Zem

Naša je jedne z planét (obežníc) slnečnej sústavy,ktorej stred tvori –Slnko-vzdialená od stredu Mliečnej cesty (galaxie) 33000 svetelnych rokov.
Zem je guľa a nie rovna zem plocha:svedčí o tom kruhový tieň Zeme pri zatmení Mesiaca, zmena postavenia hviezd na oblohe pri zmene geograf. šírky pozorovateľa na Zemi a i.

Tvar a veľkosť Zeme.
Zem je guľa,nie rovna plocha,ako sa o nej tvrdilo.
Dôkazy o guľatosti:M.Kopernik Heliocentricka sústava
Keplerove zákony
Newtonov gravitačný zákon (dokázal guľatý tvar Zeme,obeh okolo
slnka,rotáciu okolo vlast.osi)
Teoreticky najlepšie vysv. tvar Zeme tzv GEOID
Na matematické vyjadrenie sa používa SFEROID (rotačný elipsoid,kt.sa najviac približuje geoidu)
Vďaka guľovitemu tvare Zeme sa dostava nerovnaké množstvo sl.žiarenia.Najviac dopadá na rovník a postupne k pólom ubúda.A preto vzniklo rôzne pásmovité usporiadanie pôdneho krytu,rastlinstva aživočíšstva.

Pohyby Zeme....
Zem vykonáv súčastne dva základné pohyby :A.obeh oklo Slnka
B.rotácia okolo vlastnej osi
Zem obieha okolo Slnka po drahe tvaru elipsy.(orbita 940 mil.km)
Rýchlosť obehu sa mení v závislosti od polohy k Slnku:
Príslnie (perihélium-najbližši bod dráhy k slnku) 30,3km/s
Odlsnie (afélium-najvzdialenejší bod drahy) 29,9km/s
Čas obehu je 365 dní 5 hodín 48 minút 45,7 sekund a označuje sa ako tropický rok.
Skutočné pohyby Zeme človek vníma ako zdanlivé(pohyby po ekliptike) pohyby Slnka po oblohe. Zemská os nie je kolmá na rovinu svojho obehu, ale zviera s ňou uhol 66°30´.A v jarnej a v jesennej rovnodennosti sa pretína svet.rovník s ekliptikou a vznika 23°30´.Tento odklon zemskej osi spôsobuje striedanie príklonu a odklonu južnej a severnej pologule k Slnku čim vzniká zmena poludňajšej výšky Slnka nad obzorom,zmenu dĺžky dňa a noci spolu s posunom východu a západu Slnka na obzore,striedanie prílivu svetla a tepla v priebehu rokaa tým aj jeho rozčlenenie na ročné astronomické doby.(ak by bola zemska os kolma na rovinu ekliptiky,tak osvetlenie oboch pologuľ by bolo počas roku rovnaké,neboli by roč.obdobia ....

Nerovnomerná rýchlosť obehu má dôležité geografické dôsledky, ako sú dlhšie a menej teplé letá na severnej pologuli pre nižšiu rýchlosť v odslní a krátke a teplejšie letá na južnej pologuli v čase príslnia aj rôzne dĺžky trvania polárného dňa na južnom (179 dní) a severnom póle (186 dní).
V dôsledku rotácie Zeme nastáva striedanie dňa a noci vplyvom prerušovaného prílevu slnečného svetla a tepla, a tým aj denný rytmus procesov v krajine (denné ochladzovanie a otepľovanie povrchu Zeme, denný biorytmus a pod.). Zem rotuje od západu na východ, čo sa nám javí ako denný pohyb Slnka od východu na západ. Čas otočenia Zeme o 360° trvá 23 hodín 56 minút 4 sekundy a označuje sa ako hviezdny deň. Čas na Zemi sa riadi podľa slnečného dňa. Slnečný deň je čas, za ktorý sa dostane Slnko dvakrát po sebe do najvyššej polohy na oblohe. Z praktických príčin sa slnečný deň začína o polnoci. Rozdiel medzi hviezdnym a slnečným dňom je 3 minúty 54 sekúnd.

Počas slnečného dňa sa Zem akoby pravidelne otáča okolo svojej osi pri konštantnej uhlovej rýchlosti 15° za hodinu. V jednom okamžiku majú rovnaký čas len miesta na jednom a tom istom poludíku, ktorý má svoj vlastný miestny čas. Koncom 19. storočia bol zavedený pásmový čas pre potreby rozvíjajúcej sa dopravy a vznikajúcich cestovných poriadkov. Zemeguľa bola rozdelená poludníkmi za 24 časových pásem so šírkou 15°. V každom z nich platí rovnaký čas, ktorý sa stotožnil s miestnym časom stredného poludníka. U nás sa používa stredoeurópsky čas zhodný so stredným poludníkom 15° východnej geografickej dľžky.V lete sa používa tzv. sezónny čas, ktorý je u nás totožný s východoeurópskym časom.