Žigmund Luxemburský

Vláda posledného Luxemburga v krajinách Českej koruny sa podstatne líši od vlád jeho predchodcov. K otcovskému dedičstvu sa dostal, až keď prekročil päťdesiatku. Napriek pokročilému veku z pohľadu stredoveku bol energický a vitálny. Na rozdiel od jeho predkov nebol český trón jeho hlavným cieľom. Vládol už viac ako tridsať rokov v Uhorsku (od roku 1387 ako spoluvladár, po smrti svojej manželky Márie, dedičky Anjouovcov r. 1395 samostatne), od roku 1411 bol rímskym kráľom, od roku 1436 českým kráľom a od roku 1433 rímskym cisárom. Bol poprednou európskou osobnosťou veľkej cirkevnej politiky, zaslúžil sa o zosadenie troch pápežov a bol oslavovaný ako muž, ktorý vyviedol cirkev z rozkolu.

Panovníkom nad krajinami Českej koruny v plnom zmysle slova bol iba necelé dva roky, hoci už celých 16 rokov (od r. 1420) bol korunovaným českým kráľom. V čase smrti svojho brata Václava bojoval s Turkami a až po uzavretí mieru sa mohol uchádzať o svoje dedičstvo. Napriek korunovácii a počiatočným úspechom, mohol sa ujať vlády v Čechách až po porážke husitov.

Vláda v Čechách nebola pre Žigmunda ľahká, musel dočasne ustupovať a len s veľkou námahou vymáhal peniaze na boje. Hlavne východné Čechy zostávali územím odkiaľ hrozilo nebezpečie vzbury. Problémy spôsobovala Žigmundovi aj jeho manželka Barbora Celská. Podporovala nástupníctvo neplnoletého Vladislava III. Poľského, za ktorého by mohla byť regentkou, proti vlastnej dcére Alžbete, vydatej za Žigmundovho chránenca Albrechta V. Habsburského. Časť šľachty zasa podporovala nástupníctvo 10-ročného Kazimíra, brata Vladislava III. Nástupnícka otázka zaťažovala Žigmunda celé roky.

Žigmundove prvé manželstvo s Máriou Uhorskou zostalo bezdetné, keďže mladučká uhorská kráľovná tragicky zahynula. Z druhého manželstva s Barborou mal Žigmund jedinú dcéru Alžbetu, ktorú v r. 1422 vydal za Albrechta V. Habsburského (vládol ako rímsky kráľ Albrecht II.). Žigmund vo svojom testamente z r. 1421 odkazoval uhorské i české kráľovstvo svojej dcére a dedičke Alžbete a v Uhorsku sa mu podarilo napriek odporu voči kráľovi - cudzincovi zabezpečiť nástupníctvo pre Alžbetu a Albrechta.

V Čechách panoval silnejší odpor proti kráľovi - katolíkovi, navyše katolíkovi bojovnému, ktorý sa osvedčil aj v boji proti husitom, napriek jeho priamej a čestnej povahe. Dedičské právo nástupníctvo dcéry, keď nebol mužský potomok síce pripúšťalo, ale české kráľovstvo nepoznalo inštitút ženy- kráľa ako v Uhorsku, čo súviselo s postavením českého kráľa ako kurfirsta - túto hodnosť žena zastávať nemohla. Preto české stavy museli dodatočne uznať svadbu Alžbety s Albrechtom a Albrechta zvoliť. Žigmund na ceste k zaťovi v roku 1437 v Znojme zomiera.