Zaznamenávanie informácií
Informácie
sú fakty, skúsenosti a vedomosti, ktoré ľudstvo zbiera, zaznamenáva, spracúva a odovzdáva ďalej.
Informácie získavame a zaznamenávame (teda zapisujeme, nahrávame, ukladáme a pod.). Často ich vyhľadávame, spracúvame, zverejňujeme a šírime. A celý život ich získavame z rôznych zdrojov.
Zaznamenávanie informácií
Pri infomáciách si všímame štyri základné činnosti: získavanie informácií uchovávanie info spracúvanie info šírenie info
Z histórie:
informácie sa zaznamenávali na papyrusoch, hlinených doštičkách a uchovávali sa v knižniciach a archívoch.
Uchovávanie a delenie informácií
Objavom kníhtlače sa stal papier najdôležitejším prostriedkom, čiže médiom na uchovávanie a šírenie informácií. Rastúci objem informácií ale ukázal, že papier nie je dostatočným zaznamenávacím médiom. Dnes sa na zaznamenávanie informácií používajú rôzne typy médií. (diskety, CD disky, DVD disky, magnetofónové pásky,...)
A čím sa vlastne líšia tieto média od tradičného zaznamenávania informácií na papier?
dovoľujú dokumenty, texty a údaje opravovať
kopírovať,
posielať e-mailom
vkladať do iného dokumentu
spracúvať rôznym spôsobom
Na vyhľadávanie informácií dnes už máme katalógy, indexy, či najčastejšie používané vyhľadávacie www stránky.
Ako sa informácie delia?
Človek svojimi zmyslami prijíma a spracúva analógové informácie. (spojité vlny = zvukové sluchom, svetelné zrakom).
Avšak počítače a všetky informačné technológie (IT) pracujú s informáciami zapísanými v digitálnom tvare – teda pomocou núl a jednotiek. Takto vyjadrenej informácií sa hovorí digitálna.
Ďalšie dôležité delenie informácií je:
záznamy (čísla, fakty) návody (postupy na výpočet, na riešenie problému a pod. – poznáme ich aj pod názvom algoritmy J )
Spôsoby šírenia ifnromácií sú rôzne (ústne, poštou, telefónom, telegrafom, novinamy, filmovým spravodajstvom, faxom, e-mailom, internetom).
Iné formy informácií ako čísla, texty sú napr. obrázky, ikony k textom (txt. Smailíky J, L,)
Digitalizácia informácií
Človek svojimi zmyslami prijíma iba analógové informácie (zvuk, obraz). Moderné počítače poznajú iba digitálne informácie, teda informácie zapísané v binárnom kóde pomocou núl a jednotiek. Napriek tomu sú počítače najlepším prostriedkom na spracúvanie infomácií. Ako je to možné?
Ako vzniká digitálna informácia?
Predstavme si, že chceme priateľovi po telefóne vysvetliť, ako vyzerá slovo AHOJ. Keby sme mu povedali, aby si to slovo predstavil (ako sme ho napísali my), určite to nebude presne také isté. Ale keby sme mu povedali, aby si zobral štvorčekový papier a presný počet očíslovaných farebných ceruziek a začali by sme mu popisoať nakreslené slovo spôsobom: Piaty štvorček v treťom riadku zakresli ceruzkou číslo 5,....atď. dosiahli by sme úplne presné zakreslenie.
Teda digitalizácia informácií pozostáva z:
rozdelenia informácie na menšie časti očíslovania týchto častí infomácie
Číslovanie možností
Ak by sme použili pri zakresľovaní spomínaného slova AHOJ iba čiernu a bielu farbu, vystačil by si počítač pri prevode informácie do binárneho kódu s jedným bitom (najmenšou jednotkou informácie) : čierna=0 alebo biela=1. Ak by sme použili 3 farby, potreboval by už 2 bity.(modrá=00, červená=01,zelená=10). Ak by sme použili 4 farby stačili by tiež 2 bity. Pre päť až osem farieb by už boli potrebné 3 bity. (000,001,010,011,100,101,110,111) ....atď.
Čiže pomocou n bitov viem očíslovať 2n rôznych hodnôt:
1 bit ........2 možnosti
2 bity.......4 možnosti
3 bity.......8 možností
4 bity.......16 možností
5 bitov ....32 možností
6 bitov.....64 možností
7 bitov.....128 možností
8bitov......256 možností
Digitalizovať môžeme každý druh informácií – text, obraz, hudbu, video,...,dokonca aj vône.
Digitálne informácie sa dajú uchovávať v obrovských objemoch (pomocou kompresie = zhusťovania informácií – programy: RAR, ZIP,...)
Informácie a údaje
Informácie sú fakty, ktoré si vymieňajú priamo ľudia. Keď ich ale uložíme do počítača, stávajú sa údajmi a súčasťou spracovávania, triedenia, ukladania....
Ak si vytvárame nejaký list ppomocou textového editora, vidíme ho v podobe nám zrozumiteľnej a vnímame jeho informačný obsah.. Ale počítač si ho musí (kôli spracovávaniu) uložiť v jemu zrozumiteľnej forme, teda binárne zákodovať – previesť na