Žilina v minulosti a súcasnosti

Žilina v minulosti a súcasnosti
Jeden z významných slovenských básnikov nazval Žilinu perlou na Váhu. Niet hádam
výstižnejšej charakteristiky. Je to mesto s jedinecnou históriou i množstvom unikátnych
historicko - umeleckých pamätihodností, mesto neopakovatelnej urbanistickej
architektoniky, ktoré už v stredoveku právom nazývali uhorským Norimbergom.
Žilina je centrum severozápadného Slovenska a jedno z najväcších miest Slovenskej
republiky. Je sídlom orgánov Žilinského kraja, jedného z ôsmich, s rozlohou 6788km2 a
s poctom obyvatelov 691 201 (k 1.1.1999). Samotná Žilina má rozlohu 80,03km2 a 86
953 obyvatelov (k 1.1.1999). Mesto Žilina leží v údolí rieky Váh v Žilinskej kotline, na
sútoku Váhu s riekami Kysuca a Rajcanka. Výpln kotliny tvoria tretohorné sedimenty –
zlepence s vložkami mäkkých pieskovcov karpatského paleogénu. Pozdlž Váhu a
Rajcanky sa tiahnú pomerne široké poriecne nivy, sprevádzané po stranách
pleistocennými štrkovými terasami až do relatívnych výšok 80 – 90m. Celá kotlina sa
nachádza medzi horskými chrbtami pohorí Malá Fatra, Strážovské vrchy, Súlovské
vrchy, Javorníky a Kysucká vrchovina. Erb Žiliny patrí k najstarším erbom nielen na
Slovensku. Znak bol prvýkrát použitý na listine z 8. Marca 1397.
Dvojkríž je byzantského pôvodu, vychádza z krestanskej, cyrilo-metodskej tradície.
Dvojkríž a hviezdy sú zlaté (žlté), podklad je olivovozelený.
Mesto Žilina sa clení na 19 mestských castí s názvami: Staré mesto, Hliny, Hájik,
Solinky, Vlcince, Celulózka, Rosinky, Trnové, Mojšova Lúcka, Bytcica, Závodie, Bánová,
Žilinská Lehota, Strážov, Budatín, Považský Chlmec, Vranie, Zádubnie a Zástranie.
Zemepisná poloha mesta je 49,15o severnej šírky a 18,45o východnej dlžky.
Vzdialenost od hlavného mesta SR je približne 200 km.
Žilina - História mesta
Územie mesta bolo osídlené už v období poslednej doby kamennej, asi 20 000
rokov PK. Z tohto obdobia je známe sídlisko v casti Závodie. Mesto bolo osídlené aj v
dobe bronzovej, železnej i rímskej. Naši predkovia sa usídlili na území mesta v 5.
storocí.
Najstaršie objavené sídlisko Slovanov z tohto obdobia sa nachádza v casti Frambor. Z
9. str. pochádzajú aj sídliská na Bôriku a mohylníky v Bánovej. Prvá písomná
zmienka o území mesta pochádza z roku 1208. Spomína sa pod názvom terra de
Selinan. V roku 1297 sa v listinách objavuje názov Zilna. Podla písomných dokladov z
23. apríla 1312 bola Žilina už mestom.
Král Karol l. Róbert z Anjou pocas návštevy nášho mesta 12.
júla 1321 udelil Žiline výsady slobodného mesta, ktoré potvrdil aj Žigmund l.
Luxemburský (1397) a Vladislav ll. Jagelovský (1497).
Významným právnym a jazykovým dokumentom európskeho významu je Žilinská
kniha, ktorej pociatky sú v roku 1378, ked Mikuláš z Lukovej urobil pre naše mesto
nemecký opis práva mesta Magdeburg, ktorým sa riadilo mesto Krupina. Dovtedy sa
Žilina riadila právom mesta Tešín. Prvý zápis v slovenskom jazyku pochádza z roku
1451. Posledné zápisy sú zaznamenané v roku 1561. Kniha je uložená v Štátnom
okresnom archíve v Žiline.
V roku 1381 si tunajší Slováci vymohli na panovníkovi
zrovnoprávnenie s nemeckými kolonistami. Listinu Privilegium pro Slavis (
Privilégium pre žilinských Slovákov) vydal 7. mája 1381 uhorský král
Ludovít l. Velký pocas návštevy nášho mesta. Túto významnú udalost pripomína
pamätná tabula na budove radnice.
V nasledujúcich storociach bola Žilina významným centrom remeselnej výroby,
obchodu a vzdelávania. Artikuly cechu kožušníkov pochádzajú z roku 1488. V
neskorších rokoch vznikli cechy krajcírsky, mäsiarsky, kovácsky, súkennícky atd.
Koncom 17. str. bolo v Žiline šestnást cechov, pracovalo tu 200 dielní, z toho 150
súkenníckych. Prvá písomná zmienka o žilinskom gymnáziu – akadémii pochádza z
roku 1542. Dôležitou udalostou národného významu bolo konanie synody
evanjelikov zo stredného a západného Slovenska v roku 1610. Od roku 1665 pôsobila
v Žiline prvá kníhtlaciaren. V roku 1691 zriadili jezuiti v Žiline nižšie gymnázium.
Významnou udalostou slovenskej histórie boli vítazstvá slovenských dobrovolníkov
bojujúcich za práva Slovákov nad madarskými gardami na prelome rokov 1848/1849 v
bitkách pri Budatíne. Po skoncení bojov, 4.1.1849 vystúpili na dnešnom Mariánskom
námestí Ludovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban. Vyzvali Žilincanov do boja za národné
záujmy. V roku 1999 bola na dome císlo 7 na Mariánskom námestí odhalená pamätná
tabula pripomínajúca tieto udalosti.
Zásadný význam pre další rozvoj mesta malo vybudovanie železnicných tratí
koncom 19. str. Košicko – bohumínska železnica bola dokoncená v roku 1872 a
Považská železnica do Bratislavy v roku 1883. V roku 1899 sa zacala doprava na
trati do Rajca. Žilina sa stala dôležitým dopravným uzlom, co vytvorilo velmi vhodné
podmienky pre vznik významných podnikov.
V roku 1903 sa konala Priemyselná výstava Horného Uhorska, ktorá mala velký
vplyv na další rozvoj celého horného Považia. Konanie výstavy pripomína pamätná
tabula na remeselníckom dome.
Od 12. decembra 1918 do 3. marca 1919 v Žiline sídlilo Ministerstvo s plnou mocou
pre správu Slovenska pod vedením dr. Vavra Šrobára. Žilina bola vtedy prvým sídlom
slovenskej vlády a hlavným mestom Slovenska.
Významnou udalostou slovenskej histórie bolo rokovanie siedmych politických strán
6. októbra 1938. Výsledkom rokovaní bolo vyhlásenie autonómie Slovenska, ktoré z
balkóna Katolíckeho domu oznámil dr. Jozef Tiso. Táto udalost, ktorú pripomína
tabula na budove, bola dôležitým historickým medzníkom v boji za zvrchovanost
a samostatnost Slovenska.
Roku 1945 žilo v Žiline 18-tisíc obyvatelov. V roku 1949 pri novom územnom
clenení vznikol Žilinský kraj, ktorý existoval do roku 1960. Po zrušení kraja
došlo k stagnácii v rozvoji mesta, význam mesta bol zo strany vtedajšieho štátu
úmyselne potlacený. V roku 1 9 6