zemetrasenie

10. Výpovede svedkov

Z knihy od Pavla Marikovského vyberám

CHILE, Valparaiso, 19. 11. 1822 – pred zemetrasením prileteli kŕdle vtákov z mora na pevninu


TALIANSKO, Ligúria, 23. 2. 1887 – kone zapriahnuté v kočiaroch sa zastavovali a odmietali poslušnosť. Niekoľko minút pred katastrofou hydina opustila kuríny. Pávy škriekali hlasnejšie ako zvyčajne a papagáje divo bili krídlami.


TURECKO, Kars, 11. 7. 1899 – 10 minút pred zemetrasením sa domáce zvieratá na poli vyplašili a rozutekali sa na všetky strany. Stádo v osade sa splašilo a rozbehlo sa po okolí.


GRUZÍNSKO, 31. 12. 1889 – niekoľko minút pred pohromou sa zvieratá vyplašili: kravy bučali, ovce bľačali, kone hrabali kopytami a snažili sa vytrhnúť s ohlávok.


JUHOSLÁVIA, Skopje, 26. 7. 1963 – dozorca v ZOO v Skopje vypovedal, že krátko pred zemetrasením bol v ZOO úžasný „koncert“. Slony trúbili, pričom dvíhali vysoko choboty, hyeny hlasno zavýjali, tigre, levy a leopardy boli veľmi nervózne, podobne ako aj vtáky. Náhle zvieratá stíchli a schovali sa pri krmidlách. Vtedy sa zem otriasla a bolo počuť podzemné dunenie. Nasledujúcich niekoľko otrasov mesto úplne zničilo.


Z novej knihy Jozefa Dvořáka vyberám

Zvieratá pudovo poznajú nebezpečenstvo. Dokonca sa podľa toho i chovajú. Nekľudne pobiehajú, hľadajú širokú krajinu. Význam pudových chovaní pri katastrofách je značný. Pre človeka je to však spôsob nespoľahlivý. Ľudské pudy sú skreslené skúsenosťou civilizovaného života, rozumovým spôsobom uvažovania a rozhodovania.


Avšak, nech je situácia akákoľvek, skúsenosť ukazuje, že v katastrofickej situácií, akákoľvek činnosť je lepšia než žiadna. Sebemenší pokus o záchranu je lepšie než odovzdanie a osudu. Pri katastrofe mnoho záleží na náhode – rozdiel medzi vyviaznutím a smrťou niekedy závisí na milimetroch či sekundách. Aktivita vždy výrazne zvyšuje pravdepodobnosť záchrany!