Zem ako vesmírne teleso

Zem ako vesmírne teleso
1.ZEM AKO VESMÍRNE TELESO A ZOBRAZOVANIE ZEME NA MAPÁCH
(tvar Zeme , pohyby Zeme a ich dôsledky , slapové javy , kartografické zobrazenia ,
obsah mapy)
Tvar Zeme
Z- má tvar gule , nie pravidelnej , ale sploštenej v oblasti zemských pólov. sploštenie
spôsobuje otácanie Zeme okolo vlastnej osi .
- rozloha Z: 510 mil. km2 – povrch súše ¼ ( 149 mil. km2
– oceán ¾ ( 361 mil. km2 )
- polomer Zeme : 6378 km ( šetri se osle )
sploštenie Z : 21,5 km
- modely vystihujúce tvar Z :
referencná gula – glóbus : pravidelné gulovité teleso , kt. sa používa na školské úcely
rotacný elipsoid – sféroid : použ. sa pri výpoctoch a pri zostrojovaní máp
geoid : len teoreticky vystihuje tvar a rozmery Z , nepoužíva sa v praxi
- Newton , Kopernik , Kepler , Maghalies – špan. Moreplavec , kt. podal dôkaz o
gulatosti Z , ked oboplával zemegulu
Pohyby Z a ich dôsledky
-Z vykonáva 2 pohyby :1. okolo R
2. okolo vlastnej osi
1. trvá 365 dní 5 h 48 min. 45,7 s (365 dní 6h )
-Z sa pohybuje po dráhe o tvare elipsy. V jednom z jej ohnísk sa nachádza Slnko. Bod
dráhy Z , ktorý je k Slnku najbližšie d perihélium ( príslnie)- P. Zem sa v nom nachádza
3.1. a od Slnka je vzdialená 147 mil. km. Zem sa pohybuje rýchlostou 30,3 km/s. Bod
dráhy najvzdialenejší od Slnka d afélium (odslnie)- A. Zem sa v nom nachádza 4.7. a
od Slnka je vzdialená 152 mil. km. Rýchlost Z je 29,7 km/s.
-pohyb okolo Slnka spôsobuje striedanie sa rocných období. Jarná rovnodennost –
21.3. , Slnko svieti kolmo na rovník. Letný slnovrat – 22.6. , Slnko svieti kolmo na
obrat. Raka. Jesenná rovnodennost – 23.9. , Slnko svieti kolmo na rovník. Zimný
slnovrat – 21.12. , Slnko svieti kolmo na obrat. Kozorožca
-dôsledky : menia sa 4 rocné obdobia , mení sa dlžka dna a noci , mení sa poludnajšia
výška Slnka nad obzorom ,zmena priklonenia a odklonenia severnej a južnej pologule ,
nerovnaká rýchlost Z spôsobuje rozdiely v dlžke a teplote leta na oboch pologuliach d
na južnej pologuli je leto kratšie , ale teplejšie v dôsledku väcšej rýchlosti Z , na
severnej pologuli je leto dlhšie , ale menej teplé ako na J pologuli v dôsledku menšej
rýchlosti Z.
Aj polárny den je rozdielne dlhý na oboch pologuliach d na S pologuli je polárny den
dlhší ako na J pologuli asi o 7dní
2. trvá 23 h 56 min 4s
- Z sa pohybuje od Z na V
- Za 24 h sa Z otocí okolo svojej osi o 360° , za 1h o 15°
-dôsledky: striedanie sa dna a noci ( oteplovanie sa a ochladzovanie sa Z povrchu)
Rozdelenie Z na casové pásma ( pozri cierny atlas str.104 – casové pásma ) ,
180°poludník – dátumová hranica – posun o 1 den (na V + 1h , na Z – 1h)
Slapové javy
- príliv a odliv
- sú to pravidelne sa opakujúce deformácie Zeme spôsobené prítažlivou silou Mesiaca a
Slnka (väcší podiel má prítažlivá sila Mesiaca – 2/3 )
-tieto javy sa najviac prejavujú na morskej hladine , kde spôsobujú príliv (stúpanie
morskej hladiny ) a odliv ( klesanie morskej hladiny ). Na tom istom mieste sa príliv a
odliv strieda každých 6h. Hladina stúpa súcasne na privrátenej aj odvrátenej strane k
Mesiacu , co spôsobuje odstredivá sila rotácie Z .
- príliv rozlišujeme : skocný a hluchý
Skocný príliv nastáva vtedy , ked sa Zem , Mesiac aj Slnko nachádzajú v 1 rovine.
Tento príliv je najväcší , pretože sa prítažlivé sily Mesiaca aj Slnka znásobujú. Hluchý
príliv nastáva vtedy , ked sa Zem , Mesiac a Slnko nenachádzajú v 1 rovine. Prítažlivé
sily Mesiaca a Slnka sa rušia .
- využitie prílivu : prílivové elektrárne ( napr. zálivy vo Francúzsku , Kanade ) , v
prístavoch – na urcenie prístavneho casu
Kartografické zobrazenia
- sú to spôsoby akými zobrazujeme povrch Z na mapách
- rozdelujeme ich podla : spôsobu geom. konštrukcií na – azimutálne - dotyková plocha
je rovina
- hl.
na zobrazenie pólov
– valcové- dotyková plocha – plášt valca
- mapy sveta , casových písem
– kuželové - dotyková plocha-plášt kužela
- na zobraz. rozlahlých štátov
skreslenia na – rovnakouhlové
– rovnakoplošné
– rovnakodlžkové
-skreslenie ovplyvnuje : mierka mapy , velkost územia ,
druh zobrazenia
Obsah mapy
- tvorí súbor všetkých objektov na mape zobrazených
- obsah rozlišujeme na : 1. tématický
2. topografický
1. znázornuje špeciálne javy a objekty na mape.
Jeho výsledkom sú špeciálne mapy ( mapy podnebia , pôd , rastlinstva , ...)
2. znázornuje tie najzákladnejšie informácie o území (povrch , tvar , vodstvo , sídla ,
...)
- obsah mapy má 2 zložky : výškopis a polohopis
Výškopis vyjadruje nadmorskú výšku. Môže byt vyjadrená : bodom ( kóta )
ciarou ( vrstevnica
)
plochou ( farba )
Polohopis tvorí súbor bodov , ciar a plôch v priestore na mape ( horizontálnu clenitost )
Topografický obsah mapy je základ pre mapy všeobecno-geografické , kt. sa rozdelujú
na: administratívno-politické
fyzické
Podla mierky sa mapy rozdelujú na : malej mierky
strednej mierky
velkej mierky.