Zastúpenie

Tretia hlava
Zastúpenie
§ 22
(1) Zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.



(2) Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Z pôvodnej dôvodovej správy
Z konania zástupcu vznikajú práva a povinnosti zastúpenému tak, ako by zastúpený konal sám. Zastúpený však nie je viazaný, ak zástupca svojím úkonom prekročil rozsah svojho oprávnenia, iba ak by takýto úkon bol schválený.

Vysvetlivky
Zástupcom môže byť tak fyzická, ako aj právnická osoba.
Zástupca pri zastúpení iného uskutočňuje právne úkony v jeho mene, pri ktorých prejavuje svoju vôľu, pričom účinky z toho vznikajú priamo zastúpenému. Zástupca sa tým líši od posla, ktorý neprejavuje svoju vôľu ale iba tlmočí vôľu iného subjektu. Od zástupcu (priameho) treba tiež odlišovať tzv. nepriameho zástupcu, ktorý uskutočňuje právny úkon svojím menom, avšak na cudzí účet. Z jeho právnych úkonov vznikajú práva a povinnosti jemu s tým, že on ich potom prevedie na zastúpeného. Ustanovenia § 22 a nasl. O zastúpení výslovne nepriame zastúpenie neupravujú.

Zastúpený môže udeliť plnomocenstvo, ak má spôsobilosť:
a) na udelenie plnomocenstva,



b) na právny úkon, na ktorý plnomocenstvo udeľuje.

Zástupca nemôže zastupovať iného, ak:
a) sám nie je spôsobilý na ten právny úkon, ktorý má za zastúpeného urobiť, alebo, ak nemá spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu v prípade, keď zástupca má zastupovať zastúpeného vo všetkých právnych úkonoch. Taktiež rodič pri zastupovaní svojich maloletých detí musí mať plnú spôsobilosť na všetky právne úkony. Podobne je to aj v prípade osvojiteľa a tiež v prípade opatrovníka ustanoveného namiesto rodičov,



b) jeho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Samotná možnosť existencie rozporu so záujmami zastúpeného nestačí, pretože rozpor musí existovať. To však neplatí pri zastupovaní detí ich rodičmi. Podľa § 37 ods. 2 ZR stačí iba možnosť stretnutia záujmov medzi rodičmi a deťmi alebo medzi deťmi navzájom, a žiadny z rodičov nemôže svoje deti zastúpiť. V takom prípade ustanoví súd dieťaťu tzv. kolízneho opatrovníka, ktorý bude dieťa pri určitom právnom úkone zastupovať.



Právne úkony urobené zástupcom v rozpore s § 22 ods. 2 sú v zmysle § 39 neplatné.



Zastúpenie je vylúčené pri zriadení závetu, poručiteľ pri tomto jednostrannom právnom úkone môže iba osobne prejaviť svoju vôľu o svojom majetku.



Zastúpenie v konaní pred súdom v občianskoprávnych veciach upravuje Občiansky súdny poriadok.



Zastúpenie pri uzavretí manželstva upravuje ustanovenie § 9 ZR.

Z judikatúry
R 12/1966: Zastúpenie jedného dediča druhým dedičom pri prejednávaní dedičstva nie je vždy vylúčené, pretože samotné postavenie dedičov v konaní o dedičstvo odôvodňuje len možnosť rozporu v ich záujmoch, nie však ešte existenciu tohto rozporu. Pravdaže, za takej situácie, že jeden dedič (pozostalý manžel) navrhol na vyporiadanie dedičstva aj v zastúpení druhého dediča (pozostalej dcéry) dohodu, ktorá sa svojimi dôsledkami pre zastúpeného dediča blíži odmietnutiu dedičstva, má štátny notár (teraz súd) starostlivo skúmať pred rozhodnutím o schválení dohody, či tu medzi zastúpeným a zástupcom neexistuje rozpor v záujmoch, t. j. či zástupca zastupuje zastúpeného právne účinným spôsobom.



R 58/1967: Kúpna zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý nevylučuje, aby na jednej alebo i na obidvoch stranách bolo viac účastníkov. Pokiaľ sa však niektorý z účastníkov na uzavretí kúpnej zmluvy priamo nezúčastní, treba, aby ho zastúpil zástupca.



R 48/1967: Otázka, ktorý orgán štátu vzhľadom na obsah a povahu daného sporu má v mene žalovaného konať, nie je otázkou pasívnej legitimácie, žalovaného, zistené nedostatky v zastúpení žalovaného majú povahu nedostatkov procesných podmienok konania.

§ 23
Zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Z pôvodnej dôvodovej správy
Osnova rozlišuje jednak zákonné zastúpenie, pri ktorom je zástupca určený buď priamo zákonom, alebo rozhodnutím orgánu, jednak zastupovanie na základe plnomocenstva.

Vysvetlivky
Rozoznáva sa tu zákonné zastúpenie na základe dohody o plnomocenstve.



Zákonné zastúpenie vzniká buď priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia štátneho orgánu.



Priamo zo zákona vzniká zastúpenie napr. podľa § 145 v bežných veciach týkajúcich sa bezpodielového spoluvlastníctva manželov, alebo podľa § 701 v bežných veciach týkajúcich sa spoločného nájmu bytu, prípadne podľa § 21 ZR v bežných veciach manželov, tiež podľa § 36 ZR vznikne priamo zo zákona rodičom právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté deti.



Pri zákonnom zastúpení nemusí mať zastúpený spôsobilosť na právne úkony. Zmyslom právnej úpravy zákonného zastúpenia je predovšetkým umožniť, aby zástupca robil za zastúpeného tie právne úkony, na ktoré zastúpený nemá spôsobilosť.



Naproti tomu pri zmluvnom zastúpení splnomocniteľ musí mať spôsobilosť tak na uzavretie zmluvy o plnomocenstve, ako aj na právny úkon, ktorý má splnomocnenec za neho vykonať. Pre zastúpenie v konaní o návrhu na vrátenie spôsobilostí na právne úkony to však neplatí. Návrh na vrátenie spôsobilosti na právne úkony môže totiž v zmysle § 186 ods. 3 OSP podať i ten, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Pokiaľ by vak súd jeho návrh zamietol a pritom rozhodol, že mu toto právo po primeraný čas, neprevyšujúci dobu jedného roka, nepatrí, nemôže v tejto dobe platne udeliť plnomocenstvo na podanie návrhu na vrátenie spôsobilosti na právne úkony. Ak by splnomocniteľ nebol spôsobilý na vykonanie príslušného právneho úkonu, nemohol by splnomocniť splnomocnenca na taký právny úkon. V takom prípade by prichádzalo do úvahy iba zákonné zastúpenie.



Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocencom a splnomocniteľom o poverení a prijatí zastupovania a o jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ustanoveniami § 34 a nasl.



Zastupovanie advokátom je upravené v zákone č. 586/2003 Z. z. o advokácii.

Z judikatúry
R 63/1974: Pri podaní návrhu na výkon súdneho rozhodnutia na vymoženie výživného maloletého dieťaťa od rodiča môže druhý z rodičov maloleté dieťa zastupovať. Ak však dôjde pri uskutočňovaní tohto výkonu rozhodnutia k stretu záujmov medzi rodičmi a dieťaťom, musí byť maloletému účastníkovi konania ustanovený opatrovník. Tak tomu je napr. keď povinný rodič podal návrh na zastavenie výkonu rozhodnutia s tým, že vymáhané výživné bolo už uhradené.

§ 24
Zástupca musí konať osobne, ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Vysvetlivky
Maloleté osoby sú spôsobilé len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Pri ostatných právnych úkonoch konajú za nich zákonní zástupcovia, t. j. rodičia, resp. osvojitelia, prípadne opatrovník. Spornú otázku o tom, či maloletá osoba bola spôsobilá na príslušný právny úkon, rieši na návrh súd.



Za fyzickú osobu pozbavenú spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu koná zákonný zástupca, t. j . opatrovník vo všetkých právnych úkonoch.



Za fyzickú osobu obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony koná zákonný zástupca, t. j. opatrovník, v rozsahu obmedzenia vymedzeného v rozhodnutí súdu.



Na nakladanie s majetkom zastúpených v nie bežných veciach je potrebné schválenie súdu.

Zákonné zastúpenie
§ 26
Pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za ne ich zákonní zástupcovia.

Vysvetlivky
Maloleté osoby sú spôsobilé len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku (§ 9). Pri ostatných právnych úkonoch konajú za nich zákonní zástupcovia, t. j. rodičia, resp. osvojitelia, prípadne opatrovník. Spornú otázku o tom či maloletá osoba bola spôsobilá na príslušný právny úkon, rieši na návrh súd.



Za fyzickú osobu pozbavenú spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu (§ 10 ods. 1), koná zákonný zástupca, t. j. opatrovník (§ 27 ods. 2) vo všetkých právnych úkonoch.



Za fyzickú osobu obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony (§ 10 ods. 1), koná zákonný zástupca, t. j. opatrovník (§ 27 ods. 2) v rozsahu obmedzenia vymedzeného v rozhodnutí súdu.



Na nakladanie s majetkom zastúpených v nie bežných veciach je potrebné schválenie súdu (§ 28).

§ 27
(1) Kto je zákonným zástupcom maloletého dieťaťa, upravuje Zákon o rodine.



(2) Zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.



(3) Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať vo svojom mene.

Vysvetlivky
Zákonnými zástupcami maloletého dieťaťa podľa Zákona o rodine sú jeho rodičia, pričom maloletého môže zastúpiť ktorýkoľvek z rodičov, ktorý je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu a nebol pozbavený svojich rodičovských práv. Pokiaľ žiadny z rodičov nemôže dieťa zastúpiť, súd ustanoví dieťaťu opatrovníka, ktorý bude dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Osvojitelia majú k osvojenému dieťaťu také práva ako rodičia, osvojením totiž zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou.



Súd ustanoví maloletému opatrovníka namiesto jeho rodičov, ak títo zomreli, boli pozbavení rodičovských práv, alebo nemajú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, v takom prípade opatrovník bude maloletého vychovávať, zastupovať a spravovať jeho veci namiesto jeho rodičov. Touto funkciou opatrovníka môže sa poveriť predovšetkým príbuzný maloletého, u ktorého sú záruky dobrého výkonu tejto funkcie a ak je aj ochotný túto funkciu vykonávať. Iba ak niet takého príbuzného, môže súd poveriť touto funkciou iného občana, takisto so zárukami riadeného výkonu funkcie, alebo môže ňou poveriť orgán miestnej správy alebo jeho zariadenie s právnou subjektivitou.



Pri zverení maloletého dieťaťa do výchovy iného občana než rodiča podľa § 45 ods. 1 ZR, vymedzenie jeho práv a povinností k dieťaťu v rozsudku súdu sa bude vzťahovať aj na rozsah zastupovania dieťaťa.



V rámci pestúnskej starostlivosti pestúnovi prináleží právo zastupovať dieťa a spravovať jeho záležitosti iba v bežných veciach. Pokiaľ však pestún predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu v ostatných veciach nie je v súlade so záujmom dieťaťa, môže sa domáhať rozhodnutia súdu.



Súdom ustanovený opatrovník musí zložiť sľub o riadnom vykonávaní povinností a o dodržiavaní pokynov súdu. Ak je však za opatrovníka ustanovený orgán miestnej správy alebo jeho zariadenie, zloženie sľubu prostredníctvom pracovníka týchto orgánov odpadá. Súd však v takom prípade vo výroku svojho rozhodnutia, popri vymedzení rozsahu práv a povinností, uloží tomuto orgánu, aby riadne vykonával svoje povinnosti opatrovníka a dbal na pokyny súdu.

Z judikatúry
R 14/1967: Predpokladom pre ustanovenie navrhnutej osoby za opatrovníka je súhlas tejto osoby s prevzatím funkcie opatrovníka, v konaní o ustanovení opatrovníka je osoba navrhnutá do funkcie opatrovníka účastníkom konania.

§ 28
Ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie sa majetkom potrebné schválenie súdu.

Vysvetlivky
Pri nakladaní s majetkom zastúpeného jeho zákonnými zástupcami, ktoré nemožno považovať za bežné, sa vyžaduje schválenie súdu. Súd pritom sám nemôže nahradiť súhlas zákonných zástupcov.



Otázku, či ide alebo nejde o bežnú vec pri nakladaní sa majetkom, treba vždy posúdiť na základe okolností a povahy konkrétneho prípadu. Za nie bežnú vec bude možné považovať napr. nadobúdanie alebo zabavovanie sa nehnuteľností na základe prevodu, či prechodu nehnuteľností.



Pojem bežná vec sa používa tiež v ustanoveniach § 145 ods. 1 pri bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, § 701 ods. 1 pri spoločnom nájme bytu, a v § 21 ods. 1 ZR medzi manželmi.



V mene a na účet fyzickej osoby, ktorá z dôvodu nedostatku veku alebo rozhodnutia súdu nemá plnú spôsobilosť na právne úkony, možno živnosť prevádzkovať so súhlasom súdu, ak to navrhuje jej zákonný zástupca. Zodpovedného zástupcu v takom prípade ustanoví zákonný zástupca so súhlasom súdu, živnosť ohlási alebo o koncesiu požiada zákonný zástupca.

Z judikatúry
R 59/1966: Pri posudzovaní otázky, či dohoda dedičov je, či nie je v záujme maloletého, nemožno záujem maloletého vidieť jedine v tom, či sa maloletý stane spoluvlastníkom nehnuteľnosti, lebo treba prihliadnuť aj na to, aká je možnosť užívať veci získané dedičstvom a aké by prípadne boli náklady spojené s ich údržbou.

§ 29
Súd môže ustanoviť opatrovníka aj tomu, pobyt koho nie je známy, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje verejný záujem. Za tých istých podmienok môže súd ustanoviť opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu.

Vysvetlivky
Ustanovenie opatrovníka tomu, koho pobyt nie je známy, je podmienené buď potrebou ochrany jeho záujmov alebo verejným záujmom. Pritom okolnosť, že ide o osobu neznámeho pobytu nestačí tvrdiť. Tá sa musí preukázať.



Medzi iné závažné dôvody možno zaradiť napr. chorobu alebo telesnú vadu, ktorá príslušnej osobe zabraňuje, aby bola prítomná pri uskutočnení právneho úkonu.

Z judikatúry
R 12/1975: Na ustanovenie opatrovníka tomu, pobyt ktorého nie je známy, sú pre súd rozhodujúce len dôvody uvedené v ustanovení § 29 OZ. Nie je však rozhodujúce, či prebieha alebo bude prebiehať súdne, správne, prípadne iné konanie týkajúce sa osoby, ktorej pobyt nie je známy, a jej majetku.

§ 30
Ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu.

Vysvetlivky
Kolízia záujmov medzi zákonným zástupcom a zastúpeným, resp. medzi viacerými zastúpenými tým istým zástupcom, vylučuje zastúpenie v rozsahu kolíziou zastúpených záujmov účastníkov právneho vzťahu. Ak sú zástupcami maloletých detí ich rodičia, postačí iba možnosť stretnutia záujmov medzi rodičmi a maloletými deťmi alebo medzi deťmi navzájom na to, aby rodičia boli vylúčení zo zastupovania detí v rozsahu, v akom môže dôjsť k stretnutiu týchto záujmov. Obdobne tomu bude pri zastupovaní maloletých osvojencov osvojiteľmi a tiež pri zastupovaní maloletého opatrovanca jeho opatrovníkom ustanoveným namiesto rodičov dieťaťa podľa §78 ods. 1 ZR.



Ak však ide o plnoleté osoby, hoci aj nespôsobilé na právne úkony, ustanoví im súd osobitného zástupcu, tzv. kolízneho opatrovníka, iba vtedy, keď už dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného, alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorí sú zastúpení tým istým zákonným zástupcom.

Kolízia záujmov pri právnom zastúpení môže vzniknúť medzi:
a) zákonným zástupcom a zastúpeným,



b) zákonným zástupcom na jednej strane a viacerými (všetkými) zastúpenými tým istým zákonným zástupcom na druhej strane,



c) zastúpeným na jednej strane a viacerými zákonnými zástupcami na strane druhej (napr. medzi zastúpeným dieťaťom a obidvoma jeho rodičmi, príp. osvojiteľmi),



d) zastúpenými navzájom, ak sú zastúpení tým istým zákonným zástupcom (alebo tými istými zákonnými zástupcami, napr. rodičmi alebo osvojiteľmi).



Za tzv. kolízneho opatrovníka možno maloletému ustanoviť aj orgán miestnej správy (§ 37 ods. 2, 3, § 83 ods. 1, 2 ZR), pokiaľ už nie je opatrovníkom ustanovený podľa § 78 ods. 1, § 79 ods. 2 ZR. I keď ustanovenie § 30 OZ nemá výslovnú úpravu o ustanovení orgánu miestnej správy za tzv. kolízneho opatrovníka, z ustanovenia § 27 ods. 2, 3 logicky vyplýva, že orgán miestnej správy môže byť za tých istých podmienok poverený aj funkciou tzv. kolízneho opatrovníka.

Z judikatúry
R 31/1967: Pri prijatí ponuky daru (domu) od svojich rodičov (rozvedených), musia maloleté deti byť zastúpené osobitným opatrovníkom, a takýto právny úkon vyžaduje schválenie opatrovníckym súdom.

Zastúpenie na základe plnomocenstva
§ 31
(1) Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.



(2) Pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelil plnomocenstvo.



(3) Plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne. Ak v plnomocenstve udelenom niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne.



(4) Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.

Z pôvodnej dôvodovej správy
Úprava zastúpenia na základe plnomocenstva je založená na zásade, že toto zastúpenie je prejavom dôvery zastúpeného k zástupcovi. Preto zástupca musí na zásadne konať osobne.



V záujme právnej istoty musí byť rozsah zástupcovho oprávnenia vždy uvedený v plnomocenstve. V niektorých prípadoch treba na právny úkon určitého druhu osobitné plnomocenstvo, tieto prípady (napr. splnomocnenie na nakladanie s vkladom z bežného účtu, splnomocnenie na odmietnutie dedičstva) sú vždy uvedené na príslušných miestach osnovy. Písomná forma plnomocenstva sa vyžaduje tam, kde úkon, ktorý sa má podľa plnomocenstva vykonať, musí mať osobitnú formu, písomná forma plnomocenstva je potrebná aj pre všeobecné plnomocenstvo.

Vysvetlivky
Zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy (dohody o plnomocenstve podľa § 23) medzi splnomocniteľom (zastúpeným) a splnomocnencom (zástupcom). Ide tu o dvojstranný právny úkon, na rozdiel od plnomocenstva, ktoré treba považovať za jednostranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať.



Rozsah splnomocnencovho oprávnenia vyplýva z obsahu plnomocenstva, ktoré splnomocnenec v zásade nemôže prekročiť.

Ak je splnomocnencom právnická osoba, koná za splnomocniteľa:
a) buď štatutárny orgán tejto osoby bez toho, aby bol menovite zmocnený,



b) alebo osoba, ktorej tento štatutárny orgán udelí plnomocenstvo.



Ak je plnomocenstvo udelené viacerým splnomocnencom a v plnomocenstve nie je uvedené inak, musia všetci splnomocnenci konať spoločne. V plnomocenstve môže byť aj výslovne uvedené, že všetci splnomocnenci musia konať spoločne. Takémuto plnomocenstvu predchádza dohoda o plnomocenstve so všetkými splnomocnencami, ktorí majú konať spoločne. Nie je vylúčené, aby táto dohoda (zmluva) bola uzavretá aj jednotlivo s každým splnomocnencom. V plnomocenstve podľa ktorého majú viacerí splnomocnenci konať spoločne, však musia byť uvedení všetci a musí byť uvedený aj rozsah ich oprávnenia. Spoločným konaním všetkých splnomocnencov sa rozumie ich zhodný prejav pri tom-ktorom právnom úkone bez toho, aby museli byť všetci aj súčasne prítomní pri uskutočnení právneho úkonu.



Naproti tomu v občianskom súdnom konaní platí zásada, že v tej istej veci možno mať súčasne iba jedného zvoleného zástupcu (§ 24 OSP).



Forma plnomocenstva všeobecne nie je ustanovená. Obligatórne s však vyžaduje písomná forma vtedy, keď sa právny úkon v mene splnomocniteľa robí v písomnej forme (napr. prevod nehnuteľnosti), a tiež vtedy, keď sa plnomocenstvo netýka len určitého právneho úkonu. Obvykle to bude v prípade generálneho plnomocenstva. Z poslednej vety § 31 ods. 4 však možno vyvodiť, že písomná forma plnomocenstva sa vyžaduje aj na niekoľko právnych úkonov bez toho, aby išlo o plnomocenstvo na všetky právne úkony. Z toho vyplýva, že ústne udelenie plnomo