Základné pojmy teórie štátu.

Štát - je politická forma organizácie spoločnosti, Symboly ątátu - ątátny : znak, vlajka, hymna, peča»

Znaky ątátu - ątátna moc, suverenita ątátu, územná organizácia obyvateµstva, ątátne občianstvo

Súčasti ątátneho mechanizmu - zastupiteµská sústava, administratívne orgány, súdne orgány a

prokuratúra, armáda a polícia

©tátna moc - ątát je nerozlučiteµne spätý so ątátnou mocou

- je to osobitný druh verejnej moci, spoločenskej sily, ktorá je spôsobilá zabezbečova»

sformovanie, upevňovanie a ochranu ekonom, polit. a kult. spoločenských vz»ahov

- viaľe sa na osobitný aparát:

©tátny mechanizmus - zabezpečuje fungovanie funkcii ątátu

Funkcie ątátu : vnútorné - mocenská ( zabezbečuje uchovanie stavu spoločnosti)

- hospodárska ( reguluje hospodárstvo )

- riadiaca ( reguluje spoločenské vz»ahy )

- kultúrna ( reguluje kultúru )

vonkająie - obrana ątátu, integrácia a medzinárodná spolupráca

Klasifikácia ątátnych orgánov z hµadiska :

suverenity (samostatnosti a nezávislosti ątátu) : vo vnútri vykonáva ątátny orgán v ktorého

právomoci je schvalova» ústavu (parlament), na vonok hlava ątátu (prezident)

právomoci : zákonodárnej, výkonnej, súdnej, orgánov kontroly a dozoru

kompetencie : pôsobnos» : miestna, časová, osobná

spôsobu stanovenia osôb do funkcií : volené (poslanci-> parlament), menované (vláda)

trvania funkčného obdobia : ohraničené, neohraničené

zloľenia ątátnych orgánov : monokratické, demokratické (kolegiátne)

Forma ątátu - spôsob org. ątát. moci, reľim jej fungovania (forma vlády,učlenenie ątátu,ątátny reľim)

Forma vlády - povaha, organizácia a zloľenie najvyąąích ątátnych orgánov a ich vzájomné vz»ahy

- z hµadiska vz»ahov obyvateµstva k ątátnej moci ju delíme na demokrat.a nedemokrat.

Demokracia - právo a moľnos» jednotlivca slobodne kona» a myslie» aľ po hranicu, keď jeho konanie

a začne obmedzova» slobodu iného občana

- povinnos» akejkoµvek ątátnej moci zabezpeči» garantované práva pre kaľdého

jednotlivca a to bez ohµadu na farbu pleti, politickú či náboľenskú prísluąnos»,

sociálne postavenie politický vplyv či iné

- charakterizuje účas» občanov na správe vecí verejných, právna rovnos» a

podriadenie sa menąiny väčąine pri rozhodovaní, demokratické práva a slobody

- delí sa na - priamu, nepriamu (zástupci)

- obmedzenú, neobmedzenú (čas» obyv. vylúčená, napr:rasový cenzus)

- reálna, formálna ( teoerticky je moľnos» ale nie sú podmienky )

Priama demokracia - a) Referendum (µud hlasuje o ústavných zákonoch)

- návrh podá vláda(vládne), občania petíciou (350 000) (µudové),

obligatórne (v ústave uvedené ľe musí by»), fakultatívne (v ústave

uvedené, ľe môľe by»), ratifikačné (potvrdeneie prijatia zákona)

b) Plebescit (rozhodnutie o akejkoµvek otázke)

c) Konzultatívna demokracia (najmladąia)

- televízne dialógy predstaviteµov politických strán za účasti občanov

d) Voµby (kaľdý občan sám za seba, priama účas»)

- predstavujú mechanizmus, v kt. si občania vyberajú svojich zástupcov

do zástup. orgánov

- aktívne právo (právu ís» voli») , pasívne právo (právo by» volený)

- permanentnos» v. - ich opakovanie,ątát určuje v.obd. pre jednot. inątit.

- rozsah volebného práva - obmedzené, neobmedzené

(v Belgicku sú volby povinné, pokuta 1500 bf)

- rovnos» volebného práva - kaľdý občan jeden rovnocenný hlas

- priamos» volieb - kaľdý za seba (vo Francúzsku aj splnomocnenie)

- nepriame voµba -> prezident,

občan je zastúpený 2 spôsobmi - a) poverí osobu, kt. volí v jeho mene

b) obč. zastupuje ąt. orgán (par.)

- tajnos» hlasovania

- priebeh : 1) Registrácia voličov a zostavovanie volebných zoznamov

2) Navrhovanie, výber, nominácie kandidátov

3) Volebná kampaň

4) Rozdelovanie mandátov