Žilina

Žilina
Žilina Centrum severozápadného Slovenska, sídlo Žilinského kraja je jedným z
najväcších a najstarších miest na Slovensku. Žilina má rozvinutý priemysel, siet
kultúrnych, školských a športových ustanovizní a turisticky atraktívne okolie. Mesto na
sútoku Váhu a Kysuce sa zapísalo do povedomia aj ako stredisko výstavníctva a
cestovného ruchu. Prvá písomná zmienka o Žiline pochádza z roku 1208, kedy sa
spomína ako terra de Selinan. V roku 1297 sa v dobových listinách objavuje názov
Zilna. K mestu sa viaže aj jedna z najstarších stredovekých literárnych pamiatok –
Žilinská mestská z roku 1378. Je to náš najstarší právny dokument, ktorého
nariadeniami sa riadili mestá na severozápade Slovenska. Kniha je uložená v Štátnom
okresnom archíve v Žiline. Historickým centrom a jadrom Žiliny je Mariánske námestie.
Štvorcové námestie je vzácne svojím urbanistickým riešením. Obklopujú ho renesancné
domy zo 16. a 17. Storocia s arkádami, ktoré Žilincania nazývajú laubnami. Všetky
domy mali pôvodne štítové strechy, tieto sa dnes postupne obnovujú.
V strede námestia sa nachádza Mariánsky stlp s Immaculatou, barokovou sochou
nepoškvrnenej Panny Márie. Tento stlp postavili roku 1738 na pocest úspešného
zakoncenia procesu rekatolizácie v meste. V rámci rekonštrukcie námestia boli
obnovené dve historické studne, ktoré spolu s modernou fontánou patria k atrakciám
námestia. Na námestí je viacero vzácnych stavieb. Jednou z nich je reprezentacná
barokovo-secesná budova Starej radnice, ktorá stojí na mieste pôvodného radného
domu. Ten sa spomína v mestských listinách zo 16. Storocia. Dnešná podoba radnice je
z roku 1890, rekonštrukcia budovy bola ukoncená v roku 1993. Na radnici sídli
primátor mesta Ján Slota, sú tu reprezentacné priestory, v ktorých zasadá mestské
zastupitelstvo a konajú sa tu aj sobášne obrady. Zaujímavostou je zvonkohra na celnej
strane budovy. Na západnej strane námestia vyniká dvojvežový barokový kostol sv.
Pavla apoštola z roku 1750. Veže sú vysoké 32 metrov. Vzácny je barokový hlavný
oltár s obrazom sv. Pavla – patróna kostola. Autorom obrazu je významný slovenský
maliar 19. storocia J. B. Klemens.
Historické jadro Žiliny, tvorené Mariánskym námestím a z neho vychádzajúcimi
deviatimi ulickami a dalšími dvanástimi ulickami okolo námestia, je vyhlásené za
mestskú pamiatkovú rezerváciu. K najstarším stavbám Žiliny patrí rímskokatolícky
kostol Najsvätejšej Trojice, postavený okolo roku 1400. Pôvodne gotická stavba s
viacerými renesancnými prvkami má vežu vysokú 51 metrov. V interiéri sú cenné 4
obrazy od J. B. Klemensa. Vedla kostola stojí samostatná Burianova veža s polovice 16.
storocia., ktorá slúži ako zvonica. Zo 46 metrov vysokej veže, ktorá vzhladom
pripomína talianske mestské zvonice – kampanily, je pekný výhlad na strechy a
historické ulicky mesta. Obe veže sú symbolom Žiliny a pohlad na ne z Námestia
Andreja Hlinku je pre mesto najtypickejší.
Hned vedla kostola je niekdajší Reprezentacný dom, stavba s prvkami talianskeho
neoklasicizmu, ktorá bola dokoncená v roku 1944. Vtedy bola vybudovaná aj
balustráda a Farské schody, ktoré spolu s Farskou ulickou tvoria spojnicu medzi
Mariánskym námestím tvoria spojnicu medzi Mariánskym námestím a Námestím A.
Hlinku. Pekne upravené námestie so stupnovitou fontánou je príjemnou oddychovou
zónou a miestom rozlicných kultúrnych podujatí. Na námestie A. Hlinku nadväzuje Sad
SNP – nedávno zrekonštruovaný najstarší žilinský mestský park s hudobným pavilónom
a fontánou. Na tomto námestí možno navštívit aj Považskú galériu a pokracovat na
hlavnú obchodnú tepnu Žiliny – Národnú ulicu. Milovníci historie iste navštívia zámok
Budatín, ktorý sa nachádza na sútoku Váhu a Kysuce. Vznikol ako strážny hrad v 13.
storocí. V zámku je dnes sídlo Považského múzea. Unikátna je predovšetkým výstava
drotárskeho umenia na Slovensku. Prechádzku mestom môžeme ukoncit najstaršou
architektonickou pamiatkou Žiliny, ktorou je kostol sv. Štefana v casti Rudiny. Jeho
vznik sa datuje do rokov 1200 až 1250. Kostol má cenný interiér, malby na stenách
pochádzajú z roku 1260.