Zakony zachovania

Prvým a najzákladnejším zákonom je zákon zachovania hmotnosti. V makro fyzike je hmotnosť stála vo všetkých skupenstvá nezáležiac na deji, ktorý práve v sústave prebieha. Avšak v mikrofyzike, na úrovni jadier, je situácia trochu iná. Ak sa dve častice spoja do jednej tak hmotnosť vytvorenej častice je menšia ako súčet hmotností pôvodných častíc, pretože časť hmotnosti sa premenila na väzbovú energiu . Podľa Einsteinovho vzťahu ju vypočítame ako



Ďalším veľmi dôležitým zákonom je zákon zachovania energie v danej sústave. Celková energia izolovanej sústavy sa zachováva a je stála, čiže





Celková energia izolovanej sústavy je stála, nech v nej porebiehajú akékoľvek deje.

Z toho vyplýva, že aj pri tepelných dejoch sa energia vo forme tepla nestráca, teda pri prechode jednej látky z jedného stavu do druhého je energia, ktorú teleso prijalo rovna s eneriou, ktorú teleso spotrebovalo na svoje oteplenie



z čoho by sme mohli odvodiť kalorimetrickú rovnice, pre dve telesá, ktoré si medzi sebou vymieňajú teplo



Elektrika. Keď sa z jednej svorky premiestnia častice s celkovým nábojom Q vonkajšej časti obvodu na druhú svorku zdroja, vykonajú elektrické sily prácu

W=Q.U

Práca spojená s prenosom častíc vo vonkajšej časti obvodu sa prejaví zohriatim vodiča, jeho pohybom alebo inou zmenou. Za predpokladu, že vodič je v pokoji, pozorujeme iba teplotné zmeny. Kinetická energia usmerneného pohybu častíc s nábojom sa p ri prekážkach odovzdáva kmitajúcim časticiam kryštalickej mriežky, preto sa vnútorná energia vodiča zväčšuje. Mierou zmeny tejto vnútornej energie je Joulovo teplo, ktoré vypočítame zo vzťahu

Q= W

Zákon zachovania hybnosti vyjadruje, že výsledný moment hybnosti celej sústavy je rovný nule. Platí tak ako v makrofyzike tak aj v mikrofyzike.

Pri mikrofyzike je ešte zákon zachovania elektrického náboja. Napríklad pre rozpad neutrónu platí



teda neutróna sa rozpadá na dve častice, ktorých celkovýelektrický náboj je rovnaký s elektrickým nábojom neutrónom.