach živé právo zapĺňa medzery tam,kde nie su právne predpisy,alebo vtedy,keď sú právne predpisy nejasné,alebo nespravodlivé...Kde je však hranica medzi živým právom a bezprávim?Kedy sa prejavuje svojvôľa? Je mi to veľmi ľúto,ale na to,aby som poznala odpovede na tieto otázky som ešte nedorástla...


Snáď mi v tom niekedy pomôžu ďalšie knihy s touto tématikou,lebo ma naozaj zaujala...Alebo možno právna prax,počas ktorej sa asi styku so živým právom nevyhnem...Ľudská spoločnosť je skvelá aj tým,že v nej nedostaneme všetky odpovede,niektoré skrátka musíme krvopotne hľadať a možno aj tak nikdy nenájdeme...

Počas môjho zamýšľania sa som sa dostala k niektorým obdobiam,keď bolo ľudské právo škaredo zneužité a znevážené...Možno najbadateľnejšie obdobie je druhá svetová vojna...Ktoré predpisy vtedy platili?Kto bol ich tvorcom?Nevychádzali zo svojvôle mocnejších?Kto na nich dozeral?Mali byť striktne dodržiavane?Boli tresty za ich porušenie primerané? Neviem aký je váš názor,ale môj je,že toto obdobie dokážem nazvať iba bezprávim.

A ako je to dnes? Myslím,že svet sa v mnohých smeroch zmenil,ľudia sú uvedomelejší,venujú právam viac pozornosti,lepšie vedia čo smú a čo nie.A je to tak správne,dáva im to väčšiu právnu istotu...Na druhej strane však o práve viac premýšľajú a majú väčšiu chuť sa na ňom podielať a viac o ňom rozhodovať.Je to vždy plodné? Je síce pravda,že aj tvorcami právnych predpisov sú ľudia,ale nie sú to len kompetentní,vyvolení?Máme my,obyčajní smrteľníci právo do toho zasiahnúť?

U mňa som už predsa len pobadala istý stupeň profesionálnej deformácie a tak som sa odhodlala na malý výskum...Môjmu plánu bolo naklonené aj šťastie,nakoľko momentálne na rozdiel od väčšiny kolegov žijem v odlišnom prostredí,medzi neprávnikmi,na jednom nemenovanom internáte.Dovolila som si dať medzi kamarátov malinký dotazník.


V tomto dotazníku som sa ich spýtala nasledovné otázky:
1.Čo si predstavujete pod živým právom?
2.Myslíte si,že na všetky právne problémy existuje odpoveď v právnych predpisoch?
3.Myslíte si,že obyčajný ľudia by mali mať možnosť zasiahnúť do právnych predpisov?
4.Aký právny predpis najčastejšie porušujete v svojom študentskom živote?
5.Boli ste niekedy za porušovanie napríklad internátneho poriadku potrestaní,alebo to okolie toleruje?

Keďže by bolo asi veľmi náročné všetky tieto odpovede štatisticky vyhodnotiť,pokúsim sa poskytnúť vám aspoň najčastejšie odpovede:

pod živým právom si ľudia najčastejšie predstavovali:
právo tých,čo ešte žijú
právo na život
personálnu zložku práva (sudcovia,advokáti...)
právo zvierat to právo,ktoré teraz v skutočnosti platí

Je zaujímavé sledovať,že len veľmi málo ľudí naozaj trafilo,čo pojem živé právo znamená...Ja sama,keď som si túto otázku prvý krát položila,balancovala som medzi dvoma alternatívami,a to možnosťou,že to je tá personálna zložka a možnosťou,že to je právo,ktoré teraz platí...

Na túto otázku boli všetky odpovede takmer rovnaké,takmer všetci opýtaní sa zhodli,že žiadne právo nie je také dokonalé,že by nachádzalo odpovede na všetky otázky a problémy ľudstva.Mnohí tvrdili,že záleží len na šikovnosti právnika,ktorú „pravdu“ vybojuje...Zhodli sa tiež na tom,že všetky legislatívne systémy dnešnej doby majú mnoho dier,ktoré sa dajú nepekne zneužiť...Hm...Celkom pekný názor na dnešné právo,však?A ja ho zdieľam tiež...

Pri tejto otázke najprv všetci tvrdili,že každý občan by mal mať možnosť zasahovať do tvorby práva.Po chvíľke zamyslenia však mnohí zmenili svoj názor s tým,že keby každy presadzoval svoje túžby,názory a plány,mohla by právna realita vyzerať ešte horšie ako teraz.Mne neostáva nič iné,ako súhlasiť...Skôr by som prijala model,kde by všetci občania mohli podať svoje návrhy,nápady,vyjadrenia,ktoré by potom kompetentní ozaj všetky prejednávali.

Študentský život na našom internáte prináša so sebou mnoho príkazov a zákazov...Ale sú skutočne tak striktne dodržiavané?Na to som sa spýtala svojich kamarátov a tí mi po sľube,že ich mená nebudu prezradené poskytli svoje odpovede na otázky,aké predpisy najčastejšie porušujú.Tieto sú najčastejšie z nich:

zákaz fajčenia na chodbách
zákaz vlastniť rýchlovarnú konvicu na izbe
po polnoci príchody len každú pol hodinu,alebo celú hodinu
zaplatenie internátu načas

zákaz návštev po 22.00 hodine
zákaz alkoholu na izbách
po 22.00 nočný kľud
po 4.00 ráno až do 6.00 ráno zákaz prechodu cez spojovačku na starý internát
maximálny počet osôb vo výťahu
povinnosť pri každom vstupe na internát sa preukázať študentským preukazom
zákaz premiestňovať svojvoľne nábytok v izbách

Sú to malichernosti?Alebo sú to všetko dôležité veci?Možno by som ako budúca právnička toto povedať nemala,no mnohé z týchto vecí mi prídu na prvý pohľad ako malichernosti,sama niektore porušujem...Skrátka mi často uniká ich opodstatnenie...Jedno je však isté-toto všetko sú platné spísané právne predpisy a napriek tomu je skutočnosť iná...


Tak kde sa podelo právo?Čo vlastne je teraz právom?A čo bezprávim?K nájdeniu odpovede mi mala pomôcť piata otázka...



5. A k tejto otázke mi podalo stanovisko veľmi málo ľudí,môžem však tieto odpovede spojiť s mojimi postrehmi a napísať asi toľko:

Aký zmysel má zákaz fajčenia na chodbách,keď to nik nekontroluje,pán vrátnik cez ne ide len o polnoci na obchôdzku.

Aký zmysel má zákaz kanvíc,keď to nik nekontroluje a každému je jasné,že ich máme,veď do kuchynky sa dá dostať po 3 hodinách skúšania a mnoho ľudí je tu závislých od kávy?
Aký zmysel má zákaz príchodu po polnoci mimo vyznačených dôb,keď pán vrátnik nás často pustí?
Aký zmysel má zákaz meškania s platbou,keď nás nik nevyhodí a často sa meškáme aj 3 mesiace?
Aký zmysel má zákaz návštev po 22.00 hodine,keď ho všetci skúsení vedia obísť?
A kto skontroluje zákaz alkoholu na izbách,či príkaz dodržiavať nočný kľud?
A aký zmysel má zakáz prechodu medzi intrákmi okolo 5.00 ráno,keď samo o sebe je to blud a navyše sa dá prejsť z vonkajšej strany?
A kto ráta,či nie je zvyšný vo výťahu,keď je rád,že si ho konečne privolal?A kto mu povie,že je tam navyše?
A kto vyťahuje pri vstupe do budovy preukaz,keď ho pán vrátnik z úsmevom zdraví jeho menom už pri dverách a kričí,že netreba?
A je až taký problém vrátiť potom nábytok na svoje miesto?

Nechcem,aby táto práca vyznela ako nejaká kritika...Ja ňou naozaj len poukazujem na to,že nech sú orávne vety akokoľvek striktne znejú.Veď nezneje hrozivo predpis,že komu bude nájdená konvica dostane pokutu 1000Sk,alebo bude vylúčený z internátu?

Skrátka a jednoducho,aj napriek existencii právnych predpisov na tomto internáte tak ako všade vo svete existujú nepísané pravidlá,ktoré však majú väčšiu silu než všetky právne vety spísane a schválene...

A nie je práve toto to,čo tvrdil pán Ehrlich?A nie je práve toto to,k čomu som sa snažila dôjsť svojou seminárnou prácou?Ja myslím,že áno a ďakujem za prejavenú dôveru,venovanú pozornosť a dočítanie až po tieto slová...