Zaclenenie Slovenska do ramca Uhorskeho statu

Od roku 833 patrilo Nitriansko (Nitrava) k veľkomoravskému štátu ako osobitné údelné kniežatstvo. V roku 880 sa stala Nitra na Svätoplukovu žiadosť a podľa rozhodnutia pápeža Jána VIII. Stala sídlom druhého veľkomoravského biskupa, čo bolo jasným dôkazom o význame Nitry ako jedného z dvoch veľkomoravských kniežatstiev.

Veľkomoravský knieža Svätopluk I. rozdelil pred smrťou vládu v krajine medzi dvoch synov. Mojmírovi podriadený Svätopluk bol pravdepodobne údelným kniežaťom v Nitriansku. Po záhube Mojmírovov a zániku veľkomoravskej ríše na krátky čas (906- 920) prevzali moc do rúk ich príbuzní Pŕemyslovci. Potom Nitriansko ovládli Maďari a jeho osud určovali udalosti vnútri karpatskej kotliny. No Slovensko sa nestalo hneď súčasťou uhorského štátu. Maďarské kmeňové zväzy najprv iba južné časti VM pri Dunaji a Zadunajska s Kocelovým sídlom na Blatnohrade. Kniežatá z Arpádovho rodu boli totiž zaneprázdnený domácimi záležitosťami v čase, keď ozbrojené družiny prestli podnikať koristnícke nájazdy a keď sa menilo spoločenské zriadenie Maďarov. Najstaršie maďarské jazdecké hroby a malé pohrebiská siahajú na severe po Skalicu, Hlohovec, Nitru, Levice, Lučenec, Michaľany,...

Štefan I. Arpádovské kniežatá sa predovšetkým usilovali upevniť ústrednú kniežaciu moc nad všetkými maďarskými kmeňmi. Tento zámer úspešne splnil syn kniežaťa Gejzu, Vajk, ktorý pri krste prijal meno Štefan. Osvedčil sa ako vinikajúci panovník a dobrý organizátor. Pričinil sa o zavedenie kresťanstva u Maďarov. Pri tejto činnosti mu pomáhal český biskup Vojtech so svojim priateľom Radla- Anastáziusom, ktorý bol predstavený brevnovského kláštora v Prahe, a ktorý sa neskôr stal aj prvým ostrihomským arcibiskupom. Zavedenie kresťanstva medzi ľud bolo prvým krokom k odstráneniu rodového zriadenia ak zavedeniu feudalizmu.

Vzbura kmeňových náčelníkov. Proti zavedeniu kresťanstva a novému zriadeniu (feudalizmu) sa vzbúrili niektorí maďarskí kmeňoví náčelníci. Nechceli prísť totiž o vládu nad svojim kmeňom. Štefan pomocou vojska zlomil odpor odbojných náčelníkov a ich majetky zabral pre seba. Stal sa najbohatším a najmocnejším maďarským kniežaťom , mohol mať silné vojsko. V roku 1000 sa dal korunovať za prvého uhorského kráľa. Korunoval ho pápež Silvester.

Obsadzovanie slovenska. Za vlády Štefana I. (977-1038) kráľovské vojská začali obsadzovať nížinnú oblasť a široké údolie Moravy, Váhu, Hrona, Ipľa a Tisy patriace VM. Na tomto území Štefan I. zriadil pohraničné vojvodstvo, akýsi druh marky. Na hraničných prechodoch usadil strážne družiny z maďarsko- tureských kmeňov. Do konca 11. storočia celé Slovensko bolo obsadené. Štefan I. si prisvojil všetku pôdu obsadeného územia. Veliteľom družín, cirkevným hodnostárom, kláštorom a dvorským hodnostárom udeľoval rozsiahle pozemky za verné služby. Veliteľov a dvoranov vyberal nielen z maďarských náčelníkov, ale aj z moravsko-slovenských, rumunských, chorvátskych i slovinských veľmožov, ktorí sa k nemu pridali. Vznikla z nich šľachta, ktorá na čele s kráľom tvorila vládnucu triedu. Zo schudobnených Maďarov a z podmanených Slovákov sa stala trieda poddaných, ktorým zemepáni prepožičiavali pôdu na obrábanie. Za prepožičanú časť museli časť úrody odovzdávať zemepánom a „robotovať“, t.j. vykonávať rozličné práce na panskom.

Organizovanie štátu. Štefan I. zorganizoval štátnu správu podobne ako Karol Veľký. Na svojich rozsiahlych majetkoch dal stavať hrady a krajinu rozdelil na kráľovské župy. Župani (špáni) mali na starosti správu žúp a kráľovských majetkov.

Najvýznamnejšie postavenie po obsadení VM si zachovala Nitra. Stala sa centrom pohraničného vojvodstva. Sídlil tu aj budúci uhorský kráľ. Spravoval 1/3 celého územia a chránil ho pred útokmi. Údelní vojvodcovia sídlili na Nitrianskom hrade ,mali svoje vojsko a počínali si takmer nezávisle. Dokonca razili aj vlastné mince.

Vyberali naturálne dávky a colné poplatky. Udržiavali poddaný ľud v poslušnosti. Za službu dostávali feudálne majetky s osadami.

Obyvateľstvo Uhorska. Uhorský štát nebol už od svojho vzniku národne jednotným štátom. Obývali ho Maďari, Slováci, Slovinci, Rumuni, Srbi, ale aj svetskí a cirkevní feudáli zložený z príslušníkov týchto národností. Iba zemepanská vládnuca trieda feudálov tvorila uhorský „národ“ a úradnou rečou uhorského „národa“ bola latinčina.

Príslušníci tohto feudálneho „národa“ rovnako vykorisťovali poddaných bez ohľadu na národnosť. V uhorskom mnohonárodnom štáte sa všetky národnosti rovnako zúčastňovali na hospodárskom , spoločenskom a kultúrnom rozvoji spoločného štátu. Z ich činnosti a osudov sa utvárali spoločné dejiny Uhorska.

V priebehu niekoľkých storočí sa v Nitre vystriedali kniežatá z rodu Pribinovho, Mojmírovho a Arpádovho. Roku 1108 končí nielen éra arpádovských údelných kniežat, ale aj história Nitrianskeho kniežatstva vôbec. Až do roku 1108 bolo Nitrianske kniežatstvo osobitným politickým subjektom, ktorý položil národné, územné, historické a kultúrne základy budúceho Slovenska. Od tohto roku neexistuje viac Nitrianske údelné knižatstvo, podlieha Uhorskému štátu.







Vypracoval: Ján Rosocha ®

Septima

2001/2002



Použitá literatúra: Ján Kloc, Dejepis 7, SPN, 1971

poznámky z hodín dejepisu, mgr. Bielik

Encyklopédia Svetových Dejín, nakladateľstvo Reader´s Digest, 2000