Zásady trestného konania

Zásady trestného konania
Na základných zásadách sú vybudované všetky inštitúty, štádia trestného konania.
Vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky, zo zákona c. 335/1991 Zb. o súdoch a
sudcoch v znení neskorších predpisov a z Trestného poriadku.
Týmito zásadami sú:
A/ Zásada stíhania len zo zákonných dôvodov
Spocíva v tom, že nikto nemôže byt stíhaný ako obvinený inác ako zo zákonných
dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje Trestný poriadok. Stíhanie inými orgánmi ako
orgánmi trestného konania je právne neúcinné a protiústavné. Aktéri takéhoto stíhania
sa vystavujú trestnej zodpovednosti. Na overenie dodržiavania zákonnosti slúžia
systémy vzájomných kontrol. Prokurátor vykonáva dozor nad prípravným konaním, súd
preveruje tiež zákonnost prípravného konania a podania obžaloby, prokurátor, ale tiež
dalšie oprávnené osoby majú právo podat proti rozhodnutiu súdu opravné prostriedky,
o ktorých rozhoduje nadriadený súd, prípadne Najvyšší súd Slovenskej republiky. B/
Zásada prezumpcie neviny
Dokial právoplatným odsudzujúcim rozsudkom nie je vyslovená vina, nemožno na toho,
proti komu sa vedie trestné stíhanie, hladiet ako by bol vinný. Nedokázaná vina má
ten istý význam ako dokázaná nevina. Ak vzniknú pochybnosti o priebehu skutku, ktoré
nemožno odstránit dalším dokazovaním, musí súd rozhodnút v prospech obžalovaného.
Z tejto zásady vyplýva, že je povinnostou orgánov cinných v trestnom konaní a nie
obžalovaného, preukázat vinu.
C/ Zásada legality
Prokurátor je povinný stíhat všetky trestné ciny, o ktorých sa dozvedel. Výnimky sú
prípustné len podla zákona alebo podla vyhlásenej medzinárodnej zmluvy. Z trestného
stíhania sú vynaté osoby, ktoré používajú výsady a imunitu podla zákona alebo
medzinárodnej zmluvy /napr. diplomatickí zástupcovia, clenovia niektorých
medzinárodných komisií, poslanci NR SR, pokial nie sú pozbavení imunity/ a tie osoby,
ktorých trestné stíhanie je neprípustné alebo voci ktorým je trestné stíhanie neúcelné,
pretože sú stíhané pre iný závažnejší trestný cin.
D/ Zásada oficiality
Ak Trestný poriadok neustanovuje nieco iné, postupujú orgány cinné v trestnom
konaní z úradnej povinnosti. Musia trestné veci prejednávat co najrýchlejšie a dôsledne
zachovávat obcianske práva zarucené ústavou. Na obsah petícií zasahujúcich do
plnenia týchto povinností orgány cinné v trestnom konaní neprihliadajú. Táto zásada je
prelomená novozavedeným inštitútom súhlasu poškodeného.
V zmysle neho trestné stíhanie, pre niektoré tam uvedené trestné ciny, možno zacat a
už v zacatom stíhaní pokracovat iba so súhlasom poškodeného. Poškodený však musí
byt vo vztahu k obvinenému takou osobou, ktorá má právo proti nemu odopriet
výpoved. E/ Zásada zistovania skutocného stavu veci
Orgány cinné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav,
a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Objasnujú s rovnakou starostlivostou
okolnosti svedciace proti obvinenému i okolnosti, ktoré svedcia v jeho prospech a
vykonávajú v oboch smeroch dôkazy, necakajúc na návrh strán. Priznanie obvineného
nezbavuje orgány cinné v trestnom konaní povinnosti preskúmat všetky okolnosti
prípadu. Skutocnost, že dôkaz neobstaral orgán cinný v trestnom konaní, ale ho
predložila niektorá zo strán, nie je dôvodom na jeho odmietnutie. Dôkaz získaný
nezákonným donútením alebo hrozbou takého donútenia sa nesmie použit s výnimkou
prípadu, ked sa použije ako dôkaz proti osobe, ktorá také donútenie alebo hrozbu
donútenia použila. Toto ustanovenie súvisí aj so zásadou stíhania len zo zákonných
dôvodov.
F/ Zásada volného hodnotenia dôkazov
Orgány cinné v trestnom konaní hodnotia dôkazy podla svojho vnútorného
presvedcenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo
i v ich súhrne, nezávisle od toho, ci ich obstarali samé, alebo niektorá zo strán. Niet
zákonom urcených pravidiel, kolko dôkazov a akej kvality je potrebné vykonat. V praxi
sa uplatnuje prístup, aby boli vykonané také a tolko dôkazov, ktoré sú nevyhnutné na
zístenie skutocného stavu veci. Hodnotenie dôkazov nie je lubovôlou, pretože dôkazy
sú známe nielen orgánom cinným v trestnom konaní, ale aj všetkým procesným
stranám, ktoré sa môžu domáhat nápravy opravnými prostriedkami.
G/ Zásada spolupráce so záujmovými združeniami obcanov
Všetky orgány cinné v trestnom konaní spolupracujú so záujmovými združeniami
obcanov a využívajú ich výchovné pôsobenie. Záujmové združenia obcanov môžu
upozornovat orgány cinné v trestnom konaní na prípady porušenia zákonnosti a dávat
tak podnet na zacatie trestného stíhania. Môžu navrhovat, aby súd na prehlbenie
výchovného pôsobenia prejednal vec na pracovisku obvineného alebo v mieste jeho
bydliska. So záujmovými združeniami obcanov súd spolupracuje pri zabezpecení úcasti
obcanov na pojednávaní súdov. Tieto združenia spolupôsobia pri výchove osôb
podmienecne odsúdených, podmienecne prepustených a na hlavné pojednávanie môžu
vyslat svojho zástupcu.
H/ Obžalovacia zásada
Trestné stíhanie pred súdmi je možné len na základe obžaloby podanej prokurátorom.
Táto zásada zabezpecuje objektívnost trestného stíhania. Celé trestné stíhanie je
rozdelené tak, že ho vykonávajú samostatné orgány. Ak prokurátor podá obžalobu, tak
proti sebe má obžalovaného a jeho obhajcu. Samosudca alebo predseda senátu vedie
pojednávanie na súde a aj vykonáva dôkazy svedciace tak v prospech, ako aj v
neprospech obžalovaného, pricom prokurátor, obžalovaný, jeho obhajca, poškodený a
jeho splnomocnenec môžu vypocúvaným osobám dávat otázky, môžu vypocúvat
svedkov, ktorých sami navrhnú a môžu predkladat aj iné dôkazy. Prokurátor tak stratil
postavenie pána sporu a súdne konanie, ktoré nemôže zacat bez ním podanej
obžaloby, už nadobudlo charakter sporu, kontradikcie. Z tejto zásady vyplýva, že súd
môže rozhodnút len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobe. Právnym posúdením tohto
skutku nie je viazaný. Vzhladom na to, že prokurátor podáva obžalobu, musí mat právo
nou aj disponovat. Prokurátor môže vziat obžalobu spät až do zacatia hlavného
pojednávania. Z tejto zásady vyplýva aj povinná prítomnost prokurátora na hlavnom
pojednávaní ako aj v konaní o odvolaní a v konaní o stažnosti pre porušenia zákona.
Ch/ zásada zákonnosti súdu a sudcu
V trestnom konaní pred súdom o obžalobe alebo o iných úkonoch môže rozhodnút len
príslušný súd. Predseda senátu alebo samosudca rozhodujú sami len tam, kde to zákon
výslovne ustanovuje. Ak v prípravnom konaní rozhoduje súd v prvom stupni,
rozhodnutie robí sudca. O tejto zásade sme už hovorili v castí A, bod4. Je vylúcené,
aby o veci samej mohol rozhodnút niekto iný, ako predpísaným spôsobom zvolený
sudca z povolania, ktorý v závislosti od povahy veci v zákonom stanovených prípadoch
pôsobí ako sudca, samosudca, predseda senátu, clen senátu. Tieto otázky sú bližšie
upravené v zákone o súdoch a sudcoch c. 335/1991 Zb. V senátoch prvostupnových
súdov rozhodujú sudcovia a prísediaci. V konaní okresných a im na roven postavených
súdov sú senáty zložené zo sudcu a dvoch prísediacich. Ak v prvom stupni rozhodujú
krajské súdy alebo Vyšší vojenský súd, vtedy sú senáty zložené z dvoch sudcov, z
ktorých je jeden predseda senátu a z troch prísediacich.
I/ Zásada verejnosti
Trestné veci pred súdom sa prejednávajú verejne tak, aby sa obcania mohli
prejednávania zúcastnit a pojednávanie sledovat. Pri hlavnom pojednávaní a verejnom
zasadnutí smie byt verejnost vylúcená len v prípadoch výslovne ustanovených v
trestnom poriadku. Rozsudok však musí byt vyhlásený vždy verejne. Táto
Zásada je vlastne uskutocnovaním kontroly verejnosti nad rozhodovaním súdu.
J/ zásada bezprostrednosti a ústnosti
Konanie pred súdmi je ústne. Dôkaz výpovedami svedkov, znalcov a obvineného sa
vykonáva spravidla tak, že súd uvedené osoby sám vyslúcha. Táto zásada je
prelomená tým, že samosudca bez prejednania veci môže rozhodnút trestným
rozkazom. S dôkazmi sa však bezprostredne oboznámi z trestného spisu. Súd pri
svojom rozhodnutí smie prihliadat len na skutocnosti, ktoré boli preberané na hlavnom
pojednávaní a opierat sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
K/ zásada uplatnenia práv obvineného
Ten, proti komu sa trestné konanie vedie, musí byt v každom období konania poucený
o právach, umožnujúcich mu plné uplatnenie obhajoby a o tom, že si tiež môže zvolit
obhajcu. Všetky orgány cinné v trestnom konaní sú povinné umožnit mu uplatnenie
jeho práv. Obvinený musí byt poucený o svojich právach pred každým úkonom,
ktorého je prítomný, bez ohladu na to, ci úkon vykonáva vyšetrovatel, prokurátor,
alebo sudca. Ak obvinený chce uplatnit niektoré zo svojich práv, je treba mu to
umožnit. Túto zásadu je nutné rozšírit o náležité uplatnenie práva všetkých procesných
strán, teda aj prokurátora, poškodeného a jeho splnomocnenca, prípadne zástupcu
združenia obcanov. K obmedzeniu procesného práva môže dôjst len výnimocne, ak to
zákon dovoluje.
L/ zásada používaného materinského jazyka
Každý je oprávnený používat pred orgánmi cinnými v trestnom konaní svoj materinský
jazyk. Na zabezpecenie zistenia skutocného stavu veci, obhajoby obžalovaného,
uplatnenia nárokov poškodeného, pravde zodpovedajúcich výpovedi svedkov je
nevyhnutné, aby tieto osoby mohli v trestnom konaní používat svoj materinský jazyk.
Trestné konanie sa vedie v jazyku slovenskom. Ak je to potrebné, je orgán cinný v
trestnom konaní povinný do konania pribrat tlmocníka, a to aj vtedy, ak sám jazyku,
ktorým dotycná osoba vypovedá, rozumie. Tlmocník sprostredkúva jazykový kontakt
medzi orgánom trestného konania a touto osobou.
________________________________________ __________________________
Zdroje: