Zaujímavé druhy dopravy

Zaujímavé druhy dopravy
Zaujímavé druhy dopravy
Vzducholod
Pociatocné nadšenie vzduchoplavcov vystriedalo sklamanie, že nemôžu balón riadit
urceným smerom. Balón sa správal ako lodicka unášaná prúdom vody. Bol vydaný na
milost vetrom. Priekopníci vzducho plavby sa pokúšali riadit svoje balóny pomocou
najrozlicnejších riadiacich systémov (veslá, plachty, kolesá, vrtule ), ale všetko bolo
márne. Už sa zdalo, že lietadlá lahšie ako vzduch nemajú budúcnost. Po mnohých
rokoch dospeli technici k záveru, že balón pozdlž tvaru bude lahšie riaditelný, podobne
ako trup lode. Tento poznatok sa však v praxi nemohol uplatnit dovtedy, kým sa
nepodarilo získat silný, no zároven lahký pohon balóna, aby sa dala dosiahnút
dostatocná rýchlost, pri ktorej by prístroj reagoval na kormidlá. Vznikla
vzducholod.Santos-Dumont sa narodil 20.júla1873 v Sao Paulo v Brazílii. Bohatý otec
mu umožnil cestovat do Francúzska, kde sa vela dozvedel o motorizme a letectve.
Vynálezca zostrojil riaditelný balón. Bol 25 m dlhý, mal motocyklový motor a
dvojlistovú vrtulu. Vzniesol sa nad stromy, no hned klesol k zemi. Santos-Dumont
skonštruoval 16 vzducholodí. Senzáciou Svetovej výstavy roku 1900 v Paríži bola
Santos-Dumontova riaditelná vzducholod c.4. Vynálezca sedel na žrdi s bicyklovým
sedadlom, zavesenej pod balónom. S dalšou vzducholodou narazil na dom a havaroval.
Velký úspech -so vzducholodou c.15 obletel v urcenom limite 30 minút Eiffelovu vežu.
Popolárna bola aj vzducholod c.8. Pristávala priamo na parížskych uliciach. Na zaciatku
20.storocia existovali tri typy vzducholodí: s nevystuženou, polovystuženou a
vystuženou konštrukcou. Nevystužená vzducholod mala vhodne tvarovaný mäkký obal
s plynovou náplnou. Polovystužená mala tiež mäkký obal, ale neupevnený na pevnom
ráme. Mohla si udržat tvar aj v prípade poškodenia. Vystužená vzducholod bola v
podstate akoby klietka pokrytá látkou, ktorá mala zvonku aerodynamický tvar a vnútri
boli samostatné plynové oddiely. Tento typ mal nepochybne výhody: dovoloval
konštruovat vzducholode velkých rozmerov, jeho vnútornébalónové oddiely boli
samostatné, v prípade poškodenia jedného plnili ostatné svoju funkciu a celok si
udržiaval aerodynamický tvar. Vystuženú vzducholod vynašiel nemecký gróf von
Zeppelin a jeho konštrukcia zvítazila. Jej velké rozmery dovolovali, aby mali cestujúci
k dispozícii všetko pohodlie. Vzducholod bola velmi zranitelná a nebezpecná
predovšetkým preto,lebo bola plná vodíka.
Koniec éry vzducholodí predznamenala katastrofa velkej 245-metrovej vzducholode
Hindenburg. Mala luxusné kajuty, jedálenský salón, knižnicu, tlaciaren a dalšie
vymoženosti pre pätdesiat cestujúcich. Po rocnej prevádzke roku 1937 sa v okamihu,
ked pristávala v americkom meste Lakehurst, vznietila.
Viete, že...
...na to, aby sa vzducholod dala riadit, niektorí celkom vážne navrhovali využit silu
zapriahnutých orlov?
Vzducholode postupne nadobúdali svoju podobu.Lebaudy Henriho Julliota dosiahla roku
1902 rýchlost 98 km za hodinu. Na prelome storocí sa už objavil nový typ vzducholode
s tuhou kostrou a zostrojil ju gróf Ferdinand von Zeppelin.
Hydroplán
Je isté, že len co sa letci odlepili od zeme, už zacali rozmýšlat o ideálnom plavákovom
podvozku. Hydroplán sa coskoro stretol s velkým záujmom, a to vcivilnej aj vojenskej
oblasti. Jeho vývoj postupoval súbežne s lietadlom štartujúcim a pristávajúcim na zemi.
Najväcší význam dosiahol v tridsiatich rokoch, v období pravidelných zaoceánskych
letov. Roku 1912 vznikla exkluzívna sútaž pre hydroplány, ktorá si získala velkú
važnost, preteky o Schneiderov pohár. Skutocným majstrom na hydropláne bol
American Glenn Curtis, ktorý roku 1911 názorne ukázal dobré vlastnosti tohto typu.
Prvé skoky s motorom
Koncom 19. storocia sa niektorým leteckým priekopníkom
podarili nevelké skoky na ich výtvoroch. Stále platilo, že sila používaných motorov ešte
nedávala strojom dostatocnú rýchlost, aby sa udržali vo vzduchu. Treba povedat, že
priekopníci mali aj kus štastia, že ich motory nemali dostatocnú silu. Nechceme totiž
ani len pomysliet, co sa mohlo stat, keby sa bol niektorý stroj s pilotom, co nemal ani
potuchy o ovládaní letu, naozaj zdvihol. Americania bratia Wrightovci si ako prví
uvedomili, že nestací len môct lietat, ale treba aj "vediet lietat", a to velmi dobre. Ich
pokusy so šarkanmi a klzákmi im dovolili zdokonalit ovládanie letu a získat skúsenosti s
manévrovaním.V tých casoch sa vzducho plavci jednotlivých krajín pretekali, kto bude
ako prvý letiet, hoci šlo skôr o skoky. Jeden z takých skokov, ktorý mal velkú odozvu,
bol pokus Francúza Clémenta Adera roku 1897 s jeho Avionom III s pohonom dvoma
parnými strojmi. Avion III zostrojili potajomky pod záštitou francúzskeho Ministerstva
vojny. Neskôr sa uvádzalo, že Aderovo lietadlo sa v skutocnosti ani na okamih
neodlepilo od zeme (iné zdroje uvádzajú, že preletelo 30 m). Napriek všetkým takýmto
a podobným neúspechom sa pri pokusoch s lietadlami tažšími ako vzduch získavali
cenné skúsenosti a poznatky.
A v tomto okamihu sa vynára meno cloveka, ktorý bol pre históriu velmi dôležitý. Ide o
amerického inžiniera francúzského pôvodu Octava Chanuteho, ktorý s velkým zmyslom
pre dokumentárnost zhrnul a knižne vydal poznatky o vývoji tohto nového odvetia
ludskej cinosti. Jeho kniha Progress in Flying Machines (pokrok v lietajúcich strojoch
1894), sa pokladá za najúplnejšú dobovú prírucku pre letcov. Roku 1857 patentoval
Félix du Temple stroj. Zostrojil v zmenšenej mierke model lietadla pohánaný
hodinovým strojcekom, ktorý skutocne lietal. Roku 1874 dokoncil konštrukciu parného
motora do lietadla skutocnej velkosti. Stroj riadil námorník dolu svahom a na krátkej
dráhe sa aparát aj trochu zdvihol. Bol to teda prvý štart lietadla s posádkou. Lietadlo s
parným pohonom ruského námorníka kapitána Alexandra Možajského. Na šikmej
rampe po drevených kolajniciach sa mu podarilo roku 1884 preskocit údajne okolo
tridsat metrov. Sir Hiram Maxim, vynálezca gulometu vyskúšal roku 1884 na svojom
pozemku v Kente velké lietadlo s parným pohonom. Štartovalo po kolajniciach.
Konštuktér, zrejme z obavy pred príliš strmým vzlietnutím, namontoval k dráhe ešte
obmedzovacie kolajnice. Stroj pri pokusoch prejavil velké úsilie vzlietnút, ale pri tretom
sa rozbil. Roku 1893 sa Phillipsovi, ktorý zostrojil model s velkým poctom žalúziovo
usporiadaných nosných plôch, podarilo na kruhovej dráhe do vzduchu tento cudný
stroj. Pred letmi bratov Wrightovcov ,,poskocil” azda najviac nemecký stroj Karla Jatha.
V auguste 1903 uskutocnil 60-metrový neriadený let.
Klzák
Francúzsky lodný kapitán Jean Marie Le Bris sa velmi zaujímal o lietanie. pozorne
sledoval plachtenie morských vtákov a rozhodol sa, že skonštruuje klzák s pevnými
krídlami podobnými krídlam albatrosa. Zakrivenie krídel sa mohlo v nevelkej miere
menit a vynálezca dúfal, že takto bude môct let riadit. Prvý skušobný let urobil na jesen
roku 1856. Štartovací systém bol velmi jednoduchý- stroj bol umiestnený na voze,
ktorý tahal kôn. Le Bris stál na palube svojho vynálezu. Len co voz dosiahol potrebnú
rýchlost, pilot maximálne nastavil krídla a odlepil sa od voza. Lenže nevzniesol sa iba
klzák, ale aj kociš, ktorému prúd vzduchu omotal okolo nohy lano! Ked to Le Bris
zbadal, zmenil zakrivenie krídel a zosadol. V pokusoch pokracoval, ale po mnohých
nezdaroch sa napokon vzdal. Le Brisov stroj sa pokladá za prvý klzák, ktorý letel as
posádkou.
No ak máme na mysli skutocný let, tak môžeme o nom hovorit až od roku 1891, ked
Nemec Otto Lilienthal dokázal svojimi letmi na klzáku dlhými až 400 metrov, že brázdit
vzduch týmto spôsobom je možné.
Viete, že ......
...pri konštruovaní klzáka vychádzal vyználezca Cayley z princípu šarkana a priekopníci
lietania získavali zaujímavé podnety, ktoré mohli využit pri svojich strojoch tažších ako
vzduch ked sledovali plachtenie vtákov?
Práve preto pokladáme Liliethala (po Cayleym) za priekopníka letectva. Za nim
nasledovali Chanute, Wrightovci a mnoho iných. Lilienthal experimentoval so zmenami
zakrivenia profilu a pohyblivými výškovým kormidlom, ba hladal aj motor, ktorý by
mohol použit. Pri jednom z letov roku 1896 sa však smrtelne zranil. Škót Percy pilcher
pokracoval v Lilienthalovej práci a keby nebol roku 1899 pri nehode zahynul, možno by
bol Wrightovcov predstihol. Pred smrtou zamýšlal vložit do svojho posledného modelu
motor. Aj Octave Chanute konštruoval klzáky. Uplatnil pri ich stavbe svoje teoretické
poznatky a jeho stroje predcinili lietadlá súcastnikov. Chanutove klzáky sa ovládali
zmenami polohy tela pilota (cím sa menilo tažisko) podobne ako dnešné závesné
klzáky.Montgomery vyrobil klzák z lahkého dreva kanadského orecha. Drevený rám
vystužil klavírovými strunami a dve dvojice krídel potiahol mušelínom. Klzák mal
hmotnost 19 kg. Montgomery potreboval peniaze na dalšie pokusy. Získal ich tak, že
predvádzal klzák v rôznych amerických mestách. Roku 1906 postihlo Kaliforniu velké
zemetrasenie. Znicilo Montgomeryho dielnu a všetky lietadlá. roku 1911 postavil
Montgomery motorové lietadlo, no iní v tom case konštruovali už dokonalejšie lietajúce
stroje ako on.John Joseph Montgomery zahynul roku 1911 pri zalietavaní klzáka
nedaleko mesta Evergreen v Kalifornii.
Balón-lietadlo lahšie ako vzduch
Nebolo treba špekulovat, preco para stúpa. Stacilo ju len uzavriet do vhodného
obalu.Cloveku trvalo tisícrocia, kým dostal tento nápad. Samozrejme nielen kým ho
dostal, ale vedel aj použit. Roku 1782 Joseph Montgolfier, francúzsky továrnik na
papier si odrazu položil otázku, ci by sa stúpajúci teplý vzduch nedal zachytit a jeho
pomocou zdvihnút nejaký predmet. Zhotovil hodvábne vrece, pri jeho otvore zapálil
trocha papiera, vrece sa vznieslo k stropu. Joseph povedal o svojom pokuse bratovi a
zacali s teplým vzduchom experimentovat. O rok uskutocnili bratia Montgolfierovci v
Annonay svoj prvý verejný pokus s balónom na teplý vzduch. Ich balón z papiera
podšitého lanovým plátnom mal tvar gule s priemerom vyše tridsat metrov. Balón
naplnený teplým vzduchom sa velkou silou vzdvihol do výšky 2000 m. O niekolko
mesiacov bol vypustený další balón s rôznymi zvieratami: kacica, kohút a ovca, ktorý
pristál vo výbornom stave. Pri pokuse bol prítomný aj francúzsky král Ludovít XVI. a
jeho manželka královná Mária Antoinetta, bratia zožali obrovský úspech.
Charles stúpavú silu nezískaval teplým vzduchom, ale balón naplnil plynom lahším ako
vzduch, vodíkom, a hermenticky ho uzavrel. Charles mal vela problémov, lebo musel
zabezpecit nepriepustnost plášta a získat väcšie množstvo vodíka. Balóny charliéry mali
obmedzenú vlastnú stúpavú silu, kým balóny montgolfiéry mohli stúpata klesat podla
potreby. Stacilo zvýšit alebo znížit plamen pod otvorom balóna rozhodla, že dnes
milovníci balónového lietadla používajú balóny na princípe montgolfiéry.Navyše
používanie vodíka bolo nebezpecné,lebo tento plyn je výbušný.
Dvojplošník
Medzníkom v dejinách letectva boli lety Americanov bratov Wrightovcov na
dvojplošníku, ktorý mal štvorvalcový motor o výkone 8,820 kW. Uskutocnili ich
17.Decembra 1903 na pahorku Kitty Hawk v severnej Karolíne. Pre štart skonštruovali
jednoduchý katapult - zariadenie na vymrštovanie lietadiel do vzduchu na krátkej
dráhe. Lietadlo s burájúcim motorom sa rozbehlo po kolajniciach a vyletelo do povetria.
Vtedy nikto netušil, že sú to prvé lety, ked sa clovek odpútal od zeme s motorovým
lietadlom.