Základné ľudské práva a slobody
Je všeobecne známe, že študenti a občania nepoznajú svoje práva, a ak áno, tak len v malej miere. Ľudské práva dnes definujeme ako „oprávnenia priznané jednotlivcovi, ktoré mu umožňujú plne využívať svoje schopnosti, inteligenciu, talent a znalosti na uspokojenie duchovných a iných túžob a cieľov. Sú také podstatné pre dôstojnosť a autentickosť ľudskej bytosti, že by ich mala rešpektovať každá politická moc.“ Ich odňatím ľudská bytosť prestáva byť človekom. Ľudské práva sú priestorom slobody jednotlivca, do ktorého nesmie zasahovať štátna moc. Zásahy sú dovolené len v zákonom presne určených prípadoch a na základe zákonom stanoveného postupu. Prvými deklaráciami ľudských práv bola americká Deklarácia nezávislosti (1776) a Francúzka Deklarácia práv človeka a občana (1789).
Nový rozmach ľudských práv nastal po druhej svetovej vojne zásluhou OSN
Valné zhromaždenie OSN prialo v roku 1948 Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, ktorá sa stala východiskom pre ďalšie dokumenty, najmä Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (1966) a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966). Úlohou štátu je zakotviť tieto práva človeka v ústave a zákonoch ako občianske práva a zabezpečiť ich nerušené využívanie. Základné ľudské práva a slobody sa nachádzajú v 2. hlave Ústave SR. Štát ich uznáva a garantuje.
Na ochranu jednotlivca pred porušovaním ľudských práv a základných slobôd sa vytvorila celá sústava prostriedkov. Vo vyše päťdesiatich štátoch sveta pôsobí ako ochranca ľudských práv aj ombudsman. Toto staré švédske slovo označuje vysokého úradníka, ktorý vedie úrad na ochranu práv a slobôd. Je to nezávislý štátny orgán na kontrolu výkonu štátnej moci, ustanovený na základe ústavy alebo zákona, s právomocou z vlastnej iniciatívy alebo prostredníctvom sťažností občanov prešetrovať nezákonnosť a neústavnosť, porušovanie práv a slobôd. Po prešetrení signalizuje príslušným orgánom zistené nedostatky, navrhuje konkrétne opatrenia a vydáva výročné správy.
Základnou úlohou každého demokratického štátu je chrániť ľudské práva v súlade s medzinárodným štandardom. Medzinárodný štandard ľudských práv určujú tie základné ľudské práva a slobody, ktoré sú obsiahnuté v univerzálnych medzinárodných dokumentoch regionálneho charakteru. Až keď jednotlivec vyčerpá všetky vnútroštátne možnosti ochrany ľudských práv, môže sa uchýliť k regionálnemu alebo medzinárodnému systému ich ochrany.
Univerzálnu deklaráciu ľudských práv vydala Organizácia spojených národov. Snaží sa zaviesť:
01. Všetci majú navzájom jednať v bratskom duchu.
02. Každý má všetky práva a slobody, vyhlásené v tejto deklarácii.
03. Každý má právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť.
04. Nikto nesmie byť otrokom.
05. Nikto nesmie byť mučený.
06. Každý má právo, aby bola uznávaná jeho právna osobnosť.
07. Každý má právo na ochranu proti diskriminácii, ktorá porušuje tieto pravidlá.
08. Každý má právo na súdnu ochranu proti činom porušujúcim ľudské práva.
09. Nikto nesmie byť svojvoľne zatknutý, držaný vo väzbe alebo vyhnaný do vyhnanstva.
10. Každý má právo, aby bol spravodlivo a verejne vypočutý nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhoduje o jeho právach a povinnostiach a o každom trestnom obvinení, vznesenom proti nemu.
11. Obvinený sa pokladá za nevinného, kým sa mu nepreukáže vina. Takisto nesmie byť vinný, ak v dobe spáchania činu, sa ten čin nepokladal za trestný a platí trest, ktorý bol v tom období.
12. Nesmie sa zasahovať do súkromného života druhého.
13. Každý má právo slobodne sa pohybovať, zvoliť si bydlisko, mesto, krajinu...
14. Každý má právo na azyl, okrem prípadov, ak je človek stíhaný z nejakého brutálneho činu.
15. Každý má právo na štátnu príslušnosť.
16. Každý má právo slobodne uzatvárať manželstvo a zakladať rodinu. V manželstve majú všetci rovnaké práva, rodina má nárok na ochranu zo strany spoločnosti štátu.
17. Každý má právo vlastniť majetok, nikto nesmie byť svojvoľne zbavený svojho majetku.
18. Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva.
19. Každý má právo na slobodu presvedčenia a prejavu.
20. Každému je zaručená sloboda pokojného zhromažďovania a združovania sa, nikto do toho nesmie byť nútený.
21. Každý má právo zúčastniť sa na vláde svojej krajiny buď priamo alebo prostredníctvom svojich zástupcov. Vôľa ľudu má byť základom vládnej moci.
22. Každý má právo na sociálne zabezpečenie a aby mu boli zaistené hospodárske, sociálne a kultúrne práva potrebné k rozvoju jeho osobnosti.
23. Každý má právo na prácu, na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti, má právo na plat zodpovedajúci jeho práci.
24. Každý má právo na odpočinok, teda aspoň na pravidelnú platenú dovolenku.
25. Každý má právo na blahobyt, zdravie, výživu, ošatenie, bývanie a lekárske ošetrovanie, ale aj sociálne opatrenia. Materstvo a detstvo majú nárok na osobitnú starostlivosť a pomoc.
26. Každý má právo na vzdelanie. Vzdelanie má byť rovnako prístupné každému podľa jeho schopností.
27. Každý má právo zúčastňovať sa na kultúrnom živote spoločnosti.
28. Každý má právo na to, aby vládol taký sociálny a medzinárodný poriadok, v ktorom by práva a slobody vyhlásené v tejto deklarácii boli plne uplatnené.
29. Každý má povinnosť voči spoločnosti, a výkon týchto práv nesmie byť v rozpore s cieľmi a zásadami Spojených národov.
30. V tejto deklarácii nič sa nesmie vykladať tak, aby oprávňovalo ktorýkoľvek štát, skupinu, alebo osobu vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov, ktoré by smerovali k potlačeniu niektorého z práv alebo slobôd v tejto deklarácii vyhlásených.