Zhrnutie k štýlom vedenia

Zhrnutie k štýlom vedenia.
Starší bádatelia sa sústreďovali na skúmanie osobnostných charakteristík vedúcich a došli k záveru, že presná sústava charakteristík neexistuje. Jednako však za dôležité pokladali inteligenciu, iniciatívu, sebaistotu a „helikoptérovú črtu“. John Hunt skúmal spoločné charakteristiky špičkových manažérov a dospel k niekoľkým zaujímavým záverom.
Neskorší výskum, zahŕňajúci diela Lewina, Likerta, Blakea a Mountonovej, Tannenbauma a Schmidta i Freda E. Fiedlera sa sústreďoval na štýl vedenia. Všetky tieto teórie prispeli k nášmu pochopeniu toho, ako sa manažéri správajú ako vedúci v rôznych situáciách.
Za najvýznamnejší model štýlu vedenia, hlavne v rýchlo sa meniacom prostredí, sa dnes pokladá ten, ktorý sa vyvinul z Fiedlerovej teórie a je známy ako „závislostný prístup“ – primeraný štýl je tu závislý od nasledujúcich premenných: vedúci, vedení, úloha a kontext.
Vo väčšine prípadov treba uskutočniť voľbu „optimálnej zhody“, založenú na spomenutých štyroch premenných.
Väčšina starších teoretikov zastáva názor, že nie je možné zmeniť štýl vedenia, pretože je nemennou charakteristikou vedúceho.
Na druhej strane novodobé pohľady sú práve opačného názoru a tvrdia, že tak, ako sa lídrom človek nenarodí, ale sa ním stáva, tak si možno osvojiť aj štýl vedenia bez závislosti od charakteristík vedúceho.
„Napokon ešte stále prebieha diskusia o tom či je možné zmeniť štýl vedenia a ak áno, do akej miery.“ (Smithova, R. 1993, str. 25

Staršie teórie venovali svoju pozornosť vedúcim a tie novodobejšie prinášajú pojem vodca/líder a poukazujú na fakt, že v dnešnej rýchlo sa meniacej dobe, plnej konkurencie a nových technológií, potrebujú ľudia manažéra – vodcu.


3. Aplikačné aspekty vedenia
3.1. Vedenie firiem
Predmetné zásady spracované na podklade prác Plaminka(2004) Vedení týmu, lidí a firem. Postupne sú prezentované jednotlivé zásady správneho vedenia v postupnosti v akej sa uplatňujú.
Prvým predpokladom preto, aby firma mala oprávnenia na svoju existenciu je užitočnosť. To znamená, že musí byť svojimi produktmi pre určitú cieľovú skupinu potrebná. Musí ponúknuť uspokojovanie určitých potrieb.
Druhým nevyhnutným predpokladom dlhodobej existencie firmy je efektívnosť. Príjmy z predaja musia byť minimálne rovné nákladom na produkty. Z perspektívneho hľadiska musí prinášať aj určitý zisk zabezpečujúci rozvoj firmy.
Tretím predpokladom je stabilita. Znamená to, že firma musí „ustáť “ svoje chovanie aj v meniacich sa vonkajších podmienkach, musí si zachovať rovnováhu.
Štvrtým predpokladom je dynamika. Dynamika znamená, že firma musí byť na druhej strane iniciátorom a realizátorom zmien. Musí sa dynamicky vyvíjať tak, ako sa dynamicky mení vonkajšie prostredie , v ktorom pôsobí.
Z hľadiska užitočnosti je potrebné zodpovedať na tri otázky:
1. Komu môžeme byť užitoční- subjekty. Načo nás potrebuje
2. Čo od nás očakáva-(potreby)- produkty
3. Ako mu to poskytneme
Súborne tieto tri otázky predstavujú poslanie firmy: čo?, pre koho?, ako?.
Kto nás potrebuje (komu môžeme byť užitoční)
Firma, ak chce dlhodobo prežiť, musí spĺňať očakávania nasledujúcich subjektov:
- Majitelia(vlastníci)- očakávajú zisk od podnikateľského subjektu
- Zákazníci- bez splnenia ich potrieb nemôže biznis fungovať
- Zamestnanci- očakávajú odmenu za odvedený výkon
- Dodávatelia- očakávajú úhrady za dodané produkty
Ak k uvedenému okruhu doplníme ďalšie subjekty tvoriace ekonomické okolie firmy, dostaneme kompletnú mapu príslušného subjektu a zároveň po zakreslení väzieb dostaneme vzťahové pole (obr.3).
Na základe uvedenej mapy , je možné na zvolenej rozlišovacej úrovni vykonávať vzťahovú analýzu.
Jej poslaním je:
- Definovať detailne potreby jednotlivých subjektov vzťahového poľa
- Voliť adekvátne metódy naplňovania týchto potrieb