VZNIK A VÝVOJ ZEME:
pokiaľ bol zárodok planéty malý, po výbuchu supernovy, ktorá bola 1000-krát ťažšia ako Slnko, mal zárodok slabé gravitačné pole a tak bol prírastok polomeru malý, hoci bol naokolo dostatok úlomkov protoplanetárnej hmoty. Postupne však hmotnosť vzrastala, čím silnelo gravitačné pole. Preto v určitej etape polomer planéty rýchle narastal, avšak súčasne sa aj rýchle vyčerpávala zásoba okolitého materiálu, takže v poslednej etape sa rast polomeru spomalil, až sa nakoniec ustálil na známej hodnote.
Napriek tomu sa aj dnes dostane do blízkosti gravitačného pôsobenia planéty meteor, ktorý obvykle pochádza z pásma asteroidov. Avšak dopadom menšieho meteoritu alebo kozmického prachu (4000 ton/1 deň) sa polomer planéty praktický nezmení. Čas akrécie Zeme je pomerne krátky v porovnaní s jej vekom 4,5 miliardy rokov. Podľa hornín dovezených expedíciami Apollo a aparatúrami Luna z Mesiaca sa zistilo, že Mesiac je približne rovnako starý ako Zem, takže mesiac oddávna ovplyvňoval procesy na zemi.
V dôsledku častého dopadu veľkého množstva úlomkov sa uvoľňovalo značné množstvo tepla, ktoré udržovalo tvoriacu sa planétu v polotekutom stave, takže v nej mohla rýchlejšie prebiehať diferenciácia materiálu podľa hustoty. Kovy (Fe, Ni) klesali hlbšie, bližšie k stredu Zeme a tak sa zväčšovalo železno-niklové jadro. Nad jadrom zostávali ľahšie kremičitanové horniny a plynné frakcie vytvárali primárnu atmosféru planéty. Povrch Zeme bol vtedy pokrytý veľkým množstvom kráterov a výlevov magmatických hornín.