Zapájanie priraďovacích syntagiem do štruktúry vety

Vo všeobecnosti sa prijíma názor, že priraďovací vzťah a sklady utvorené týmto vzťahom sú v jednoduchej vete fakultatívne, nezúčastňujú sa na tvorbe štruktúry vety. Prijíma sa, že priraďovanie iba „zmnožuje“ vetný člen, to značí, že vo vete môže stáť vedľa seba viac rovnorodých vetných členov, ktoré tvoria tzv. viacnásobný vetný člen, ten však do štruktúrnych vzťahov vo vete vstupuje ako jeden celok, ako jediný vetný člen.


Najčastejšie sa hovorí o viacnásobnosti podmetu, prísudku, predmetu, príslovkového určenia a prívlastku, ide teda o viacnásobné vetné členy. Okrem tejto skupiny viacnásobných vetných členov sa vo vetných konštrukciách vyskytuje viacnásobný doplnok a prístavok. Spomínajú sa i viacnásobné časti slovesno–menného prísudku – jeho viacnásobná menná časť (napr. je usilovný a statočný) a viacnásobné infinitívy pri neplnovýznamových slovesách, s ktorými tvoria tzv. zložený prísudok (napr. začal spievať a tancovať).

1. Viacnásobnosť podmetu
Každý člen viacnásobného podmetu môže vystupovať samostatne ako podmet a teda ako nadradený člen predikatívnej syntagmy, no na druhej strane sa tvrdí a prijíma, že viacnásobný člen vystupuje vo vete ako celok, čiže v syntagmickom vzťahu s prísudkom sa prejavuje ako jeden nadradený člen. Tieto dve konštatovania však nič nehovoria o konkrétnej realizácii determinatívneho vzťahu medzi viacnásobným podmetom a prísudkom.



Determinatívny vzťah medzi podmetom a prísudkom sa na morfologickej rovine prejavuje ako zhoda. Pri viacnásobnom podmete zhodu signalizujú veľmi nejednotne a nejasne (napr.: Radosť a veselosť uletela ako vtáča).



Viacnásobný podmet vstupuje ako celok do vzťahu predikácie s prísudkom, narúša sa pri anteponovanom, i pri postponovanom viacnásobnom podmete, a to ak:



a, viacnásobný podmet je v antepozícii, sloveso v prísudku v tvare singuláru

napr.: Ten alebo onen povedal to alebo ono.



b, viacnásobný podmet je a v antepozícii, sloveso v prísudku je v tvare plurálu

napr.: Jeho oči, jeho prítulnosť, neha a jeho schopnosť vedieť sa zalíškať si ju úplne podmanili.



c, viacnásobný podmet je v postpozícii, sloveso v prísudku je v tvare plurálu

napr.: ...kým sa im do reči zaplietli bosorky, vodníci, víly a novinka – bosorák z Poľska.



d, viacnásobný podmet je v postpozícii, sloveso v prísudku je v tvare singuláru

napr.. Bolo tam aj mnoho kázní, osnov, námetov, upozornení rýmovaných i nerýmovaných.



Viacnásobný podmet si zachováva svoj status viacnásobného člena v tom zmysle, že do determinatívneho vzťahu s prísudkom nevstupujú jednotlivé izolované členy viacnásobného podmetu.

2. Viacnásobný prísudok
O existencii tzv. viacnásobného slovesného prísudku sa dosiaľ vedie diskusia. Najzávažnejším argumentom proti viacnásobnosti prísudku je predikatívna, čiže vetotvorná funkcia prísudku, a tak reálnu existenciu viacnásobného prísudku nemožno v syntaxi dokázať ani sémanticky, ani syntagmaticky.



Viacnásobnosť mennej časti slovesno - menného prísudku sa často pokladá za základ viacnásobnosti slovesno-menného prísudku. Tu sa vidí v podradenosti menných častí viažucich sa na jednu sponu. Konštrukčne je však neúplná, spona sa totiž ku každej mennej časti nikdy nepridáva. Viacnásobná menná časť sa k spone pripája ako jeden celok a spolu so sponou utvára iba jednu predikáciu. Viacnásobnosť mennej časti nemá schopnosť predikáciu násobiť. Dve alebo viaceré menné časti zreteľne tvoria viacnásobný člen, ktorý sa ako celok pripája k spone.


napr.: ...a kocúry začali piť, spievať, po ľudsky sa rozprávať.



Niekedy bývajú infinitívy rozvité predmetom alebo príslovkovým určením, a tak pomocné sloveso stojace pred nimi a viažuce sa na ne ako gramatický tvar sa zdá takmer ako elidované.

napr.:...museli kufre vynášať, cestujúcim pomáhať a na paprčky si pozor dávať.



Do kontaktu s prísudkom sa vo vete a s podmetom, resp. predmetom vstupuje ako celok aj viacnásobný doplnok. Predstavuje jednu doplnkovú konštrukciu, sloveso v prísudku sa nenásobí podľa viacnásobnosti doplnkovej časti.

napr.: Ja som čakala neistá a znepokojená.



Charakter viacnásobného člena si vo vete zreteľne zachováva aj viacnásobný prístavok. Z podstaty prístavku vyplýva, že od svojho riadiaceho člena je oddelený čiarkou alebo iným interpunkčným znamienkom. Často stojí aj za bodkou a každý člen viacnásobného prístavku je syntagmaticky bohato rozvitý.

napr.:...istej bosorke sa podarilo pohodiť v dome bosoráctvo; uzlíček s kúskom šiat a nechty.



Charakteru viacnásobného prístavku sa blížia enumeratívne konštrukcie, založené na vzťahu koordinácie vyjadrenej zväčša asyndeticky. Viacnásobný rad je zvyčajne v zátvorke alebo za dvojbodkou.

napr.: Vlastnosti (dokonalosti), ktoré zisťujeme u stvorení (dobrota, poznanie, vernosť, atď.).




Viacnásobnosť dvoch výrazov (zvyčajne vyjadrených substantívami) sa vyskytuje v spojení s predložkou medzi, ktorá označuje istý priestor medzi dvoma krajnými bodmi z miestneho alebo aj časového hľadiska. Tieto krajné body utvárajú vždy dve rozličné mimojazykové skutočnosti. Viacnásobný člen pri predložke medzi sa najčastejšie skladá z dvoch častí, tvorí teda jednoduchú priraďovaciu syntagmu; zložená syntagma je tu zriedkavá. Obe časti syntagmy sú v inštrumentáli, zriedkavo v akuzatíve.

napr.: Stav medzi životom a smrťou.



Opakovanie predložky medzi pri druhom člene priraďovacej syntagmy pokladáme za redundantné

napr.: ...zjaví sa nám, vypuklejšie rozdiel medzi touto prácou a medzi formami Troch gaštanových koní.



Za zriedkavejší konštrukčný prípad pokladáme koordináciu medzi opozitnými prívlastkami pri jednom spoločnom nadradenom člene

napr.: Nastolil otázku vzťahu medzi bytím, viditeľným a neviditeľným, hmotným a nehmotným.



3. Viacnásobné rozvíjacie vetné členy
Viacnásobný vetný člen utvorený z dvoch alebo viacerých rozvíjacích členov tvorí so svojím nadradeným členom zloženú determinatívno-koordinatívnu syntagmu s tzv. globálnou koordináciou. Ide o viacnásobný prívlastok, predmet a príslovkové určenie. Priradené rozvíjacie členy tvoria viacnásobný vetný člen, ktorý ako celok rozvíja nadradený člen, ale zároveň ho rozvíjajú aj jeho jednotlivé časti samostatne, a tak spolu utvárajú zloženú podraďovaciu syntagmu.

A, viacnásobný prívlastok
a, zhodný: Chudá, zhrbená starena zbehla cestou do pálenice.



b, nezhodný: ...šomrali s ostatnými nekonečnú reťaz výziev, prosieb a hrozieb – modlitieb.



c, so zhodnými a nezhodnými časťami: ...Ktoré v zmätenej a občas nedôverčivej pamäti zasýpali lavíny smútku, záveje pochybností a starostí.

B, viacnásobný predmet
napr.: Nezabudol na omyly, bludy a slabosti svojich prvých tridsiatich troch rokov.

C, viacnásobné príslovkové určenie
napr.: Používa sa len v ústnych rozhovoroch a vyprávaniach.

Priraďovacie syntagmy (jednoduché i zložené) sa teda v jednoduchej vete realizujú rozličným spôsobom